"Přizdisraví"

Neviem síce, čo si mám presne  predstaviť pod slovom, ktorý som dala do názvu dnešného príspevku, ale veľmi sa mi už dávnejšie zapáčilo.

Používajú ho často diskutéri na českých internetových stránkach. Od prvého momentu, kedy som sa s týmto výrazovým prostriedkom stretla, rozmýšľam, ku komu by sa dal najpriliehavejšie priradiť ako výstižné označenie charakterových a morálnych vlastností určitej skupiny jednotlivcov.

Doslovným prekladom do slovenčiny by slovo stratilo svoju jadrnosť. Predstavte si - srávajúci pri stene. Veď by si človek jazyk polámal!

V mojom chápaní významu tohoto slova ide o jednotlivcov, ktorí sa angažujú anonymne, z úzadia "ja nič, ja muzikant" poťahujú povrázky, rozširujú nepodložené reči o iných s cieľom ich očierniť a škodiť im, pod nič sa nepodpíšu, aby sa konkrétne  im ich intrigy nedali dokázať.

Taký "přizdisravý" jedinec sa snaží o utajenie - veď i samotné sratie pri múre vo svojej podstate je konaním s cieľom svoj  smradľavý "výkon" utajiť pred väčšou časťou verejnosti.

"Přizdisravý" hucká iných, aby si prsty pálili v jeho záujme, pričom obete jeho manipulácie si vôbec neuvedomujú, že ich "přizdisravo" kočíruje tam, kde ich potrebuje mať on - nie pre nejaký záujem verejný, alebo záujem obetí svojej manipulácie - ale záujem jeho vlastný.

"Přizdisravý" zotrváva v anonymite, aby si ochraňoval svoju povesť a svoju vlastnú hierarchiu hodnôt, ktorá by mohla byť narušená, keby sa odvážne postavil zoči-voči skutočnosti.

Zabezpečuje si takto istotu, že v prípadoch, kde to praskne, si to odskáču tí, ktorí sa ním nechali manipulovať.

Tieto poznatky a  istoty som nadobudla na základe životných skúseností - otvorene sa postaviť proti gaunerom chce nielen odvahu, ale aj byť si vedomý toho, čo bude nasledovať.  A nasledovať budú perzekúcie, súdne spory, všeobecné nepriateľstvo rozpútané voči osobe odvážlivca "přizdisravými" na každej úrovni.

"Přizdisravý" na vás nakydá a jeho spojenci vás zlikvidujú na základe "dôkazov" vyfabrikovaných v hlave "přizdisravého". Čo tam po tom, že skutočnosti a fakty preukazujú opak!

Pre "přizdisravého" je udavačom každý, kto oznámi v zmysle zákona skutočnosť, ktorú by mali orgány na to určené riešiť v záujme dodržania práva a zákona.

V posledných dňoch bolo zverejnené, že zostávajú v činnosti protikorupčné linky a policajné linky dôvery. Ktorýsi autor jedného z médií toto oznámenie uviedol v tom zmysle, že udavači môžu veselo udávať ďalej.

Diskusné príspevky k článku v rovnakom duchu ukazujú na množstvo "přizdisravých" na Slovensku - pretože sa vyjadrujú podobne - o tom, že udavači môžu veselo udávať.

Podstatou pre nich  nie je to, či oznámenie je v súlade so skutočnosťou, ale to, že si niekto dovolil na nejakú nezákonnú činnosť iného poukázať! Možno ich privádza do zúrivosti, že niekto má viac odvahy ako ani sami.

Osobne podobným linkám dôvery už dávno  neprikladám veľký význam. Podľa mojich skúseností ide len o frašku na ohlupovanie občanov. 

Aby si policajti v tomto smere zabezpečili čo najmenej práce a odradili aktívnych občanov od pokusov angažovať sa v prospech zákona, majú schránky dôvery umiestnené pred vchodom do budovy s kamerou namierenou na schránku. Čo keby išlo o nejakého svedka, ktorý by im liezol do kapusty! Podľa záznamu z kamery si môžu zistiť jeho totožnosť a "usmerniť" ho. Osobnej iniciatíve policajtov sa medze nekladú!

Veľké kauzy, na ktoré občan poukáže - a nedajbože aj pod svojím menom, sú zametené pod koberec moci, ktorá nepotrebuje konať proti svojim pochlebovačom. Zato občan má "po chlebe".

Moc mu v nejednom prípade  zabezpečí psychiatrické vyšetrenia s perspektívou zatvorenia na príslušnom oddelení u odborníkov - odborníkov,  ktorých  najväčšou odbornou spôsobilosťou je spôsobilosť dať sa uplatiť a pochlebovať moci; odborníkov,  ktorí za "dividendy" demokraticky urobia z občana s bežnými prejavmi správania  psychiatricky chorého pacienta, nebezpečného pre spoločnosť, a aby ju ochránili pred tým, kto si dovolil poukazovať na rôzne svinstvá, sú schopní ho uväzniť v psychiatrickom zariadení s cieľom prevýchovy - prevýchovy v zmysle intencií moci.

Kam by predsa tá moc prišla, keby každý používal vlastný mozog, prejavoval verejne svoje názory a vyslovoval hodnotiace úsudky! To totiž môže len v takých prípadoch, ak ide o pritakávanie moci. Žiadna pravda a kritika nie je prípustná!

Na absenciu právneho vedomia jednotlivcov z kategórie "přizdisravých" poukazuje ich vlastný rebríček hodnôt.

"Přizdisravý", dokonca na vedúcej funkcii,  je schopný obviniť iného a nazvať ho udavačom  len preto, že oznámil príslušnému orgánu, že sused týra celé mesiace úbohého psa, že sa v inom prípade domáha nápravy vo veci, že poukazuje na správanie okolia v rozpore s všeobecne uznávanou morálkou.

"Přizdisravý" pokojne pozerá na to, ako iný mláti ženu, deti, kradne - on predsa nie je udavač, aby to išiel oznamovať policajtom! Zato ale celému okoliu o tom za chrbtom obetí referuje.

Slovensko má tých "přizdisravých" neúrekom. Preto to vo verejnom živote krajiny tak príšerne všade smrdí.