Avízo úplatkárom na SPF?

Aktuálne.sk dňa 20. apríla 2012 uviedlo článok pod názvom Zamestnanec pozemkového fondu si vypýtal motivačný úplatok.

Stalo sa na regionálnom odbore SPF v žilinskom kraji.

Huráá! Aspoň jeden z tých desiatok úplatkužiadostivých za vykonávanie pracovných povinností berúcich aj riadny plat bol odhalený!

Keď čítam túto správu, je mi do smiechu, pretože to, s čím som sa stretla ja  v súvislosti so žiadosťou o informáciu od S P F  v  Bratislave, a ktorá priamo súvisí s praktikami odpredávania pozemkov a podielov z vlastníctva  nech je už hocikoho, súvisí aj s RO SPF v žilinskom kraji,  ma nedokáže pri tejto správe nechať chladnou.  Privádza ma do úžasu, že chytili "niekoho" - a že nechytili toho "môjho".

Bývalá riaditeľka SPF Ing. Šimková sa šikovne vyzula z priamej odpovede a jej "nasledovníci" na právnom oddelení SPF v Bratislave tiež.

Bude zaujímavé sledovať, či sa  nová vládna garnitúra  pustí aj do preskúmania zákonnosti  tej zmluvy, ktorá zaujíma mňa i ďalších spoluvlastníkov .

Zmluvy, ktorá bola doručená SPF 31. 1. 2011 , a ktorá sa týka odpredaja pozemkov žiadateľom. Nás nezaujíma,  či si podali žiadosť o  odpredaj podielov známych, alebo neznámych vlastníkov, alebo pozemkov/podielov z vlastníctva SPF. 

Zaujíma nás, či SPF postupoval zákonnou cestou v tomto prípade - lebo je podozrenie, že by mohol aj v tomto prípade postupovať podobným spôsobom a odklepnúť "niekomu" to, na čo zo zákona nemal právo a čo utajoval pred ostatnými spoluvlastníkmi.

Alebo je táto správa upozornením pre ostatných úplatkárov pôsobiacich na SPF, aby si dávali väčší pozor? A tiež, aby  rýchle nezabudli pozametať stopy po nezákonných prevodoch?

Pokrytectvo človečenstva

Pokrytectvo má rôzne formy a prejavy. Jeho pôvodcom je buď snaha zapáčiť sa iným, alebo obavy prejaviť vlastný názor.

Momentálne sa médiá zaoberajú katastrofou Titanicu a presviedčajú nás, že vraj svet dojíma osud sirôt po otcovi slovenského pôvodu, ktoré sa zachránili a boli navrátené talianskej matke.

Nuž, nechápem, prečo by mal dojímať svet tento prípad, keď sa deti podarilo zachrániť a mohli žiť ďalej svoj život pri matke, od ktorej ich uniesol ich otec. Aspoň, že v posledných chvíľach mu fungoval zdravý rozum a postaral sa o deti, posadiac ich do záchranného člna.

Milióny, ak nie miliardy osudov detí na celej zemeguli zaujímajú a dojímajú len minimálne množstvo ľudí. Tí, ktorých zaujímajú, sa snažia aspoň trochu im uľahčiť život a zlepšiť vyhliadky do budúcnosti svojou priamou účasťou a aktivitami v krajinách tzv. tretieho sveta. Títo si zaslúžia nielen verejnú pozornosť, ale aj úctu.

Pomáhajú v krajinách, kde vládne taká bieda, že ich obyvateľom sa neraz  nedostáva denne ani len krajec chleba, aby ich netýral hlad.

V krajinách, kde pre nás "civilizovanejších" je problémom dlhodobejší pobyt.

Verím, že románovosladké články dojímajú aj tých, ktorí chlieb a množstvo iných potravín denne vyhadzujú do odpadu, tých, ktorí môžu s pôžitkom vyslopať fľašu sektu za dva a pol milióna  a ešte to avizovať celému svetu.

Uvažovať o tom, koľko chleba by v chudobnej krajine za to bolo, nikomu z nich ani nenapadne. Žijú vo vlastnej realite.

A tí, ktorí na ich životný štandard nemajú, sa aspoň priživujú na podobných hlúpych článkoch - bez toho, aby sa aspoň na chvíľu zamysleli, či je človeku potrebné mať niekoľko domov, áut, handier z butikov, jedál, za ktoré zaplatia v drahej reštaurácii niekoľkonásobne viac ako inde - len preto, aby mohli zdôrazňovať, že si v takej a takej drahej reštaurácii dali to a to jedlo a ešte vystavovať tento svoj úbohý primitivizmus na obdiv svetu.

Takíto nenažranci nemajú nikdy dosť - ich zmyslom života je zhromažďovanie majetku - aj cez mŕtvoly. Pretože najlepšie sa bohatne cez vyvolávanie vojnových konfliktov, cez úmyselné vyvolávanie nepokojov medzi určitými skupinami obyvateľstva, národmi, štátmi, etnikami.

Ich by nikdy nezohrial dobrý pocit, keby časť svojich ziskov investovali do výraznej pomoci konkrétnym obyvateľom konkrétnej časti niektorej krajiny - pre nich sú to stratené - nenávratné investície. Oni totiž potrebujú zdierať, produkovať biedu - ožobračovaním bezmocných a bezbranných.

Ak hodia niekomu niekoľko drobných mincí, musí sa o tom dozvedieť svet. Potrebujú imidž humanistov. 

Tvár vlka s vycerenými zubmi je ich odvrátenou - druhou tvárou.

Tvárou, ktorú pokrytecká spoločnosť prijíma radšej a ešte pokryteckejšie ju aj obdivuje.

 

Moja radosť spľasla ako bublina

Na ktorejsi internetovej stránke som objavila titulok, že na Seychelách majú väzenie pre pirátov. Poskočilo mi srdce radosťou - reku hneď v pondelok odošlem ministrovi vnútra SR Kaliňákovi návrh, aby uzatvoril s vládou Seychel zmluvu o dodávke najväčších slovenských zločincov vzhľadom na preplnenosť slovenských väzníc. 

Veď Seychely sú rajom na Zemi, a tak by títo naši  gauneri, vyhľadávajúci daňové raje boli v prostredí, ktoré by im určite vyhovovalo. Mali by pokoj od slovenských orgánov a médií, a príležitostnú prácu by mohli striedať s vylihovaním pri mori. 

A ako správne "gorily" by mali príležitosť aj liezť po palmách - ako náhradu za stratu možnosti liezť do zadku kadejakým straníckym nominantom na ministerstvách a iných strategických miestach, a do kapusty vyšetrujúcim zajacom na policajných orgánoch.

Nebol by to síce hotel najvyšších kvalít, na aké sú zvyknutí v súčasnosti, ale hádam by to im, a najmä SR za pokoj v duši, i na slovenskej zemi stálo.

No keď mi vyskočil článok, moja radosť spľasla ako mydlová bublina z bublifuku. Pirátov majú aj tam dosť, ba i navyše, takže ich musia repatriovať. Teda žiadna nádej na odsun u nás premnožených  "goríl" do ich prirodzeného prostredia!

Keby však predsa len z Božej vôle "motyka vystrelila" , treba do prípadnej zmluvy s vládou Seychel zakotviť bod, že po dodávke bude "gorilám" ihneď udelené občianstvo Seychel, čím by sa zabránilo ich prípadnej repatriácii.

Minister zahraničia Lajčák by určite dokázal presvedčiť  vládu v Mahé, že bezodplatná dodávka našich zločincov by bola pridanou hodnotou pre ich krajinu. 

Čas plynie svojím vlastným tempom a nič , okrem spomienok , sa nedá vrátiť späť, alebo prečo Dominik Chrobák oslavuje narodeniny aj 1. mája, aj 8. júna

Čas uteká, zvykneme vravieť. Je to skutočne tak. Mnohí mi dajú za pravdu, že vnímanie plynutia času je individuálne. Kým v mladom veku si iba okrajovo uvedomujeme "ako ten čas beží", na sklonku života máme pocit, že sa jeho tempo zrýchľuje.

Sú však okamihy a situácie, pri ktorých máme  pocit dávnej minulosti, ale zároveň i pocit pretrvávania - nepominuteľnosti a nezabudnuteľnosti. Pocit, že "tam" sa čas zastavil - aspoň na chvíľu.

Ani neviem ako, ale od nedávnych Vianoc je už odrazu i po Veľkej noci. A ešte som nič poriadneho neurobila, nikam ďalej som sa neposunula. Tento pocit mám možno preto, že všetko svinstvo, ktorým ma hojne už 35 rokov zasýpa morálny odpad kraľujúci tejto spoločnosti, je stále na rovnakom "leveli". Nič sa nevyriešilo, lebo zákonnou cestou nemám právo na žiadnu rovnosť pred zákonom, na konanie pred nezávislými orgánmi. Nemám právo ja, pretože by sa ich uplatnením "odňala" možnosť "uplatniť" si "práva" zaangažovaným podliakom, ktorí stoja proti mne - na druhej strane barikády - na strane korupcie, rodinkárstva, na strane podlosti.

Dnes len veľmi zriedkavo uzatvárajú ľudia medzi sebou priateľstvá, ktoré sú priateľstvom založeným na skutočných hodnotách, nie na vypočítavosti, na kalkulácii, čo vzťah s tým, alebo iným prinesie, čo sa z neho bude dať vyťažiť. Vyťažiť hlavne "pre seba".

Skutočných priateľov mám veľmi málo, kamarátov dosť a známych nespočítateľné množstvo.

S priateľmi vyznávam spoločné hodnotové rebríčky, s kamarátmi záujmy a názory a so známymi som schopná a ochotná diskutovať na všetky možné témy, i keď môj pohľad na veci nie je zhodný s ich pohľadom.

Včera ma milo prekvapil priateľ Dominik Chrobák, ktorý mi priateľsky vyčítal, že sa ku mne cez Veľkonočné sviatky nedalo dovolať. Priznám sa, že moja chronická únava ma likviduje najmä s nastupujúcou jarou, a tak väčšinu času nie som schopná ani myslieť. Tento rok teda nikto z mojich príbuzných a známych odo mňa nedostal žiadnu tradičnú pohľadnicu. Ba aj telefón ostal kdesi zabudnutý.

Dominikovým zvykom odpovedať na otázku ako sa mu darí je: "primerane veku a okolnostiam".

Je to veľmi výstižná odpoveď.  Najmä po takých životných skúsenostiach, aké má na svojom konte a stačí sa pozrieť cez  g o o g l e, aby ste boli "v obraze" - aj keď od tej najvážnejšej "životnej príučky", ktorej sa Dominovi dostalo, uplynie 8. júna 2012 už 40 rokov.

S Dominikom ma spájajú dve veci. Prvou z nich je lietanie , druhou vyhrážky kriminálnikov, že nás zastrelia.

Preto sa veľmi dobre viem vcítiť do jeho duše, a chápem, že sa tento zážitok nikdy viac z jeho vedomia nepodarí nikomu vymazať. 

So mnou je to rovnako - a nielen v súvislosti s ohrozovaním ma na živote strelnou zbraňou, ale aj prežitým znásilnením, ktoré som si do svojich 55 rokov života nedokázala v mysli ani len pripustiť; snažila som sa to v sebe  potláčať, aby som mohla  v tejto zvlčilej spoločnosti "žiť". 

Zachovať si vo chvíli, keď na vás mieri gauner strelnou zbraňou chladnú hlavu, vyžaduje najmä dostatok zdravého rozumu. Odvahou si môžete pomôcť akurát tak na druhý svet. Viem to, pretože som to v iných súvislostiach zažila v mieste bývalého bydliska v Bratislave na Ul. Ľ. Zúbka 21 dňa 2. 10. 1998 aj sama osobne. 

Proti gaunerom, ktorí sú  dobre vyzbrojení nielen zbraňami, ale aj svojimi  funkciami a konexiami, šancu nemáte. V mojom prípade  dva a pol roka , až do nástupu p. Fručeka zo Žiliny na KR PZ, všetky bratislavské policajné  orgány úspešne zabraňovali akémukoľvek vyšetrovaniu. Preto je trestné stíhanie úspešne prerušené až do súčasnosti. Čakajú, kým zomriem.

V prípade Dominika sa im vyšetrovanie mariť nedarilo - pretože nemecké policajné orgány v r. 1972 odmietli vydať kriminálnikov a vraha - únoscov lietadla L-410 do Československa.  Vďaka orgánom NSR vysnívaná sloboda organizovanej skupiny únoscov, spomedzi ktorých Ľ. Adamica - syn generála zavraždil pilota  - kapitána lietadla  Jána Mičicu zo Zástrania pri Žiline, bezprostredne po vystúpení a pobozkaní  vysnívanej "slobodnej" zeme, skončila v najbližšom nemeckom kriminále. 

Pamätám si presne na deň, v ktorom pristálo na starom ruzyňskom letisku lietadlo s rakvou zastreleného pilota Jána Mičicu, a najmä na moment, keď sa vo dverách "francúzskej reštaurácie" objavil Dominik. V ten deň sme lietali v aeroklube "okruhy" a dostali sme príkaz výcvik prerušiť, pretože bude pristávať lietadlo, ktorým prepravujú rakvu s pozostatkami Jána Mičicu. 

Ak si dobre pamätám, nebolo najteplejšie, a tak som spolu s inštruktorkou Hromasovou a asi dvoma kolegami odišla na čaj do spomenutej reštaurácie.

Netušili sme, že z letištnej plochy bude cez reštauráciu odchádzať Dominik a boli sme zaskočené, keď sme ho uvideli medzi dverami. Zdesil ma pohľad na Dominikovu uniformu postriekanú zaschnutou krvou. Neviem, či by som bola sama nabrala odvahu v tej chvíli pristúpiť k nemu, no Zuzana sa spamätala prvá, a tak sme  mu  - ako jeho kamarátky, krátkym pozdravom a stiskom ruky vyjadrili účasť, porozumenie a podporu.

Nikdy nezabudnem na Dominikovu tvár - tvár vnútorne úplne rozbitého človeka.

8. jún 1972 je pre Dominika Chrobáka  teda dňom, kedy sa po druhý raz narodil.

Pre Jána Mičicu dňom, kedy choromyseľný gauner nezmyselne ukončil jeho život, a pre jeho najbližších najtragickejším dňom života rodiny.

Lietadlo, v ktorom sa tragédia odohrala, je atrakciou letiska Tomčany pri Martine. Ak sa nemýlim, na tomto letisku som urobila svoj posledný zoskok - ako 60-ročná. 

8. júna 2012 uplynie teda už 40 rokov od spomenutého kriminálneho činu, ktorý mal tragické následky najmä pre rodinu zavraždeného pilota Jána Mičicu. 

To, že sa tento deň nestal dňom rodinnej tragédie aj ďalších osôb, ktoré vtedy na palube lietadla boli, je zásluhou rozvahy pilota Dominika Chrobáka.

Pre Dominika je 8. jún 1972 dňom plný rozporuplných pocitov - Jano bol jeho nielen kolegom, ale aj  priateľom.

V záplave informácií médií zameraných na  brodenie sa hnojiskom životov rôznych pochybných celebrít nieto miesta pre tých, ktorých za osobnosti možno považovať  -  nie pre ich primitívnu sebaprezentáciu na verejnosti, ale preto, že si svoje povinnosti plnili svedomito a čestne, a najmä plne si vedomí toho, že na seba prevzali zodpovednosť za životy iných a hodnoty im zverené.

Na rozdiel od oných celebrít, sa pozornosti a uznania i samotnému Dominikovi veľa nedostalo. Po r. 1989 prišiel ešte aj o príplatok k dôchodku , ktorý mal dostávať za svoj čin na základe zákona, ktorý sa na neho vzťahoval v prednovembrovom období.

Slovenskej mládeži by mali byť za vzor predkladaní  hrdinovia všedného života, nie vymyslené americké filmové  netvory, ktoré majú niekoľko životov, každú chvíľu vstanú "z mŕtvych", a preto jeden život "obyčajného" človeka  nemá žiadnu cenu!

Týmito riadkami chcem teda aspoň ja pripomenúť udalosť spred 40 rokov a poprosiť čitateľov, aby 8. júna 2012 o 16. hodine venovali  krátku spomienku nebohému Jánovi Mičicovi, ktorého život bol - úplne nezmyselne -  ukončený rukou vraha.

Fííha!postreh z 11. 4. 2012

Z internetového článku SME zo dňa 11. 4. 2012 , ktorý sa orientuje na sťahovanie diskriminačných žalôb sudcami,  sa občan dozvedá o ušľachtilosti novej figúrky na Ministerstve spravodlivosti SR.

Monika Jankovská  odôvodňuje  verejnosti  svoje kroky, ktoré ju viedli k tomu, že po vymenovaní do funkcie stiahla svoju diskriminačnú žalobu proti štátu, ktorou sa dožadovala odškodnenia za to, že nedostáva rovnaký plat ako sudcovia, ktorí sa rozhodli, či odhodlali prejsť na Špeciálny súd.

Ako vidieť z diskusie občanov na internete pod článkom, je tou správnou osobou, aká bola do štábu dosadená. Určite bude verne slúžiť a zvyšovať dôveryhodnosť slovenského súdnictva. 

Dobehne na ministerstve to, čo zameškala ako sudkyňa. Aspoň takto chápe bežný občan jej "prístupové" vyjadrenia a  plánované kroky.

Najmä ak sa vyjadruje, že v súčasnej situácii cíti s občanmi nášho štátu a svoju ušľachtilosť a humanitu ešte podporuje aj vyjadrením, že i ostatní jej príbuzní - časť rodinného sudcovského klanu bude konať podobne a prehodnotí svoj prístup k predmetnej veci  -- nepriamo naznačujúc, že aj oni stiahnu svoje diskriminačné žaloby.

Natíska sa otázka, či sa už aj pre ňou uvedených ústretových  rodinných príslušníkov chystajú podobné teplé  miestečká, ktorými budú odškodnení za svoje pochopenie  k vytváraniu nového obrazu  a charakteristiky svojej úspešnejšej príbuznej, ktorej dal v mene štátu "ktosi" do rúk moc. Väčšiu, akú mala doteraz.

Aby si vynahradili straty, ktoré im spôsobí stiahnutie žalôb "z rodinných dôvodov".

Poznámka na jej adresu, že vzhľadom na na to, že podala proti štátu žalobu, ktorú stiahla až po vymenovaní do funkcie a z uvedeného uhla pohľadu ide o konflikt záujmov, nielenže netrápi nikoho z nových všemohúcich, ale nemusí trápiť ani občanov. Už len preto, že z tých niekoľkých stoviek sudcov Slovenska, ktorí takéto žaloby podali, by asi bolo veľmi ťažké nájsť vhodnejšiu osobu a ešte aj s čistým štítom z obdobia pred vymenovaním do funkcie.

Ale to, čo píšu občania s konkrétnymi skúsenosťami, ktoré nadobudli s pôsobením pani Jankovskej vo funkcii sudkyne,  si rozhodne prečítajte!

A Čas.sk nám zase 11. 4. 2012 oznamuje, že Ústavný súd SR nevyhovel návrhu bývalej ministerky spravodlivosti, aby bola dočasne pozastavená funkcia Štefanovi Harabinovi.

No, prečo by aj mal vyhovieť, keď  L. Žitňanská je ministerkou spravodlivosti už bývalou, nie?

Stačí, že Ústavný súd SR v jeho obsadení vyhovie množstvu iných "želaní"  tých "správnych" sťažovateľov, ktorí ho atakujú podaniami v bezhraničnej dôvere, že si svoje plné vrecká peňazí naplnia ešte viac úspešnými sťažnosťami , ktoré im otvoria cestu až do Štrasburgu - na úkor štátu, a teda vlastne občanov tejto republiky, ktorí pri domáhaní sa spravodlivosti sa na Ústavný súd neraz ani nedostanú - pre nedostatok peňazí na advokáta, ktorým musia byť povinne zastúpení!

Za všetky "chyby" sudcov platí štát --  ale ani od jedného z nich ešte štát nežiadal, aby svoje "nezávislé"  "omyly" v rozhodovacej činnosti museli zaplatiť z vlastných -- z pohľadu občana -- až neúmerne nadštandardných príjmov.

Ale aj ak by sudcovia štátu straty spôsobené svojím úmyselne  "neodborným" rozhodovaním  predsa len zaplatiť museli, tak im predseda súdu za vernosť  -- z titulu ktovieakého pri najbližšej príležitosti udelí odmenu, aby  konkrétny sudca, konajúci v "intenciách strany" mal "ujmu" vykompenzovanú.

Aj takto si nejeden "nezávislý" slovenský sudca svoj príjem na úkor občanov zvyšuje. A koľko získa na úplatkoch, to mu nedokáže ani Pán Boh, lebo ani tomu sa akosi do riešenia korupcie na Zemi nechce. To nám deklaruje svojou neangažovanosťou.
 Ale aspoň dookola nekotkodáka, že pripravuje balíček protikorupčných opatrení, zriaďuje linky na oznamovanie korupcie, zakladá schránky dôvery na policajných budovách (umiestnených v dosahu kamery!) -- neohlupuje občana, že vytiahol do neľútostného boja proti prebujnelej korupcii.

V uverejnených diskusných príspevkoch sa odrážajú názory prevažnej väčšiny občanov - nielen na stav slovenského súdnictva, ale aj všeobecný prístup k občanovi, ktorý poctivo pracuje a napriek tomu nedostáva taký plat, ako politici, ktorých pôsobenie a rozhodovanie vo svojom mene musí strpieť napriek tomu, že ich ani nevolil.

Názory na občiansku rovnosť pred zákonom -- na ktorú majú nárok len privilegovaní, a to bez ohľadu na ich morálne , či odborné kvality, ako sa denne o tom na vlastnej koži radoví občania presviedčajú.

Názory a skúsenosti občanov, ktorí sú prenasledovaní a postihovaní orgánmi, keď sa začnú domáhať svojich práv! Ktorí sú postihovaní namiesto tých gaunerov, na ktorých konanie si dovolili poukázať, proti ktorému sa rozhodli brániť!

Fííha! postreh s otázkami

Včera som sa dočítala na internete, že bola odhalená ďalšia pozemková mafia, ktorá zákonným podvodom nadobudla cudzie pozemky a nehnuteľnosti.

Rôzne prepojenia aktérov signalizujú, ako sa v tomto štáte dá úspešne podvádzať a neúspešne brániť svoje vlastníctvo pred organizovaným zločinom.

Či vôbec niekedy dôjde na ich potrestanie, ale najmä na prinavrátenie ukradnutého vlastníctva pôvodným vlastníkom, zostáva vo hviezdach.

Naše orgány činné v trestnom konaní totiž ešte v zárodku potlačia každé občanmi avizované im podozrenie a takto pomáhajú, aby sa zlodejské aktivity rozvinuli do obrovských rozmerov. Až do takých, kedy je už problémom niekomu niečo dokázať a naplniť literu zákona.

Denne je občan konfrontovaný s nejakou kauzou, ktorá napokon úspešne skončí v nenávratne. 

Denne sa občan presviedča, ako sa kradnúť vyplatí - ale len vo veľkom. 

Polícia si zvyšuje svoju povesť bojaschopnosti úspešným zásahom v oblasti zločinnosti aktivitami proti malým zlodejom. 

Súdy im  - ak na súdne konanie vôbec príde - "naparia" tresty vo výške, akoby do nej zarátali aj časť výšky trestu tých, ktorí sa pred súdmi nikdy neocitnú.

Len v prehnitej demokracii môžu desaťročia beztrestne kradnúť a okato  podvádzať  desiatky "bielych golierov", na ktoré sa žiadny zákon nevzťahuje. Lebo cez "biele kone" majú konkrétni vinníci, ktorí sa v pozadí káuz skrývajú, zaručenú beztrestnosť.

Kysucké obete podvodov by tiež  privítali, keby sa o nich nielen písalo, ale aj v ich záujme konalo - keby sa stali objektom záujmu orgánov činných v trestnom konaní  v súvislosti s pozemkovou mafiou, ktorá aj v tomto regióne úspešne operuje viac ako dve desaťročia.

Zatiaľ sa nič nedeje, okrem toho, že každé  - i konkrétne - podanie na políciu a prokuratúru je úspešne "zahladené".

A že sa aj na Kysuciach cudzej pôdy  zmocňujú mafiánskymi praktikami jednotlivci i subjekty, ktoré svoje zištné ciele vydávajú za verejný záujem, preukazuje prípad notárky Kupkovej, ktorá bola potrestaná v disciplinárnom konaní, alebo konanie spoločnosti SEVAK Žilina, ktoré časť pozemkov z vlastníctva Urbárskeho spoločenstva v Kysuckom Novom Meste získalo kúpou od jednotlivcov v rozpore so zákonom, a ďalšiu   - tú, ktorú neodpredali vlastníci, ktorí zákon porušiť nechceli - na základe nezákonného uzavretia nájomnej  --  zmluvy na 30 rokov! -- v ich mene  - samozrejme  bez ich vedomia a súhlasu!!! - a za absolútne smiešnu  - teda zlodejskú výšku nájomného, ktoré im bude uhrádzať subjekt, podnikajúci a inkasujúci od občana  stále vyššie poplatky za vodné a stočné.

Tento nezákonný krok bol spoločným dielom bývalého vedenia spoločenstva, advokáta Ch. a stavebného úradu a v podstate bol požehnaný i príslušnou  prokuratúrou.

Nik z obetí podvodu nič netušil a nič neodhlasoval, aj keď sa aktéri snažia dnes dokazovať, že tento krok odhlasovali vlastníci na valnom zhromaždení, resp., že boli informovaní, ako majú v súvislosti  so zmluvami, ktoré im doručoval SEVAK Žilina, postupovať. Ak by toto tvrdenie zodpovedalo skutočnosti, tak by určite neprišlo k uzavretiu nájomnej zmluvy bez toho, aby o tom vlastníci tušili. A postup, ktorý súvisí s vyvlastňovacím konaním, len dokazuje organizovaný podvod vo veci a priamu účasť na ňom  i zo strany viacerých kompetentných orgánov.

V súčasnosti, kedy sú na súde podané návrhy na ochranu záujmov vlastníkov, súd neprejavuje žiadnu zvláštnu iniciatívu na efektívnu  ochranu práv obetí nezákonného nakladania s ich majetkom.

A tak sa dozvedám, že napriek podanému návrhu a prebiehajúcemu súdnemu konaniu už SEVAK Žilina stavia na predmetných pozemkoch. Oháňajúc sa tým, že časť má vo vlastníctve a druhú v nájme.

Stavia, aj keď vie, že nájomná zmluva bola "spískaná" protizákonným spôsobom aj s jeho vedomím -  a možno i priamou účasťou.

 

A advokát Ch. mal zrejme tiež záujem na tom, aby nepredané podiely vlastníkov, ktorí nechceli porušiť zákon, či nesúhlasili s nanútenou neadekvátnou cenou za m2,  zostali v celku - v budúcnosti sa tak ľahšie k nim dostanú osoby, ktoré stále nemajú cudzieho majetku dosť.

Dočkajú sa niekedy Kysuckonovomešťania, a Kysučania vôbec, že aj v tomto regióne niekto konečne klepne pozemkovej mafii po prstoch? 

Klepne konečne po prstoch niekto zákonu, ktorý umožňuje podvody cez vyhlásenia o vydržaní cudzej pôdy?!

Klepne po prstoch moc notárom a katastrálnym úradníkom, s ktorých vedomím sa tieto podvody dejú?!

Bude môcť občan Slovenskej republiky niekedy vlastniť a užívať svoj majetok podľa vlastného uváženia - tak, ako mu to zaručuje na papieri Ústava SR a medzinárodné dohovory?

Prečo sa o svoje zákonné práva, ktoré nám garantujú spomenuté dokumenty, musíme desaťročia súdiť?!

Prečo musíme - my , ktorí sme čestní, dokazovať stovkami dokumentov, že to bolo našich predkov, naše?!

A prečo napokon ešte na súdnych trovách  zaplatíme advokátom zlodejov stovky eur?!

Vážený pán minister vnútra Kaliňák,  mnou napísané by Vás malo inšpirovať pri tvorbe efektívneho "balíčka protikorupčných opatrení", ktorý ste nedávno avizovali.

"Balíčka", ktorý by aj v skutočnosti efektívne a dôrazne potláčal korupciu a nezákonnosti aj v radoch polície, súdov, verejnej správy, v radoch štátnych orgánov, notárov, exekútorov a advokátov.

Kým budú sedieť na stoličkách orgánov takí, ktorým ide len o moc a peniaze, bude Váš "balíček" - prepáčte - spoločnosti h**** platný!

"Triasol som sa od strachu a hnevu" - tí, ktorí to "spískali", sa báť isto nemusia

Pod týmto nadpisom Občiansky hlas, marec 2012 - predvolebné noviny známej "99-ky" uviedli "výpoveď obete policajného šikanovania".

Nenapadlo by mi na tento článok reagovať, nebyť toho, že mi  - už po voľbách - priateľka povedala, že bola nemilo prekvapená, keď ju doma navštívili policajti, ktorí ju žiadali, aby potvrdila, alebo vyvrátila, či sa podpísala na petičný hárok "99%".

Nespomínala, že by sa triasla od strachu, ale neskrývala rozhorčenie nad tým, že si niekto dovolil zneužiť jej meno a číslo OP, i jej podpis.

To všetko "sedelo". Nesedela len adresa jej trvalého bydliska.

Chápem, že sa takto zneužitý občan môže triasť od strachu, keď ho navštívi v byte, či dome policajný orgán.

Slovenský občan má strach z polície aj keď nič nespáchal - práve pre jej neblahú povesť, pretože nikdy si nie je istý, čo mu  a z koho iniciatívy "prišijú".

Na druhej strane je to asi jediná možnosť, ako občana upozorniť, že niekto manipuloval bez jeho vedomia a súhlasu s jeho osobnými údajmi, a že by mal "zbystriť pozornosť" vo vlastnom záujme.

Návšteva v mieste trvalého pobytu je súčasne možnosťou, ako si polícia môže overiť, že dotyčný existuje a že adresa na hárku súhlasí s miestom jeho pobytu.

Policajné orgány majú prístup do evidencie, a tak pre ne nie je problémom zistiť si údaje o komkoľvek a v podobných prípadoch majú možnosť na nezrovnalosti prísť.

Článok je zjavne účelový v prospech "99%" a mal v prvom rade zabrániť preverovaniu  petičných hárkov a možno aj vyvolať averziu voči postupu polície pod minulým vedením. 

Dotyčná anonymná  obeť totiž verejne priznáva, že hárok podpísala, neľutuje to a poukazuje na praktiky, ktoré tu už boli v minulosti a treba sa proti nim postaviť.

Moja priateľka, ktorá sa nikam nepodpisovala, nikam nedávala svoje oprávnené rozhorčené vyhlásenie o zneužití svojich osobných údajov, sa ale trasie od hnevu, že sa ktosi opovážil v jej mene pomôcť akémusi subjektu, o ktorom nemala ako osoba o politiku sa nezaujímajúca ani tušenia.

Ona sa nehnevá na políciu, ale na toho darebáka, ktorý sa dopustil skutku, za ktorý potrestaný nikdy nebude - lebo na Slovensku je to tak!

 Tak, že účelovo dokonalé zákony podobné falšovanie podpisov a zneužitie údajov bez úmyslu získať tým  vlastný prospech sú legálne!

Ale naozaj? Koľko dostali vyplatené za každý podpis lovci s petičnými hárkami?

Fííha! postrehy predveľkonočné

Výmena na stoličkách, z ktorých "moc"  ovláda  spoločnosť, nastala. 

Odchádzajúci si nadelili, resp. bolo im nadelené za  "statočnú", či "nadštandardnú"  prácu bohaté odškodné ako náhradu za to, že predčasne museli svoje výnosné posty nedobrovoľne  opustiť.

Na jednej strane je to pochopiteľné, lebo odchádzajúci funkcionári si budú musieť hľadať nové pôsobiská a  z niečoho žiť medzitým musia, na druhej strane každý vie, že boli odmenení za svoju doterajšiu vernosť - no niektorí aj za vernosť bezpráviu a podlosti, ktorým, skrytí v závetrí,  pomáhali svojou ne/aktivitou ďalej bujne vegetovať. 

Je však  na verejnú diskusiu, ako sa zlučuje tvrdenie všemohúcich, že "štát" musí  šetriť. Každý deň nám totiž dáva na známosť, že šetrí iba  na bežných občanoch.

Poisťovňa Dôvera, na ktorej konte sa určite nachádzajú nepredstaviteľné milióny eur, odmieta zdravotníckym zariadeniam zvýšiť náhrady za výkony, a tak na boj medzi lekármi a poisťovňou doplácajú iba pacienti. Momentálne tí z Popradu. Je ľahké odporučiť pacientovi iné zariadenie, ale je bezohľadnosťou nechcieť vidieť, že pre chorého človeka, najmä ak  pochádza z vidieka, je utrpením cestovať desiatky kilometrov  niekam inam. Aj vtedy, ak mu rovno nejde o život.

"Štát" šetrí na tých, ktorí za svoju statočnú prácu nedostanú ani toľko, koľko by im patrilo. Na tých, ktorí poctivo odvádzajú dane a platia poplatky  - mnohí aj za to, čo nemajú,  či nespotrebúvajú, alebo nevyužívajú.

Mnohí robia prácu nad štandard  - jedni ako vykorisťovaní zamestnanci nútení držať ústa, aby o prácu neprišli, lebo na ich miesto je stovka ďalších uchádzačov, iní z presvedčenia, že niekto "to" urobiť musí.

A všetci v tichu nadávajú na "istoty", ktoré zavládli pred 22 rokmi.

Občanovi vlasy na hlave vstávajú, keď počúva o stále pribúdajúcich odhaleniach najrôznejších podvodov, na ktorých ten, alebo onen - ale vždy konkrétne indivíduum zarobilo na úkor nás všetkých  milióny eur, o ktoré ho už nikdy nikto nepripraví.

Ani vtedy, ak bude pokračovať vyšetrovanie "goríl" bez ovplyvňovania novonastupujúcou policajnou úderkou, ako nám sľubuje minister Kaliňák.

Vyšetrovanie pokračovať bude - to vieme všetci - i  mnohí veríme jeho slovám. A súčasne nepochybujeme, že sa bude vyšetrovať ďalšie desaťročie - až všetko zapadne prachom, až upadnú fakty do zabudnutia. Polovica  aktérov, ak sa nevysťahuje do bezpečia daňového raja, tak vypustí dušu a skorumpovaná spravodlivosť si umyje ruky, lebo ona nebude musieť nikoho zo svojich oddaných ukrižovať.

Čo je to pre takú notárku Kupkovú pokuta 2000,- eur, ktorú dostala na základe disciplinárneho konania? Veď každý z jej okolia  tuší, že  potrestaná bola len za jediné rozhodnutie - to,  na ktoré jej prišli. Podobných rozhodnutí určite urobila nemálo a to jej, ako majú najmä jej rozhodnutiami poškodené osoby  právo predpokladať,  zrejme vynieslo  viac ako 2000,- eur.

A ako sa mala možnosť verejnosť dozvedieť, nie je jedinou, či jediným, kto zneužíva svoje postavenie verejného činiteľa.

Minister Kaliňák osobne  by najviac prispel k úspešnosti boja s korupciou, keby ochotne počúval hlas ľudu, ktorý ho upozorňuje na konkrétne nezákonnosti  - neraz až päťhviezdičkové svinstvá a preveroval si rozhodnutia svojich inšpektorov. 

Ani títo nie sú nekorumpovateľní, a nejeden neskorumpovaný. Výsledky preverovania vecí tomu nasvedčujú. Potvrdiť rozhodnutie "kamošov od fachu"  od inšpektorského  stola bez preštudovania spisu, bez akceptovania argumentov a dôkazov, ktoré predkladá sťažovateľ v konkrétnom prípade,  je bežnou praxou.

Bežnou praxou na Slovensku je aj to, že proti "triednemu nepriateľovi" sa hodí čokoľvek, len aby ho bolo možné začať stíhať. A preto orgán vykonštruuje prípad s  fiktívnymi podrobnosťami a na takomto základe oznámi obeti, že zahajuje trestné stíhanie, ktoré má požehnané prokurátorom. 

A nastane dokazovanie toho, čo si orgán vykonštruoval. K tomu niekoľko "poučených" svedkov,  ktorí skoro naspamäť ovládajú obsah písomností v spise - aj keď oni do neho zo zákona prístup nemajú!, niekoľko výmen vyšetrovateľov, odvedenie od podstaty skutku - a máme páchateľa hotového!

Čo na tom, že už v návrhu na začatie trestného stíhania je množstvo nepravdivých údajov, rozporov a nezmyslov! Účel svätí prostriedky.

Samozrejme, tento postup sa aplikuje len v prípade "malých rýb" a "triednych nepriateľov". Tým, ktorí sú "kompatibilní" so všetkými dookola - najmä s tými, ktorí majú "dôveru" vlády, sa nič nikdy nestane, všetko sa "zaonačí" a z policajných a súdnych budov vylietajú bieli holúbkovia. Ale len v takých prípadoch, ak na sebe nemajú montérky, ale  biele goliere!

Zneužívateľov právomocí verejného činiteľa je na našich orgánoch ktoréhokoľvek druhu a stupňa dnes už toľko, že sa občan proti nim nemôže domôcť ničoho. 

A určite nie je náhodou a bez zaujímavosti,  že najviac je ich tam, kde sa dá uplatňovať moc formou postihu iných , alebo kde  sa dá z nej niečo pre seba "vytĺcť" - polícia, prokuratúra, priestupkové orgány, S P F , stavebné úrady, znalcovské posudky, notárske konania, rozsudky súdov.

Neverím, že sa niečo pohne iným smerom. Tí, ktorí majú v rukách moc a množstvo peňazí, záujem na zmenách nikdy nemali a ani mať nebudú. Pretože oni sa o nič s nikým deliť nebudú!

Vedia, že čím viac budú znepokojovať a zneisťovať bežného človeka svojimi neustálymi politickomafiánskymi hrami, sľubmi, ktoré nikdy splniť nemajú v úmysle, deptať občana problémami, ktoré ho nútia denne zápasiť o holú existenciu, tým jednoduchšiu cestu budú mať ku svojim špinavým cieľom, ktoré im zabezpečujú možnosť žiť svoje nákladné a plytké životy medzi seberovnými.

Vydržanie pôdy - upozornenie na článok

Na SME ONLINE je článok o vydržaní pôdy:

Vydržanie pôdy láka podvádzať - Daniel Vražda, Veronika Prušová.

Vo vlastnom záujme si ho prečítajte, aby ste sa poučili, akým spôsobom nenažranci aj za pomoci štátnych orgánov dosahujú prevody cudzieho vlastníctva - to znamená, že možno aj Vášho, pričom netušíte, že už ho na svojom LV dávno nemáte.

Je pre mňa záhadou, prečo sa pri takýchto prevodoch spomínajú mená len niektorých notárov. Sú niekomu konkrétne iba títo nepohodlní? Pretože na Kysuciach by sa ich na potrestanie našlo pomerne dosť. V tejto súvislosti je ale - ako sa zdá - každé upozorňovanie márne.

Nie je vylúčené, že tí, ktorí robia podobné podvody, majú za sebou niekoho z "mocných" - niekoho, komu záleží na tom, aby sa pôda podobným spôsobom prevádzala do vlastníctva nenažrancov, ktorí im dajú mastný úplatok za to, že sa o pozadie vydržania "nezaujímajú".

Vedela by som ich vymenovať - ibaže si koledujem o trestné stíhanie, alebo aspoň o priestupkové konanie pre ohováranie - lebo ani orgány činné v  trestnom konaní nemajú záujem ísť do podstaty veci a dokazovať evidentné podvody vykonané na vrub nič netušiacich pôvodných vlastníkov.

Za podobného prístupu k tým, ktorí si bránia svoje práva - k tým, z ktorých nakoniec urobia páchateľov, je každý boj s korupciou, aj keď bude existovať množstvo "balíčkov protikorupčných opatrení" úplnou fraškou.

Výsmechom poškodeným občanom, ktorých nakoniec "odporučia" na občianskoprávne konanie  - teda na finančne nákladné a roky trvajúce súdne konania - ktoré nakoniec aj tak prehrajú.

Hádam by už mohli všemohúci uzákoniť zjednodušený zákon, ktorým by sa podvodníckym konaním scudzená pôda občana navrátila späť pôvodnému vlastníkovi - aj vtedy, keď bola už niekoľko razy špekulatívnym spôsobom prevedená na ďalšie osoby! 

A to bez akejkoľvek náhrady, pretože nový "nadobúdateľ" istotne vie, ako predávajúci prišiel k "vydržanej" pôde! A nech následky, aj finančné nesie ten, ktorý podvodom nadobudnutú pôdu získal a znova predal - s cieľom obohatiť sa na cudzom vlastníctve - na vlastníctve, ktoré mu nikdy nepatrilo.