streda 29. augusta 2012

Fííha!postreh z 29. 8. 2012 ad oslavy 68. výročia SNP v Banskej Bystrici

A znova dostali "naši" čelní predstavitelia príležitosť zarečniť si pred davom. Davom, ktorý dnes už do desaťtisícov svojím počtom nesiaha. Ani keď ide o takú významnú udalosť, akou je  oslava výročia SNP.

Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche - aspoň niekoľko stoviek, či málo tisíc poslucháčov si vypočulo prejavy "slovutných" pánov Fica a Gašparoviča pri príležitosti osláv 68. výročia od vypuknutia Slovenského národného povstania - prejavu odporu slovenského národa proti nemeckým okupantom, ktorí sa na Slovensku rozťahovali ako doma.

Je smutné, že tento akt odporu si neskôr privlastnili stovky komunistickou stranou nepohŕdajúcich darebákov, ktorí potom na základe vzájomných krivých svedectiev a bájok o svojich  povstaleckých zásluhách poberali finančné zvýhodnenie v podobe povestnej "255-ky".

Ešte smutnejšie je, že zvyšok tých, ktorí naozaj poctivo bojovali a dožili sa aj slobodnejších časov  (pod čím treba rozumieť, že slovenské územie opustili iba nemeckí okupanti),  povstalcov, ktorí sa nikdy nepchali na výslnie, dnes dožíva v biede a na okraji spoločnosti - z najrôznejších príčin.

Je zaujímavé počúvať pamätníkov, jednoduchých ľudí, ktorí povstanie  a oslobodzovanie sovietskou armádou prežili. Je šťastím, že sa "kdesi" zobudili a zhromažďujú svedectvá posledných dožívajúcich svedkov týchto udalostí.

Našťastie pre celý slovenský národ už im nehrozí, že za svoje úprimné výpovede skončia na Pankráci, či v sovietskom gulagu, ak nie rovno na šibenici.

A tak sa už niekoľko rokov máme možnosť aj z verejných médií - aspoň pri príležitosti každoročných významných udalostí dozvedať aj o "druhej strane mince".

Vďaka tomu sa súčasný slovenský občan a občianka dozvedia aj to, že nemeckí vojaci boli kultivovaní, správali sa korektne. Samozrejme, keď si odmyslíme zverstvá, ktoré sprevádzali ich bojovú činnosť ako odplatu za prejavovaný odpor proti ich snahám.

A ešte častejšie sa dozvedáme, ako sovietske vojská rabovali  nielen pre potreby vojenskej kuchyne, ale hlavne pre obohacovanie sa nevzdelaných príslušníkov vojsk, ktorí v sovietskom Rusku o mnohom ani nechyrovali.
Aj po vojne dlho  medzi ľuďmi pretrvávalo: "Techňika baľšája, a kuľtury net!" a ešte známejšie "davaj časy"! (Aj bratanec mojej matky takto prišiel o svoje kvalitné švajčiarske hodinky.)

A keby len rabovali  - ale znásilňovali a zabíjali pod vplyvom množstva vypitých ukoristených liehovín, ktoré mali podporovať ich bojovú morálku nevinné  civilné obyvateľstvo - neraz len preto, aby ukázali "kto je teraz pánom".

Premiér Fico, ako uvádza príspevok na internetovej stránke SME, sa vyjadril, že "povstanie ukázalo Slovákom spravodlivosť." V čom, asi vie len premiér sám.
Spoločne s prezidentom Gašparovičom vyzdvihujú "spolupatričnosť a súdržnosť - ako vlastnosti typické pre Slovákov počas SNP".

A toto dávajú do pozornosti ako príklad súčasným politikom: "Potrebujeme súdržnosť." - povedal premiér.

Skutočne, vtedy sa zrejme len výnimočne našlo väčšie množstvo kolaborantov, ktorí vedome za judášsky groš prisluhovali Nemcom a zrádzali svojich spoluobčanov bez najmenšej výčitky, že prídu o život.

A keď si v súčasnosti premietneme všetky obrazy zo slovenskej politickej scény, i spoza jej opony, väčšine rozhľadených ľudí ani nenapadne, že by mala o jeho slovách pochybovať - len nechápe, prečo tých "svojich" opakovane k súdržnosti vyzýva.
Tú nám totiž denno-denne  "spoločnými silami" dokazujú pri zahmlievaní skutočností, zametaní rôznych káuz, do ktorých sú namočení všetci bez rozdielu,  pod koberec, nenápadným terorizovaním jednotlivcov, ktorí sa opovážili postaviť proti vládnucej garnitúre, vyrábaním triednych nepriateľov,  perzekúciami nepohodlných občanov - potenciálnych politických väzňov, ak nastúpená cesta k vytýčeným cieľom spoločného európskeho štátu skončí  v novom spoločenstve národov Sovietskeho zväzu, do ktorého by nás nejeden rusofil s komunistickou minulosťou pod taktovkou KGB a NKVD znova a rád začlenil ako kolóniu.

"Povstanie nastolilo spravodlivosť." A vraj skúsenosť v povstaní naučila Slovákov a Slovenky hodnotám spravodlivosti!

Tieto vyjadrenia súdny občan vníma ako pľuvanec do tváre, ak si len so spravodlivosťou nespája tú "ich" - spravodlivosť pre vyvolených, kde rovnosť občana pred zákonom sa meria statusom dotyčného podľa hodnotového rebríčka komunistických pohrobkov, ktorých moc sa v súčasnosti na každej úrovni riadenia štátu rozrastá do závratných rozmerov a nedozernej diaľky.

Na druhej strane, ak by malo byť pravdou, že občania Slovenska sa naučili hodnotám spravodlivosti,  vnucuje sa otázka, prečo je tých niekoľko málo v pomere k celku  uvedomelých jedincov s odvahou bojovať za spravodlivosť je v mene režimu šikanovaných psychiatrami, trestne stíhaných políciou, prokuratúrou a súdmi,  a druhí sa tvária, že nič nevideli, nič nepočuli, ich do toho nič.

Občianska odvaha je zrejme jedno, a vnímanie hodnôt spravodlivosti druhé.


Na Liptove z brehov priehrady Liptovská Mara odstránili nebezpečný boľševník.

Nebezpečný boľševizmus a jeho protagonistov  sa ani za 22 rokov  - práve preto, že sa slovenský človek ešte nenaučil vnímať hodnoty spravodlivosti v jej samotnej podstate, najmä ak ešte nepocítil nespravodlivosť a krivdy páchané priamo na ňom samom osobne - odstrániť nepodarilo.

Naopak - pomaly,  ale isto plazivým tempom a takmer nebadane sa šíri celou spoločnosťou, obohatený o mafiánske praktiky,  a na tomto základe sa predstavuje ako novodobý systém, ktorý má spasiť slovenskú krajinu.

Tento druh boľševizmu je oveľa nebezpečnejší pre Slovensko, ako boľševník, do ktorého kynoženia sa kompetentní pustili v záujme ochrany krajiny.
Ako sa zdá, na tomto poli by mohli byť úspešnejší - pretože vykynožiť boľševikov s ich teóriami a stereotypným zmýšľaním, čo je najprospešnejšie pre občana,  také jednoduché asi nebude.














nedeľa 19. augusta 2012

Ako sa ochrániť pred moci prisluhujúcimi slovenskými znalcami z odboru psychiatrie a psychiatrami vôbec - časť 2.

Buďte opatrní pri styku s psychiatrom - znalcom, resp. s konzíliom.
Pracujú v duchu eštebáckych metód - jeden ako zlý, druhý dobrý.
Prvý vás bude zneisťovať zásahmi do vašich prejavov, spochybňovať ich obsahovo, "vytáčať" do nepríčetnosti provokáciami, druhý fingovanou láskavosťou vám bude liezť pod kožu. 
Obaja s jediným cieľom: objaviť vaše slabé miesta, aby mali na čom vybudovať posudok, ktorý si u nich objednala moc.
Nezabúdajte, že ich navrhoval a schvaľoval príslušný súd, ktorý stojí v pozadí trestného konania vedeného proti vám.
 Aj preto má dôvod neakceptovať posudok urobený znalcom iným.

Mocou určení znalci sa usilujú vyhovieť prianiu skorumpovaných predstaviteľov moci.
Inak by v budúcnosti už žiadnu "zakázku" nedostali. A posudky sú predsa len lukratívnym bočným príjmom v medziach zákona.
A keď si ešte prirátame možné, aj keď nedokázateľné úplatky od tých, ktorí sú na kauze priamo zainteresovaní a ide im len o to, aby z odporcu títo "všemohúci" vyrobili z vás duševne chorého, každému je jasné celé pozadie veci.
Ide len a len o spochybnenie tvrdení obete amorálnych lumpov.

Žiadnu istotu nemáte ani vtedy, ak sa odmietnete vyjadriť ku čomukoľvek s odôvodnením, že využijete svoje právo nevypovedať.
Diagnózu vám vyrobia podľa "vlastného uváženia" a zatvoria vás na pozorovanie na psychiatrické oddelenie vybraného zariadenia - zariadenia, kde budete v "opatere" práve tých, ktorí kolaborujú s mocou.

Prípad Hedvigy Malinovej je dostatočným obrazom o stave a praktikách slovenskej psychiatrie, ktorá ide po ruke tým, ktorí si môžu dovoliť čokoľvek.

A ako to v takom zariadení, kde vám poskytujú zdravotnú starostlivosť nomenklatúrnici, vyzerá, som zažila na vlastnej koži, a najmä tele ešte v údajneminulom režime.

Podobnosť s dejom filmu nakrúteným M. Formanom - Prelet nad kukučím hniezdom podľa knihy K. Keseyho náhodná asi nebude.


Na to, aby vám prípadne vyprodukovali maniodepresiu stačí angažovaným odborníkom vaše vyjadrenie, že niekedy nevládzete prejsť ani do obchodu, pretože ste pre bolesti nespali celú noc, že už ráno ste preto otrávení a podráždení. Nezaujíma ich, že máte iné ochorenie, ktoré vám znemožňuje normálne fungovať v bežnom živote - oni potrebujú všetko toto psychiatricky onálepkovať, s odvolávaním sa na medzinárodnú klasifikáciu chorôb, v ktorej nakoniec nájdete, že vaše pôvodné ochorenie patrí úplne inam, ako uvedú psychiatri.

Nespomínajte, že ste otrávení všeobecne zo situácie v tomto štáte a správ, ktoré už od rána na vás chŕlia médiá. Ste chronicky nespokojní.

Na rozkaz musíte zatvoriť ústa - im stačí len náznak toho, čo by ste chceli povedať, či vysvetliť. Ostatok si domyslia - veď majú tituly! A moc nad vami. Inak vám napíšu, že vediete monológy.

Neskúšajte nič vysvetľovať, prehodnocovať minulosť, zamýšľať sa nad niečím.  Aj toto je vaším mínusom z pohľadu znalcov.

Ak sa neviete vyjadriť k priebehu pôrodu vašej matky, nerobte si ťažkú hlavu - oni si to domyslia a uvedú do svojich záverov.

Ženy, ktoré nemáte deti, doneste relevantný úradný doklad o svojej prípadnej neplodnosti, aby ste neboli terčom podozrievania a invektív, že ste si vymysleli, že deti mať nemôžete.

A nevyjadrujte sa k svojmu sexuálnemu životu v prípadoch, kde nemá nič spoločného s vaším trestným činom.
Môže sa vám ľahko stať, že podrobnosti budú čoskoro predmetom zábavy širšej verejnosti, ktorá sa k posudku dostane cez niekoho na polícii, prokuratúre, či na súde.

Tu dodržiavanie lekárskeho tajomstva neplatí!


Tí, ktorí ste sa rozhodli pre život bez partnera, rodiny a detí, ste nanajvýš podozriví. Určite na to mal vplyv neharmonický život vašich rodičov!

Jednoducho povedané: sú to "odborníci" na úrovni! 
Jeden je schopný vám diagnostikovať paranoiu už po 5 minútach prítomnosti v jeho ambulancii, ďalším to trvá maximálne hodinu, či dve, aby vám popripisovali  diagnózy a vlastnosti od výmyslu sveta.
Čo na tom, že vás v živote nikdy predtým nevideli!
A ešte im vidíte na tvárach, že ani nemajú záujem sa s Vami priveľmi "zdržiavať!.


Jedinou možnosťou je teda, aby vyšetrovaný mal pri sebe niekoho, komu dôveruje, a kto prípadne neskôr dosvedčí, ako prebiehalo vyšetrovanie duševného stavu a či boli závery znalcov urobené na základe skutočných vyjadrení probanda.

Pretože bezmocný proband nemôže ovplyvniť, čo v jeho mene do posudku popíšu. On je totiž a priori nie človekom, ale objektom - neraz na ukojenie mocibažných chúťok posudzovateľov jeho stavu.


Navzájom preberajú posudky jeden od druhého - akáže teda nezávislosť!

Môžete sa stretnúť aj s tým, že vás bez príkazu zadržia na niekoľko týždňov na oddelení psychiatrického zariadenia. A nemajú pre to žiadny problém - kdeže by sa unúvali aspoň formálne dodržať nejaký zákonný postup.
Na svoje otázky tam nebudete dostávať žiadne odpovede - lebo veď ste "cvok", tak prečo by s vami diskutovali.

Za tých niekoľko mesiacov síce nezistia, že by ste boli alkoholikom, ale môže sa vám stať, že pokojne v správe odporúčajú protialkoholické liečenie. Veď inak by nemali odôvodnené, prečo vás tam niekoľko týždňov protizákonne držali.

Konštrukcie a konšpiračné teórie takýchto odborníkov, založené na ich fantázii, či zlomyseľnosti, sú, žiaľbohu, nenapadnuteľné.

Obeť je predsa stíhaná ako zločinec a autori zcestných teórií v posudkoch si môžu pokojne mädliť ruky, ako sa im zasa podarilo ochrániť režim pred nepriateľom.

Praktiky tohoto policajného štátu sú všeobecne známe:

Najprv sa vykonštruuje scenár trestného činu a potom sa ide čin po vytýčenej línii obeti dokazovať. A to za použita akýchkoľvek metód a praktík.

Pretože na konci scenára je jediné: za každú cenu dokázať obvinenému trestný čin.
A na to sú dobré všetky  prostriedky, ktoré má moc k dispozícii. Vrátane porušovania zákonov, i ľudských práv obvineného, ktorého tvrdeniam a dôkazom nik žiadnu váhu neprikladá, ktorému upierajú právo na vykonanie všetkých dôkazov, ktoré by mohli doložiť vierohodnosť jeho tvrdení o skutku, ktoré by mali byť v prospech obvineného.

Jasne porušujú prezumpciu neviny a deklarujú, že rovnosť pred zákonom neexistuje, resp. existuje len pre vyvolených.


Toto všetko činia bez obáv, že niekedy vôbec budú niesť zodpovednosť za svoje "zákonné" svinstvá v zmysle zneužívania právomoci verejných činiteľov, pretože IM nikto aj tak nič nikdy nedokáže!

Pretože "ruka ruku umýva" od špinavých praktík rovnako, ako od špinavých peňazí.




 


 







 





 

sobota 18. augusta 2012

Ako sa ochrániť pred moci prisluhujúcimi slovenskými znalcami z odboru psychiatrie a psychiatrami vôbec - časť 1.

Po dlhoročných skúsenostiach so slovenskými psychiatrami si dovolím napísať niekoľko riadkov adresovaných všetkým potenciálnym obetiam  - pre poučenie a výstrahu.

Tým nechcem tvrdiť, že všetkých psychiatrov treba zaradiť do kategórie bezcharakterných indivíduí a v  skutočne nevyhnutných prípadoch neveriť v ich pomoc.

Majte však vždy na pamäti, že čokoľvek poviete v najhlbšej dôvere psychiatrovi, bude navždy vaším osobným biľagom a vždy je tu možnosť, že v príhodnej chvíli bude zneužité proti vám.

Najmä, ak sa dostanete do konfliktu s mocou a jej reprezentantmi a prisluhovačmi.

Do posudkov sa vhodne zakomponujú nie objektívne skutočnosti a závery, ale konkrétnosti, ktoré sú časťou vašej osobnej životnej púte. A najmä dezinterpretácie toho, čo ste pred psychiatrami a psychológmi  ne/povedali.  S jediným cieľom - aby vás mohli pre potreby tých, ktorí si posudok objednali, čo najviac znevážiť. Vyrobiť z vás osobu spoločensky nebezpečnú.

Posudky vypracovávané pre súdy a policajné orgány sú totiž v podstate verejne prístupné, a lekárske tajomstvo je takto bez zábran porušované.

Už to, čo som napísala vyššie, je pre nich dostatočným dôvodom na určenie paranoidnej poruchy. Podozrievate každého, verejne prejavujete svoje názory - aj keď nikomu neškodia, zverejnením pravdy ste označený za ohovárača,  pre využívanie zákonných možností na ochranu svojich práv ste  označený za kverulanta, ak sa zmienite o mimo zmyslových zážitkoch -  laicky nazývaným "medzi nebom a zemou", ktorými sa to v médiách všetkého druhu dnes len tak hmýri, vyrobia vám extrapotenčné bludy, a v prípade, že nazvete veci , či osoby pravým menom bez obrúska pred ústami, máte koprolaliu. 
Škála psychiatrických "pomôcok" na diagnostikovanie potrebnej choroby, či úchylky je bezhraničná.

Preto:


Nikdy nehovorte o sebe nič, o čom vaše okolie nevie, na čo nie sú k dispozícii svedkovia, aj keď "oni" si svojich spoľahlivých nakoniec nájdu a vašich skutočných  budú ignorovať.
Úprimnosť sa nevypláca, dôvera bude zneužitá. Každé vaše vyjadrenie si prispôsobia svojim potrebám.

Od hnoja, ktorý na vás nakydajú, sa do smrti neočistíte. Nemáte na kvalitných právnikov a peniaze na súdne spory, pričom už vôbec žiadnu istotu, že súd rovnako poprie čierne na bielom a potvrdí vyfabrikované diagnózy a nedôvodnosť žaloby proti znalcom.

Nie ste totiž kompatibilný s mocou a jej prisluhovačmi, pretože otvárate ústa a vytŕčate z radu.

Pamätajte si, že čokoľvek poviete, mocou určení psychiatrickí "odborníci" použijú proti vám tak, aby im to dopadlo do vopred načrtnutého obrazu vašej osobnosti a jej charakteristík.

Ak sa zmienite o viacerých sexuálnych partneroch, urobia z vás osobu promiskuitnú.
Ak poviete, že ste sa rozhodli pre celibát, vymyslia vám ako jeho dôvod - v najlepšom prípade - vplyv zlého vzťahu vašich rodičov.
Ak poviete, že ste sa obracali vo veci svojich práv a nápravy krívd zákonnými spôsobmi až po Štrasburg, dostanete nálepku kverulanta - chronického sťažovateľa, či paranoika, ktorý krivo a neprávom obviňuje iných.

Ak počas vyšetrovania pospomínate neprávosti, ktoré na vás pácha režim alebo vaše okolie, dostane sa vám ohodnotenia, že paranoidne vnímate svet okolo seba.

V takýchto prípadoch vám nepomôže ani desiatka rozhodnutí vo váš prospech, ktoré dokumentujú, že ste si nič nevymysleli, že vaše podania boli dôvodné.
Samozrejme, dôvodné boli len vtedy, keď ste našli osoby odvážne svedčiť k udalosti, alebo na orgáne sedel nezaujatý a neskorumpovaný pracovník.

Ani ďalšia desiatka listinných dôkazov svedčiaci vo váš prospech, že ste osobou inou ako vás vykresľujú gauneri, ktorí majú záujem na vašom ponižovaní a potrestaní, nie je dosť ani policajným orgánom, ani súdom, a o psychiatroch ani nevravím.

Pamätajte si, že ani kontrolný posudok vám nezaručí objektivitu. Žiadny bežný psychiater totiž nikdy nepôjde proti svojmu kolegovi. V prípade znalcov vôbec o tom nepochybujte.

Súkromne vás nebude chcieť vyšetriť nikto - aby sa nedostal do problémov s mocou a kolegami, aj keby ste za posudok chceli tých niekoľko stoviek eur legálne zaplatiť.
Okrem toho súd absolútne nepripustí ako dôkaz takýto posudok. Nuž, prečo by ho aj pripustil, keď celej tej mašinérii by nezapadol  do scenára, ktorý si vopred pripravili, ako vás odstrániť zo sféry dôveryhodnosti pre verejnosť.

V žiadnom prípade nedávajte do rúk svoju zdravotnú dokumentáciu v inej podobe, ako vo fotokópiách - a to aj kartu obvodného lekára, pretože k tejto neexistuje možnosť dožiadať vydanie druhopisu - je písaná rukou lekára a len v jedinom exempláre.

V opačnom prípade riskujete, že vám výkvet slovenskej psychiatrie odstráni rozhodujúce dôležité záznamy,
aby ste nemali dôkazy o skutočnom zdravotnom stave v danom období.

O svojich mimo zmyslových zážitkoch nehovorte - najmä nie u psychiatrov, pretože napriek skutočnosti, že sú dnes časopisy a internet  plné príbehov, ktoré zatiaľ neboli vedecky vysvetlené, a sú neodhalenými schopnosťami ľudského mozgu, psychiatri so zmrznutým komunistickým maslom na mozgu vám pripíšu extrapotenčné bludy - teda bludy, že ste ovládaní inými - neviditeľnými silami.
Musíte si uvedomiť, že nepatríte do galérie oficiálne uznaných svätých, a tak nemáte právo na videnia a podobné zážitky. (Zázraky vynechávam.)

Zásadne sa prezentujte ako zarytí abstinenti, ktorým sa už pri očuchaní zátky od vína zdvíha žalúdok. Inak riskujete podozrievanie z alkoholizmu - aj keď vás nik opitého, ani kupovať si fľaše alkoholu, či vysedávať v krčme a prichádzať domov opitého z inej lokality nevidel.

Pokus o samovraždu nikdy nepriznajte, ak o ňom nevedia. Nech by bol hoci aj dôsledkom perzekúcií moci, proti ktorej ste sa nevládali už ďalej brániť.
V prípade, že ho máte zaevidovaný, o podrobnostiach nehovorte. Všetko zneužijú proti vám, pretože následné dezinterpretácie vašich vyjadrení sú jedinou možnosťou, ako vám niečo prišiť.

Nehovorte ani to, že v rozčúlení nadávate ako pohan a používate pri tom expresívne, či dokonca vulgárne slová. Okamžite máte uvedenú koproláliu - totiž  chorobnú potrebu používať vulgárne slová. Nie ste totiž poslancom slovenského parlamentu, policajtom, sudcom a verejným činiteľom, aby ste si mohli podobné spôsoby zahrnúť do svojho "imidžu".

Svoje depresívne stavy sa snažte radšej zvládať za pomoci najbližších dôveryhodných osôb - ani psychológom sa nedá všetkým veriť.
Nejeden z nich vám neposkytne lepšiu radu ako priateľ, ktorý vás pozná a je schopný empaticky počúvať o vašich problémoch a nastoliť vám váš problém z iného zorného uhla - svojho.
Psychiatri a psychológovia totiž nerobia nič iného - lebo aj oni sú len ľuďmi.