Zvalíme Euroval? Alebo "zľahne" Slovensko?

Boj o Euroval!   Jana Shemesh  z Izraela prežila štrajk  lekárov!  Hedvige sa "máme" ospravedlniť!  A zase ktosi objavil, že zmizli štátne milióny cez FNM!  Diskriminačné žaloby sudcov!

No, namôjveru, asi jedinou  pozitívnou správou z posledných dní je, že sa  po dlhšej nečinnosti  "vyššej moci"  a za výdatnej pomoci neznámeho elementu zasa podarilo odísť do pekiel akémusi "podnikateľovi".

Euroval, ktorý - ako sa zdá  - je výhodným obchodným artiklom nielen v parlamente SR, napokon prevalcuje svojich odporcov. Kto vie, čo je za tým, že nakoniec sa všetci svorne "dohodnú" a dohody vyhlásia "v mene svojich občanov" , na "záchranu Eura", na "záchranu stability v Eurozóne", a ktovie koľko ešte dôvodov objavia na odôvodnenie svojich rozhodnutí v štýle "o nás - bez nás"  - t. j. bez potlesku občanov Slovenskej republiky a za nehlučného reptania a nadávania tej časti, ktorá si uvedomuje, kam to s nami dospeje, ktorú rozčuľuje podvod na "národe", akým je odklepnutie súhlasu, aby sme sa podieľali na zvyšovaní úrovne Grécka a  jeho ďalších potenciálnych nasledovníkov platením ich dlhov, ktorých existenciu zakrývali klamstvom, a mašinéria zvaná EÚ si nedala ani toľko práce, aby sa dôkladne zaoberala skutočnosťou, či stav ekonomiky štátu, ako im ho  servíruje na peknom tanieri Grécko, zodpovedá skutočnosti.

Ibaže nový  slovenský  "objav", že cez Fond národného majetku spôsobom "Gemerský mlyn" zmizli zo Slovenska  milióny eur daňových poplatníkov, zatieni asi aj grécke klamstvá.

Tu chcem opäť pripomenúť, prečo sa môže podobne "hospodáriť". Bežný občan so svojim podozrením, že sa niečo deje, nemá šancu nikde uspieť, pretože polícia s prokuratúrou  ho "vykopú" s tým, že nič konkrétneho neuviedol, nemá žiadne dôkazy. Šikovne vymyslené!  Namiesto toho, aby orgány tie dôkazy zabezpečili, lebo majú na to právomoc, prenesú všetko na pomaly už nesvojprávneho v každej sfére občana. 

A verní skorumpovanci z radov orgánov činných v trestnom konaní upozornia, že treba začať zametať stopy, lebo niekto čosi zavetril! A tak sa rozkrádajú peniaze, ktoré by mali slúžiť ku všeobecnému prospechu; končia na účtoch mafie v daňovom raji, z ktorého ich už nikdy nik nevydobyje späť.

Jana Shemesh z Izraela nám zase cez SME - samozrejme, že za príslušný honorár - oznamuje, ako prežila štrajk izraelských lekárov.

Akoby Slovák nemal dostatok vlastných skúseností s bordelom v zdravotníctve, ktorý v ňom panuje aj bez štrajku. 

Naozaj nás dotyčná nemusí oboznamovať s triviálnosťami, ktoré sprevádzajú chaos v zdravotníckych zariadeniach - a tobôž v Izraeli! My na Slovensku s ním máme bohaté skúsenosti, tak nech si pani "rozumy" nechá pre seba.

Ešteže tej SME cez Piano neplatím  - čítať podobné duchaplnosti, a nimi neraz oplývajúce aj  na internete utajené komentáre redaktorov  k dianiu, za svoje peniaze by ma dosť hnevalo. 

Hedvige Malinovej sa má Slovensko ospravedlniť! Ďalšia téma rezonujúca medzi mantinelmi vládnej politiky. Nuž, keď sa chce "štát" ospravedlňovať, prosím. Ale nech sa neospravedlňuje v mene všetkých občanov tejto republiky! Kauzu Malinová  "národ" nezapríčinil. A to, že sa takto rozrástla, má nielen svoju príčinu, ale najmä pozadie. 

Po toľkých rokoch väčšina občanov si vie utvoriť vlastný názor, ktorý spočíva v  skutočnosti, že ak by sa nenašiel ochotný právnik, ktorý bude kýmsi neznámym dobre zaplatený, ťažko by sa  domáhala svojej pravdy v Štrasburgu, detektoru lži v Izraeli!

Mimochodom, pravdy  spochybňovanej , pretože Malinová je z kategórie tých, na ktorých porušovanie  ľudských práv neustále "ktosi" Slovensko upozorňuje, stále im o hlavy mlátiac Maďarov, Rómov,...   

Nejeden občan SR potvrdí moje slová - ak by to bolo inak, slovenskí úspešní "doj.....niachtiví." sudcovia, prokurátori a ktovie kto ešte ďalší, by ju boli už  dávno  "odpálili zo stredu ihriska". 

Tak, ako stovky iných, ktorí sa rozhodli obhajovať svoju pravdu a nároky - teda rozhodli sa bojovať s veternými mlynmi.  Ďalej zo Slovenska sa nedostali - preto, že im nemal kto platiť advokáta, detektori lži, propagandu, vydanie účelovo zameranej knižky. 

Poteší ma, ak sa vláda ospravedlní len za tých, ktorí na porušovaní práv Malinovej majú priamu účasť - nie aj v mojom mene!

Mňa totiž za svinstvá, ktoré na mne  štátna a verejná moc pácha už desaťročia, nemá vôbec snahu poprosiť o prepáčenie.
Asi preto, lebo mi  nik na tričko ešte nenapísal, že mám ísť za "Dunai". (Pri svojej inteligencii by som pochopiteľne nabrala kurz na rakúsku stranu!) 

K vyššieuvedenému na záver si dovolím citovať sudkyňu Kontríkovú, ktorá pri rozhodovaní o diskriminačnej žalobe sudkyne Pavlovičovej  sa podľa SME - vyjadrila: "Keď existuje sloboda prejavu, každý si môže povedať všeobecný názor na sudcov. Smola, ale je to tak."

Aby ste správne pochopili "výrok sudkyne": poslednou krátkou vetou myslela, že sloboda prejavu poškodzuje česť a vážnosť nejedného "doj.....ča" v talári, a ten to bude musieť, chudák,  strpieť. A v tom je tá smola . Otázne je len, či  pre neho?

Bodaj by to tak bolo, občan Slovenskej republiky! A aby to platilo všeobecne - môcť vyjadriť slobodne svoj názor aj na advokátov, prokurátorov, exekútorov, policajtov, zamestnancov verejnej správy, poslancov a vôbec každého, kto pácha neprávosti!
Len mám obavy, že vyjadriť slobodne svoj názor na kohokoľvek  platí iba v niektorých - výnimočných prípadoch - že sa väčšinou nevyplatí - tomu, kto svoje právo využil, uveriac týmto bájkam.

Naozaj sa prišli školiť na správne miesto !

Justičná akadémia SR vzdeláva brazílskych sudcov!

Až mi po prečítaní tejto informácie na stránke SME zabehlo.

Brazílski "vyvolení" tu absolvujú študijný pobyt. 

Asi preto, aby ich tí naši "správni odborníci" vyškolili na príklade slovenského súdneho a politického systému, ako to má fungovať v praxi najmä v týchto oblastiach:

- ako sa nenechať prichytiť pri korupcii,
- ako ovplyvňovať hlasovanie  a presadzovať schválenie mafii "potrebného" zákona v parlamente,
- ako a kam  "smerovať" činnosť vlády,
- ako vydávať predplatené rozsudky,
- ako púšťať kriminálnikov  na slobodu ,
- ako umožňovať úteky vrahom,
- ako vydávať rozhodnutia v rozpore so zákonom za sudcovskú nezávisloť,
- ako za úkon označiť niekoľko riadkov administratívneho textu, aby sa dalo tvrdiť, že "veď súd koná",
- ako za dobrú plácu "pracovať" doma,
- ako sa neustále domáhať zvyšovania platov s odôvodňovaním, že inak nemôžu odolávať korupcii,
- ako šikanovať "neplatiča" pred súdom,
- ako pohŕdať ľudskými právami a ľudskou dôstojnosťou obetí......

Panebože, ale to by sa dalo písať pol dňa, kde všade by ich mali dovzdelať!

A o absolvovaní tohoto "školenia" dostanú účastníci, ktorí si z Brazílie odbehli na výlet do srdca Európy, aj diplom.

No, netuším, či to školenie bude pre nich dákym prínosom - mám dojem, že aj tam to vyzerá v súdnictve a politike, ako takmer všade na svete, rovnako.

Jedno je však isté - svojou účasťou  prispejú k oživeniu turistického ruchu na Slovensku. 

Iba tak uvažujem nad počítačovou negramotnosťou slovenského "občana bežného"

Približne pol roka uplynulo odvtedy, ako mi istá dobrá osoba obstarala  počítač, ktorý darcovi doma zaberal miesto.

S nadšením som odštartovala svoju kariéru počítačového maniaka. Netušiac o úskaliach, ktoré bude musieť moja stará hlava prekonávať.

Nejaké základy som síce mala, ale doba pokročila, a s ňou aj technika, a tak mi nezostalo iné, len sa v tomto "zapadákove" s ňou oboznamovať systémom "pokus-úspech" a "pokus-omyl".

A tak som doteraz zvládla aspoň napísanie a odoslanie e-mailu, príspevku na blog, hľadanie na stránkach, vytvorenie e-mailovej schránky a podobné "prkotiny". Nič viac. Na vyšší "level " nemám. 

Kým ten zázrak techniky spustím, príde mi niekoľko razy ho reštartovať. A pri tom všetkom si ešte   lámem hlavu, čo vlastne odo mňa "kto" chce, keď mi po každý raz vyskočí akési upozornenie na to, na ono, pýta sa ma , či má odoslať správu o chybe a keď ma k niečomu vyzve a naletím, tak sa mi spustí záplava viet v angličtine. Čo o to - preložiť by ich nebolo problémom - ale veď ja ani keď mi to naservírujú po slovensky, netuším, čo si mám pod "tým" predstaviť. A tak pekne všetko posielam "do hája" - nech si s tým lámu hlavu "na druhom konci" - moja je už na to pristará. Možno im konečne svitne, že by to mali slovenskému užívateľovi posielať v jeho rodnom jazyku a "polopatisticky".

Radu, ktorú by som takmer permanentne potrebovala, tiež len tak jednoducho nezoženiem - ľudia sú všeobecne takí zaneprázdnení, že nemajú čas ani čítať -  ani maily, ani sedieť pri Skype, ba už hádam ani zdvihnúť telefón. No, čo už! Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.

Naše orgány a inštitúcie nás vyzývajú na komunikáciu s nimi pre urýchlenie veci mailom. Čakám tri mesiace, štyri, a odpoveď od ministerstva nikde. Ani od Piana. Ani od Anče, ani od Mary. Aj sesternice majú toho asi dosť, keď  ani len raz za týždeň nepozrú do mailovej pošty. No, aj to je možné, že nie sú všetci takí utáraní ako ja, a tak im nechýba komunikácia s blížnymi.

Naša počítačová budúcnosť - teda národa slovenského asi tak skoro na najvyšší stupeň medzinárodnej gramotnosti nevystúpi. Viete si predstaviť, ako bude teta, ktorá sa desaťročia starala o kravičky, zrobenými rukami  ťukať do klávesnice, aby komunikovala s dôchodkovým úradom, alebo telekomunikáciami, že má problém, ktorý riešiť patrí do ich pôsobnosti? 

A strácať nervy, keď prácne napísanú správu vám  akási "vyššia moc" pošle do éteru namiesto adresátovi?     

A dokazuj potom, človeče, že si sa obracal na orgán v lehote! Istota je istota - potvrdenka o odoslaní doporučenej zásielky nezradí.

Alebo tá predstava, že sa budete váľať v pohodlnej polohe na gauči namiesto knihy s notbúkom v ruke!  Pri predstave, že vám po každej zmene polohy ten zázrak techniky preruší vypadnutím zo siete pôžitok z čítania, alebo budete musieť sedieť iba pri stole, iste dáte aj vy prednosť knihe v súčasnej podobe. Ja určite.

Ale toľko informácií o  priateľoch, no  najmä o nepriateľoch, koľko mi poskytla táto civilizačná vymoženosť za ten necelý polrok, by som tak skoro a ucelene nikde nezohnala. Vygúgliš si, čo chceš. Vlezieš do súkromia každému. Tomu, kto chce, i takému, čo nemá záujem zverejňovať informácie o priebehu svojho  doterajšieho života. Dokonca, kto má koľko detí, kedy sa narodila jeho manželka, ba aj, že ich trojročná dcérka sa zúčastnila plaveckého kurzu pre batoľatá! 

V pokoji si môžem doma listovať v eštebáckych archívoch - len keby boli bohatšie! Množstvo mne známych "smradov "z môjho bezprostredného okolia v nich nefiguruje. 

Prehľad denníkov aspoň v tej základnej podobe mám k dispozícii tiež - ale veď je to aj tak stále to isté, a noviny v papierovej podobe niet na čo použiť. A komentovať dokážem aj sama. Nemusím čítať komentáre  za "železnou oponou" strážené Kerberom s menom Piano.

No a čo sa dozvieš sám o sebe, niekedy sa nestačíš  ani sám čudovať! Veci, na ktoré si dávno zabudol, ti naservíruje náš Google. Vlastne, musím mu byť povďačná - a tak teda Gúglik. 

Teda aspoň nejaký osoh mám z toho daru - okrem tých praktických  už spomenutých, a tých trampôt s ním a s mojou počítačovou negramotnosťou. 

Neuveríš, človeče, kým neskúsiš na vlastnej koži!

Je tomu asi 3 dni, čo susedku, pani asi 72-ročnú postihla mozgová príhoda. Keď sa o tom dozvedelo okolie schopné a ochotné konať, už bolo neskoro. Po 24 hodinách sme privolali záchranku, no bolo vidieť na prvý pohľad, že pani je už "mimo". 

Nemôžem kritizovať prístup lekárov záchrannej služby - snažili sa, čo sa dalo urobiť už v tom prvom momente. Mňa však zmrazila ich profesionálna citová otupenosť - našu milú susedu, nekonfliktnú Hanku išli vyviezť do sanitky stojacej na verejnej komunikácii, nahú. 

Vonku stál nehodný syn i s ochotným priateľom dcéry, po ceste chodili dedinčania.  Na moju pripomienku, či chcú pani takto uložiť do sanitky,  že veď sme im s dcérou panej dali k dispozícii čistú plachtu, sa jeden z tímu spamätal  a poďakoval za upozornenie, a vraj plachtu nepotrebujú, oni majú svoju. A tak Hanku prikryli. 

Nepochybujem,  že   lekári  v danom momente  robili všetko v jej prospech.

Ako dieťa dvoch lekárov si pamätám, ako konali moji rodičia, chudobné deti, ktoré vyštudovali za Slovenského štátu s vynikajúcim prospechom, s pomocou štipendií - viem, že im nechýbalo sociálne cítenie, a úplatky nebrali tiež. Naopak, ešte neraz investovali do svojich chudobných pacientov  po r. 1950 peniaze, ktoré dostávali ako plat. Preto  nám takmer nič po ich smrti nezostalo - okrem malého množstva reštituovanej  pôdy - pôdy,  čo oni sami zdedili po svojich chudobných rodičoch, pôdy, ktorá starkých  pri vynakladaní nesmiernej fyzickej driny ako-tak aj s ich deťmi živila.

Nikdy mi nevymizne z pamäti , ako kedysi  začiatkom šesťdesiatych rokov prišla jedna z maminých pacientok do činžiaka a snažila sa dostať k nám. Pani bola neodbytná a vytrvalá, my ako deti sme chceli ďalej lietať s rovesníkmi po dvore. Napokon sme jej otvorili. Vošla do obývačky a na stôl položila "poklad". Nádhernú mandarínkovú tortu  ako výraz vďačnosti za pomoc v jej trápení a vzápätí odišla. 

Torty sme sa neodvážili dotknúť, aj keď nám tiekli sliny. Naša večne pacientmi v nemocnici zamestnaná mať už nám nemala čas vypekať ako päť, desať rokov dozadu. Torta bola pre nás zázrakom.

Večer, keď uťahaná mama prišla z nemocnice domov, zočiac tortu, prikázala nám ju vziať, a ísť ju "tete" vrátiť. A tak sme vo dvojici merali cestu na Vŕšok a previnilo zabúchali u dotyčnej panej. S nesmiernym detským smútkom nielen v duši, ale zračiacim sa na nám  aj na tvári. Prekvapená mamina pacientka sa po vysvetlení, čo tam chceme, obratom zbalila a išla k nám. Po neskutočnom prehováraní napokon unavená mať kapitulovala - nedokázala už panej odolávať, a torta zostala nám.
Myslím, že sme v živote nič lepšieho nejedli, a najmä nič sme tak rýchle nezjedli z toho, čo nám bolo predkladané na tanier.

Dnes, keď sa dozvedám, ako dcéra postihnutej panej, matka troch malých detí, ktorá drie v akejsi blízkej továrni, a jej manžel chodí na "šichty" do zahraničia,   musí do nemocnice za vlastné peniaze prinášať rôzne podložky pod pacientku, rúška na prikrytie, masážne gely proti preležaninám a ktovie čo ešte, zdvíha sa mi tlak.

Javí sa mi to tak, že po privatizácii nemocníc už zrejme človeku nedovolia ani dôstojne umrieť, ak nebude mať tučné konto. ( Presne, ako v našom vzore - USA.)

Aby smradľaví "deratizéri" slovenského národa mali ešte väčšie zisky na svoje oslavy, dovolenky  a nákladný život. A možno  v kontexte EÚ aj  na investície do eurovalu - ktoré ochotne odsúhlasia -  nie však z vlastných účtov!

Júúj! To je mi novinka!

V Korzáre sa objavil článoček, ako dôchodkyňa v Košiciach v hromadnom dopravnom prostriedku napomenula skupinu akýchsi znečistených prispôsobeniasanechcejúcich sa, že cestujú bez lístkov, a nech vystúpia, ak si ich nechcú kúpiť. 

Upozornila na nich aj vodiča dopravného prostriedku, ktorého priamo povinnosťou je, aby vylúčil z prepravy osoby, ktoré akýmkoľvek spôsobom obťažujú cestujúcich, ktorí si riadne platia za prepravu. Ten si však svoje povinnosti v tejto súvislosti  splniť nemal v úmysle.

Napokon sa všetko obrátilo proti nej, keď jeden z "čiernych" pasažierov na ňu zavolal policajtov. Bola obvinená z rasizmu. To, že jeden z nich sa jej gestami vyhrážal, že ju podreže, pozornosti  privolaným policajtom uniklo, hoci vyhrážky sú tiež trestné .  Čo sa vraj ona do toho stará! Nik vraj nič nevidel, nepočul, že by sa jej  vyhrážali podrezaním !  (A bodaj  by počul, keď by sa mohol za svoje svedectvo dočkať fyzického útoku  oných "smradov".)

Z občana v práve sa stane útočník - postup policajtov (i vodičov  dopravných prostriedkov) v  podobných situáciách je postupom "made in Slovakia" - teda štandartným.

Ako obeť istého  Runštuka   z Liptovského Mikuláša, ktorý si prišiel na autobusovú stanicu iba pofajčiť,  to môžem len potvrdiť. Po útoku päsťami do tváre za slušné upozornenie, že nielen, že fajčí na zastávke autobusu a ešte pod značkou so zákazom fajčenia , ale mi aj rovno fúka dym  do tváre, hoci všetky ostatné lavičky naokolo sú prázdne, sa mi podarilo včas dočkať sa privolanej mestskej polície.

"Páni" policajti sa veľmi priateľsky a ústretovo správali k tomuto gaunerovi a jeho "kdesavzala,tusavzala" družke, ktorá ma začala pred nimi osočovať.  A nemali chuť vôbec konať v mene zákona. Nakoniec sme skončili v nemocnici na pohotovosti, kde mi robili vyšetrenia.

Ešte pred vstupom do ordinácie sa jeden z "pánkov" oprel o stenu pri jej dverách, druhý začal so mnou spisovať zápisnicu. "Opretý o dvere" skákal do mojej výpovede a obviňoval ma z klamstiev. 

A tento ich "zásah" neskončil ani po odchode z ambulancie; ešte pred budovou,  mi drzo do očí obaja policajti začali tvrdiť, že veď ja  svedkov žiadnych nemám. Našťastie sa napokon našli - neboli z LM, a tak sa svedčiť nebáli. 

Druhý podobný prípad sa mi stal pred rokom začiatkom jesene v Starom Smokovci. Na priestranstve pred železničnou stanicou   ma napadol  agresívny pes ešte agresívnejšieho pijana, ktorý sa snažil psa bez náhubku priviazať o poštovú schránku.

Telefonáty na políciu  po spamätaní sa zo šoku a opakovane po tom, ako sa už priviazaný pes vrhol aj na ďalšieho okoloidúceho.

Keď sa pes aj s majiteľom objavili v tom istom vlaku  ako ja, mnou  upozornený vodič tatranskej električky odpovedal, čo s tým vraj on má. Pritom na prepravu psa bez pevnej schránky platia jednoznačné pravidlá. 

Policajti. ktorí zastavili vlak asi o dve stanice ďalej za  Starým Smokovcom, napriek mojej žiadosti, aby cestujúceho vyviedli, lebo už v ich prítomnosti sa mi vyhráža, že keď vystúpime, si to so mnou "vybaví", reagovali tak, že "on aj tak pôjde vlakom"!

Prosím, ale nebol by išiel tým istým ako ja a neboli by mu poskytli možnosť naháňať ma po vagóne z jedného konca na druhý.

Z cestujúcich  "nik nič nevidel, nepočul"! Až na jednu, ktorá sa ku mne ako známa z Bratislavy priznala. 

Lenže mám smolu! Pre Adamca hrá čas. Prípad sa posúva z miesta na miesto - z Obvodného úradu v Poprade späť na políciu.  A viete prečo? Lebo nestačí, že ma policajti identifikovali vo vlaku, nestačí, že Adamec hneď po predvolaní vypovedal, že vulgárne nadával  - to áno, ale "inej panej"! A napriek tomu, že bol mnou "opoznaný" aj na Obv. úrade v Poprade, kde tvrdil presne toto isté, nie je možné vo veci rozhodnúť! 

Svedkyňa neplánovane otehotnela, skončila pre rizikovú tehotnosť na celé mesiace v nemocnici a v týchto dňoch sa  - aspoň dúfam - stala šťastnou matkou, a teda nie je možné ju vypočuť.

Inteligencia?, či morálka?  našich policajtov a orgánov vôbec je preukázateľná aj z uvedených  prípadov.

Len zlomyseľník, alebo hlupák by pochyboval, že Adamec nadával "inej panej"  - pretože nadávať  "nejakej inej" dôvod nemal. A tak som si po odchode policajtov z vlaku  ešte vypočula, že som p..., ktorá si má strčiť vložku medzi nohy.

A takto sa rozhoduje vo všetkom a všade. Obeť sa stáva útočníkom a luhárom, pretože v tomto zmysle ho vnímajú strážcovia zákona a morálky!  

Pretože oni  sami nemajú ani morálku, ani nedodržiavajú zákon, nemôžu mať iné kritériá na hodnotenie činov "podobčana". Vraví  sa : Podľa seba súdim teba!

V súvislosti s opísanými postupmi polície na území Slovenska  je potom občanovi na smiech, keď číta, ako pán policajný prezident poukazuje na to, že by nemali po uliciach prevetrávať svoje minisukne ôsobky, ktoré tiež túžia po nejakej  moci, a  majú smolu , že sú "len" - slušne povedané - ženského pohlavia. Hoci nejednu by bolo možné označkovať nálepkou, akou Adamec otituloval mňa.

Najsmiešnejšie však na viacerých pozorovateľov pôsobia dve útle policajtky vedľa seba, ktoré sa v tých minisukniach v zimnom období klepú od zimy, dúchajú si na skrehnuté prsty a riešia problém, kam nenápadne zaliezť, aby sa zohriali, takže aby riešili skutočné prípady na ulici im nezostáva ani čas, ani chuť, a hádam ani sily. 

Samozrejme, že sú aj výnimky - ako do výšky IQ, tak fyzického vzhľadu, odbornej úrovne, i morálky. Mne osobne však prekážajú  skôr policajti, ktorí sa voči občanovi správajú podobným spôsobom, ako uvádzam - a v podobných spôsoboch  ani policajtky nezaostávajú  za svojimi kolegami - nebývajú výnimkou.

Takže je to úplne fuk, kto sa na tej ulici promenáduje.

Myslím si však, že by ani feministkami, ani antidiskriminačným zákonom nebolo napadnuteľné, keď v rámci rovnosti pohlaví  bude aj naďalej  umožnené  rovnoprávne sa  promenádovať po uliciach aj ženskému policajnému elementu, aby si svoj rovnoprávny plat v príslušnej platovej triede zaslúžil, a nemuseli sa neskôr kolegovia z branže cez antidiskriminačný zákon - vezmúc si príklad od sudcov SR - domáhať vyrovnania - teda zohrievania  kancelárskych stoličiek a vyprázdňovania či umývania kávových šálok, namiesto hliadkovania po  čoraz nebezpečnejších uliciach našich miest.

A čo nám dokumentuje  prípad brata Jána Figeľa, ktorý mal, ako médiá informujú,  možnosť od r. 1998 až do roku 2006 o milióny okradnúť cez špekulatívne "kšefty" dôverčivých?

Nenapraviteľnú dôverčivosť veľkej časti národa, ktorý stále viac túži po peniazoch ako po rozume.

Pretvárku skrývajúcu sa za kresťanské založenie a cítenie,  ako aj skutočnosť, že podobní "zbožní" kresťania sú ochraňovaní nielen "štátom" , ale asi aj samotným Bohom, ku ktorému sa tak pokrytecky na verejnosti  úpenlivo modlia -  aby im zachoval priazeň a neuvádzal ich do pokušenia konať čestne. 

Tak čo iného možno od nich čakať.

Jeden získa byt ako výhodu zo svojho postavenia,  druhý milióny špekuláciami. Nenadarmo sa vraví: Čo fígeľ, to groš!

Ale kto sa  ešte vôbec dnes tomu čuduje? Veď oni konajú  len "nie v rozpore so zákonom"  - a nielen títo dvaja, však, JUSTÍCIA?

Fííha!postreh z 19. septembra 2011

Vychádzam dnes z informácií v Pravde.

Po prečítaní niektorých článkov sa len uisťujem o skazenosti svätej cirkvi katolíckej najkatolíckejšej a jej finančnej nenásytnosti.

Podľa spomenutého denníka sa konečne cirkev súdnym rozhodnutím  domohla reštitúcie budovy školy v Bratislave a túto potichučky - "poza bučky" predala akejsi firme, o ktorej nik v Bratislave, a možno na Slovensku vôbec dodnes ani nechyroval  , ale zato niekde  "za siedmymi horami" v daňovom raji bude mať veľkolepé schránkové sídlo.

O tom, že Mesto Bratislava bolo a je  inak v iných prípadoch voči rímskokatolíckej cirkvi  ústretové, netreba pochybovať. (Najmä v mestských častiach, kde "poslancujú" v prevažnej väčšine členovia KDH.)

Nádych  a tieň  "farskej republiky"  umožňuje tejto cirkvi, aby ovplyvňovala v celoslovenskom meradle verejné dianie, a do neho patrí aj nakladanie s nehnuteľnosťami, ktoré nielen reštituovala, ale aj v rámci reštitúcie scudzila nejednému jednotlivcovi na Slovensku. 

Čo nescudzila, vykšeftovala s mestami a obcami inak - pod pokrievkou potreby návratu kresťanských hodnôt medzi necivilizovancov postkomunistickej éry si zariadila pozemky a budovy na pastoračné centrá, drevo od urbárskych spoločenstiev na výstavbu (aj keď nejednému spoluvlastníkovi lesa je/bolo toto "dobrovoľné"  odovzdávanie "desiatku" cirkvi "proti srsti", najmä ak patrí do iného cirkevného spoločenstva, či k tzv. ateistom) , niekoľkonásobne výhodnejšie ceny za meter štvorcový pozemku, ako dostali ostatní, ktorých prinútili pozemky predať na výstavbu vo "verejnom záujme", atď.

A ako tento konkrétny  "kšeft"  zdôvodňujú najvyšší cirkevní predstavitelia?

1 .Vraj nemajú peniaze na to, aby budovu školy udržiavali!

    

    Je dôvodná otázka, koľko do nej investovala konkrétne  cirkev, keď sa len vlani  domohla navrátenia budovy!  Pochybujem, že do "holuba na streche" by niekto vkladal investície - a o prezieravosti katolíckej cirkvi pochybovať v tomto smere netreba. Ale určite by bolo vhodné cirkvi vystaviť účet, aby sa prípadne Mestom Bratislava investované peniaze vrátili do rozpočtu príslušnej mestskej časti.

2. Peniaze, ktoré získali za predaj budovy, použijú na opravu Dómu sv. Martina v Bratislave.
  
Treba sa  cirkevných hodnostárov spýtať:

a) Skutočne je katolícka cirkev - hoci na Slovensku - taká chudobá?

b) Kde skončili peniaze z predajov cirkevných pozemkov/nehnuteľností, ktoré "zariadil" známy cirkevný spolupracovník ŠtB?

c) Keď bude opravený/zhodnotený  Dóm sv. Martina, ktorej "firme" ho majú v úmysle odpredať?

Na záchrane detí  - nielen, ale aj židovských, sa vo Francúzsku počas 2. svetovej  vojny podieľal tiež  jeden Čech a jeden Slovák - Karol Pajer, ktorý napokon zahynul ako člen francúzskeho odboja v boji proti Nemcom.

Vo Vence vytvorili na prenajatých pozemkoch Kresťanský domov detí. Hospodárili spoločne na pôde, aby si dopestovali základnú obživu, ale finančne na tento domov prispievali protestantské cirkvi  z USA, inak by Domov neprežil. 

O jednej z najbohatších cirkví sveta ako prispievateľovi  sa v článku nehovorí  - chuderka, asi na to "naozaj" nemala, pri všetkom tom prepychu vatikánskych palácov.

A o chudobe do tretice.

"Úbohí" slovenskí sudcovia si nemohli dovoliť zaplatiť desaťtisíce súdnych poplatkov za svoje - veľmi slušne povedané - nekorektné žaloby pre finančnú  diskrimináciu, akej sa dočkali, keď sa nehrnuli pracovať na Špeciálny súd.

Nejeden z nich sa už od prajného kolegu dočkal odobrenia svojho žalobného návrhu - aj keď nemal zaplatené poplatky za návrh, bez čoho bežnému smrteľníkovi - "podobčanovi" žiadny súd žalobu nezačne prejednávať, a už vôbec , že by ju ukončil rozsudkom v jeho prospech!

Sú vôbec takéto rozsudky platné? Keď boli vynesené v rozpore s ustanoveniami Osp, a určite aj s nejakými inými zákonmi!  Sudcovskú morálku a etiku ani nespomínam - apelovať na ne je ako hádzať hrach na stenu. Ani všeobecná verejná mienka o chápaní sudcov samých seba ako výnimočných elementov v štáte tu nezaváži ani gram. 

"Páni nadobčania"  nezaplatenie poplatkov odôvodnili, že na zaplatenie takého vysokého poplatku nemajú! O žiadostiach  "podobčanov" na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodnú však  "šmahom" ruky - ani dokladovanie poberania najnižšej sociálnej dávky pre nich nie je dôvodom, aby mali aspoň toľko charakteru, že milostivo "dovolia" domáhať sa "podobčanovi"  spravodlivosti  a jeho základných práv a slobôd.

Prečo sa potom tie "zápachy" v ponovembrových  časoch  dožadujú takých vysokých súm - na  ktoré v skutočnosti nemajú žiadny nárok? 

Oni, ktorí  v skutočnosti majú platy v priemere 2000,- E mesačne, a pritom kvalita ich práce  a  ich výkonnosť má neraz a u prevažnej väčšiny kvalitu a hodnotu vlečky hnoja? (Ak len tá vlečka hnoja v skutočnosti nemá cenu  a hodnotu väčšiu ako rozsudky nezávislých vo svojom rozhodovaní slovenských sudcov.)

Z jednoduchého dôvodu a na jednoduchom základe:

toto všetko im umožňuje systém a pravidlá hry navrhnuté parlamentnými "bielymi goliermi", ktoré sebe a sebe príbuzným podliakom  z kategórie "nadobčan" cez návrhy a schvaľovanie zákonov zabezpečujú vlastnú beztrestnosť do budúcnosti - do čias, kedy prestanú byť "obeťou" poslaneckej imunity, alebo sudcovskej nezávislosti v rozhodovaní, ktorá im zaručuje nepostihnuteľnosť za rozhodovaciu činnosť bez ohľadu na jej zákonnosť!

Páni, to je "delovka"!

Asi  najlepší a najucelenejší pohľad na vzájomné prepojenia s mafiánskymi praktikami na vyššej úrovni Vám poskytne príspevok  Aleša Vébra pod názvom Plzeňská práva ..., ktorý na svoju stránku prevzali  "necenzurované...". Týka sa  síce konkrétnych osôb z Českej republiky, ale netreba pochybovať, že "to" rovnako funguje na Slovensku.

Stojí  za to, aby ste si ho prečítali pozorne, aj keď sa netýka priamo diania na našom (koho?) Slovensku, a pokúsili sa zamyslieť nad situáciou na domácej pôde.

Príspevok je ukážkovým  podrobným podaním skutočnosti, ako fungujú vzťahy v každej oblasti  verejného života ponovembrovej žumpy zvanej demokracia prakticky všade.

Neviem, či až takto dopodrobna si  na Slovensku niekto  dal tú námahu,  resp.  mal tú odvahu predložiť verejnosti podobne zamerané informácie a  fakty  aj s menami konkrétnych  kriminálnikov, nech už patria do kategórie podsvetia, alebo "bielych golierov". 

Bez ohľadu na to, kam ich možno zaradiť , sú to kriminálnici navzájom poprepájaní  a ich previazanosť si najjednoduchšie predstavíte ako loptu s napichanými špendlíkmi husto vedľa seba a pospájanými navzájom nitkami - a napokon zistíte, že z každého špendlíka vedie ku každému cez iný ďalší nejaká nitka. 

Túto pavúčiu sieť už asi ťažko niekto rozuzlí, a tobôž pretne - buď pre nedostatok možností, alebo odvahy rázne "s nimi " "zatočiť".

Ani pri najlepšej vôli tej malej hŕstky niektorých jednotlivcov, ktorí sa snažia, aby sa v spoločnosti označovanej za demokratickú netolerovali  mafiánske praktiky na žiadnej  úrovni verejného diania, žiadne svetlo sa na konci tunela vytunelovaného hospodárstva štátu  neukazuje.

Neverím ani, že zverejnením mien by sa týmto podliakom dostalo  tej "cti", že im budú venovať pozornosť orgány činné v trestnom konaní, pretože aj tam sedia desiatky, ak nie priamo stovky ich komplicov v roli ochrancov pochybných a preukázateľne spochybniteľných práv slovenských kriminálnikov najrôznejšieho druhu.

A pri snahách o podobné kroky sa jednotlivci-oznamovatelia vystavujú ešte aj  riziku, že sú stíhaní za nactiutŕhačstvo, na čo treba neustále poukazovať - aby mali na zreteli, že môžu zničiť život nielen sebe, ale aj svojim najbližším!

Akoby gauneri nejakú česť vôbec mohli mať! Majú ale nielen príležitosť, ale aj možnosť ešte aj na  tej diskutabilnej vlastnej cti  dobre zarobiť cez rozsudky  , ktoré v ich prospech vydávajú zasa len im podobní!

Ale aj keď už dávno nemáme dôvod veriť v obrat k lepšiemu - hoci tá sprofanovaná "nádej je večná" - prečítať si  ten článok Vám stojí za to - verte mi! 

Aspoň získate obraz o tom, čo sa nám, a ako sa nám to odohráva za chrbtom, pričom do tvárí nám podsúvajú ubezpečovania o svojich čestných úmysloch v prospech občana, národa a štátu!

Fííha!postreh č. 2 zo 16. septemba 2011

Tak už aj Európska asociácia sudcov má obavy o nezávislosť slovenských sudcov!

V tomto duchu je verejnosti  na internete k dispozícii obsiahlejší článok..

Po jeho prečítaní človek nadobudne dojem, že ak ide o sudcovské  vlastné výhody, tak sa sudcovia  dokážu zjednotiť v celej EÚ - až mám pocit, že Združeniu sudcov Slovenska sa nebodaj  podarilo skorumpovať už aj túto inštitúciu, keďže "jednohlasne" schválila rezolúciu, ktorá sa týka právnej úpravy postavenia sudcov v SR.

Vidíme, že jeden hlas stačil na to, aby sa Asociácii  toho priveľa nepozdávalo na navrhovaných zmenách, ktoré pripravilo MS SR!

V Rezolúcii sa spomína  neoprávnená kritika súdnej moci,  sudcovských rozhodnutí, i ďalšie skutočnosti.

A akože ináč - sudca tu, či sudca "tam", každý sa pokladá za "nadobčana", a preto podľa Rezolúcie , ako uvádza autor článku, je "potrebné zabezpečenie odmeňovania sudcov zodpovedajúce vážnosti ich profesie a stupňu ich zodpovednosti vo výške, ktorá ich chráni pred tlakom namiereným na ovplyvňovanie ich rozhodnutí."

Pre občana SR pomerov znalého je toto ozaj "prisilné kafe". 

Odmeňovaní majú byť pre "vážnosť profesie", nie za odbornú spôsobilosť a kvalitnú prácu, dodržiavanie etiky a morálky, za nedoj.....nie vytipovaných účastníkov konania, schopnosť odolať tlakom a korupcii, slušnosť voči "podobčanom" všeobecne!

A za "stupeň zodpovednosti" - ktorý je u prevažnej väčšiny úplne minimálny, aj keď navonok nejeden  sudca, či sudkyňa pôsobí  dojmom serióznosti, ktorá je obyčajnou pretvárkou, ako mnohí občania mali možnosť už poznať na vlastných prípadoch. 

Produkovanie rozhodnutí na nízkej odbornej úrovni, ktoré zvyšujú stranám sporu náklady za odvolania, dovolania, korešpondenciu, prieťahy, zapríčiňujúce, že sa spory vlečú desaťročia - dá sa tu vôbec hovoriť o sudcovskej vážnosti a zodpovednosti?

Myslím, že verejnosť má už dávno v tomto smere jasno.

Nadutí sudcovia,  chodiaci s hlavami v oblakoch , neraz pohŕdavo  pozerajúci na chudákov, ktorí  u nich nemajú ani najmenšie šance uspieť - pretože "oni"  sú tí vyvolení, ktorí ich majú v moci -  sami seba pokladajú za elity, a to samo o sebe - podľa ich vnímania sveta - by malo byť postačujúcim dôvodom, aby boli  kráľovsky odmeňovaní  - len preto, že sa im podarilo získať v tom lepšom prípade diplom o ukončení právnickej fakulty, v tom horšom si ho zabezpečili "štúdiom" na niektorej z rýchlovýkrmní odborníkov - všeumelcov.

Ani neviem, či toto  ešte potrebuje ďalšie komentáre.

Fííha!postreh zo 16. septemba 2011

Tak sa dnes dozvedám, že pán Najvyšší Harabin sa rozhodol pracovať na prípadoch doma.

Vnucuje sa otázka: na prípadoch , ktoré sú predmetom súdnych konaní "plebsu", alebo prípadoch priateľov a pochlebovačov?

Alebo to má byť demonštrácia vlastnej moci: za menej peňazí budete mať odo mňa menej muziky?

Nuž, keby pán predseda NS SR do práce nechodil vôbec, a už do konca vlastnej pozemskej existencie, potešil by sa tomu "nejeden". 

Mnoho obetí praktík sudcov - JUDr. Harabina nevynímajúc - by si vydýchlo a oželelo by, že berie z rozpočtu štátu, vytváraného z daní slovenských občanov "slušnú sumičku" ako podporu v nezamestnanosti. Zostalo by mu tak more času na vlastné stretávanie sa s priateľmi, ktorých neradi vidia "slušní občania" potulovať sa po chodbách budovy na Župnom námestí  č. 13 v Bratislave ako návštevníkov.

Naši "páni sudcovia" môžu dva razy do týždňa pracovať doma! Pretože niektorí sa nedokážu na pracovisku sústrediť!!!

Nuž, bodaj by aj, keď ich často vidieť, ak nesedia v súdnej sieni, behať z kancelárie do kancelárie, neraz dvere na pracovniach pootvárané dokorán, a ak v niektorej niektorí z nich sedia, tak pri kávičke vo dvojici v družnom rozhovore!

Už chápem, prečo sa potom nachádzajú po uliciach postrácané časti obsahu spisov (moja vlastná dokázateľná skúsenosť!), prečo niekedy nemôže informačná kancelária súdu  vydolovať  ani dostatočne vopred objednaný spis od sudcu na nahliadnutie - sudca v kancelárii nesedí, spis má u seba - zamknutý, práve mu ochorelo dieťa, musel odísť.... Fantázii súdnych úradníčok sa medze v hľadaní výhovoriek, prečo spis nedokázali zabezpečiť, síce  nekladú, ale vymýšľať stále nové výhovorky im dá dosť práce.

Fííha!postreh zo 14. septembra 2011

V SME už po niekoľký raz avizujú, ako nám "podobčanom" umožní vláda  ľahší prístup k súdu - od 1. 1. 2012 väčšiemu množstvu žobrákov o vlastné práva priznajú právo na bezplatnú právnu pomoc.

Len musí každý spĺňať isté kritériá, ktorými môže dokázať, že patrí do sociálne odkázanej skupiny obyvateľstva a výška jeho príjmov mu neumožňuje si hradiť právne služby a zastúpenie.

Tak, ako to dokázal dokázať aj jeden zo zlodejov, ktorý okradol stovky občanov  o ich úspory v pochybnom fonde.  Šikovne všetko svoje vlastníctvo poprevádzal na kohosi iného z príbuzenstva, a tak on nemá nič! V krčme síce občas zaplatí tú nejakú rundu (ako sa vyjadrili štamgasti), ale to ešte neznamená, že by mal mať aj na zaplatenie si advokátov!

A tak mu štát prizná advokáta ex offo, ako v danej dobe informoval jeden z najčítanejších denníkov. Teda:zaplatia mu ho v podstate zasa aj tí, ktorých tak šikovne okradol, resp. nechali sa mu okradnúť, za čo sa môžu poďakovať vlastnej hlúposti a chamtivosti.

V súčasnosti už verejnosti prípad z hlavy vyšumel, a tak nemá dôvod komentovať rozhodnutia vlády a prijaté zákony o dostupnosti právnej pomoci väčšiemu množstvu sociálne odkázaných, ktorí sú odkázaní bojovať o  vlastné práva - práva,  ktoré by mal v demokratickej spoločnosti rešpektovať voči sebe každý navzájom automaticky a určite by ubudlo nielen sporov, ale aj skorumpovaných sudcov a sudcov vôbec.

Istá časť verejnosti sa konečne zobudila aj v súvislosti so spreneverou financií nadácie figurujúcej pod hlavičkou  Matice Slovenskej.

Konečne komusi svitlo, a podáva trestné oznámenie na agenta ŠtB Jozefa Markuša, ktorého meno je spájané s prípadom. A nielen v súvislosti so stratou peňazí investovaním do nesprávnych (?) subjektov, ale aj predajom bytov, ktoré patrili MS v Bratislave, i stratou peňazí, ktoré boli národným pokladom.

Ja sa len čudujem tým dôverčivým hlupákom, ktorí podľahli sladkým slovám i nátlaku  tých, ktorí  ich  presviedčali, aby peniaze do fondu vkladali. 

Napriek tomu, že sa toho popísalo o praktikách a charakteroch prisluhovačov ŠtB až-až, nechceli vidieť, že na čele Matice Slovenskej stojí agent ŠtB, a už táto skutočnosť sama o sebe môže znamenať riziko ako pre samotnú organizáciu, tak pre peniaze jej členov.

(Tak, ako sú rizikom "evidovaní ", alebo ich rodinní príslušníci na rôznych postoch inde - napr. aj v subjektoch, ktoré vystupujú na ochranu ľudských práv - v Slovenskom helsinskom výbore pôsobil brat J. Markuša, a s jeho vedomím tu "právne rady" - určite aj svojim obetiam  spred roka 1989 - "poskytoval" agent ŠtB-TS -  JUDr. Kelemen. Podobne ako ďalší  mimoriadne aktívny aj po r. 1989 agent ŠtB-TS  - JUDr. Tekuš v - a nielen - Konfederácii politických väzňov pod vedením "evidovaného" pátra Srholca!)

A ako je obvyklé na Slovensku, ani v tomto prípade sa nič nedokáže. Stopy sú už dávno zametené. Peniažky najpravdepodobnejšie skončili na kontách eštebákov a siskárov  nedávnej (?) "éry". Veď z čoho by inak bohato odmieňali svojich verných , keď dnes to už nejde z legálnych štátnych finančných zdrojov a účtov tak jednoducho?

I ďalší eštebácky agent -  biskup Sokol sa cíti dotknutý tým, že si ktosi dovolil poukázať verejne na jeho preukázateľne "bohumilú" eštebácku minulosť a zverejniť svoje úvahy, kam asi poputovali peniaze za pozemky, ktoré boli vlastníctvom  nedotknuteľnej  katolíckej cirkvi svätej po bohatstve nenažratej. 

(Len na okraj: katolícka cirkev si reštitúciami na základe zákona poprivlastňovala množstvo cudzej pôdy iných vlastníkov -  medzi iným aj 2614 m2 istej rodiny  z KNM, a niet toho Boha, ktorý by ju prinútil dobrovoľne pôdu vrátiť, aj keď pôvodné katastrálne mapy v porovnaní so súčasnými preukazujú, že dve tretiny pozemku svojim susedom Rk farnosť KNM  v podstate  ukradla.

A ako s touto pôdou neskôr farnosť v súvislosti s INA Kysuce kšeftovala, je vidieť z verejne dostupných písomností - zápisníc zo zasadnutí poslancov Mesta KNM.)

Fííha!postreh z 13. septembra 2011

Ako mi to pekne nadväzuje k úvahám z včerajšieho dňa. Dnešok akoby potvrdzoval moje riadky.

Stačí sa pozrieť do SME, pozorne si prečítať, čo sa píše k problémom so stíhaním podozrivých z korupcie v Košiciach a chápavému "podobčanovi" je jasné, ako prípady skončia.

Skutok sa akože "nestane", lebo určujúce skutočnosti "nebudú", lebo budú absentovať. A dôkazy sú už teraz vyhlasované za nezákonne získané.

V ďalšom prípade ktorýsi policajný riaditeľ, zdá sa, že účelovým výkladom a prekrúcaním skutočnosti obhajuje pred súdom konanie svojich podriadených. 

Dočítame sa aj o zámenách protokolov z výsluchov, i nezaznamenávaní výpovede od slova do slova, či bezohľadnej jazde policajného vozidla.

Samozrejme, teraz ide o to, na koho sa účelový výklad a  obhajovanie porušovania práva  riaditeľom jednej policajnej zložky  vzťahuje.

Ide o obhajovanie  konania v prospech "nadobčana", alebo "podobčana"?

Skúste si to pozorne prečítať a podrobne rozobrať napísané a veľa námahy vás to stáť nebude, aby ste našli rozuzlenie. Najmä, ak ste už počas života v praxi priamo zažili , ako dokážu slovenskí policajti - to ich je prevažná väčšina -  arogantne a bez mihnutia oka porušovať zásady nestrannosti a konať  "v mene zákona"!

A na záver vyberám ešte článok na konto sudcu Paludu, podľa ktorého musel stiahnuť svoje odvolanie proti zastaveniu disciplinárneho konania, lebo "Finančná tieseň ho prinútila..."   Sudcovi totiž zadržiavajú polovicu platu!  

Myslím, že každý "podobčan", ktorý je rozhľadenejší, žasne, že sudcovi nestačí  ani polovica toho platu, ktorý dostáva, pretože je všeobecne známe, aké neprimerane vysoké platy sudcovia poberajú, a stále sa dožadujú ich zvýšenia, čo odôvodňujú tým, že inak nemôžu odolávať korupcii!

Milí čitatelia a priaznivci tejto stránky, ak objavíte nejaké nepresnosti v nadväznosti na články,  prepáčte. Nejde mi totiž o tie články, ale  o to, čím sa zaoberajú, a to z pohľadu "podobčana" v tom smere, ako zneužívanie právomocí "nadobčanmi" znepríjemňuje život bežnému človeku Slovenskej republiky.

Akoby ich jedna mater mala!

Občan "zosmradnutej demokracie made in Slovakia" sa nestačí čudovať. Denne ho médiá sýtia správami, z ktorých mu vstávajú vlasy na hlave a ježia sa mu chlpy na tele.

(Nemyslím tým havárie a vraždy, ani "problémy"  úbožiatok celebrít, ktoré sú výsledným produktom  "jedinečnej a výnimočnej" hlúposti dotyčnej pseudoosobnosti, o ktorú prevažná väčšina rozumných ľudí po celý svoj život ani nezakopne.)

Mne ide o tie svinstvá štátom tolerované a ochraňované, ktoré produkujú "svine" nominované do štátnych a verejných funkcií. 

"Svine", ktoré nomináciou majú automaticky potvrdenú vlastnú beztrestnosť a ochranu pred spravodlivosťou zákona - ak by sa nejaký ten zákon predsa len objavil,  a na jeho základe  by mohli byť braní na zodpovednosť.

Výnimky potvrdzujú síce pravidlá, ale tých"svíň" je na území tohto štátu už priveľa na jeden meter štvorcový pôdy verejných a štátnych orgánov. 

Je  zaujímavé, že  stále majú dosť priestoru na to, aby ho zasierali svojimi "výkalmi" a ich nepovinnosť si  ich odpratávať po sebe, alebo lepšie povedané, "nesrať" na všetko a do všetkého odôvodňujú poukazovaním na svoju príslušnosť k triede "nadobčan".

A tak sa ráno dozvedám z internetových stránok, že sudcovia odmietajú zaplatiť poplatky za návrhy na dorovnanie výšky ich platov do rovnakej výšky, ako majú sudcovia Špeciálneho, či Špecializovaného súdu -  pričom rozsudky vo svoj prospech už majú! - oháňajúc sa tým, že ide o nemajetkovú ujmu! ,  že  majú práva ako každý "iný" občan , atď.

Jedným z " každých iných občanov" som i ja. A moja rovnoprávnosť sa ukázala už neraz. Vyhrážky sudcov, že ak nezaplatím, vec odložia, ignorovanie, či zamietanie žiadostí o oslobodenie od poplatkov, i priznanie advokáta na ktoromkoľvek stupni súdov ( vrátane Ústavného súdu SR, ktorý v nejednom prípade takto konal automaticky ) ma ako občana už minimálne 20 razy zbavili možností domôcť sa spravodlivého súdneho procesu, a spravodlivého rozsudku vôbec.

Ba ani len tej náhrady škody za nesprávny úradný postup skorumpovaných sudcov, policajtov a úradníkov sediacich na stoličkách verejnej a štátnej správy sa ako "podobčan" nedomôžem. 

Napokon, mnohé judikáty ES už na túto skutočnosť poukazovali. A ak by SR špekulatívnou podmienkou, aby bol občan zo zákona povinne zastúpený advokátom na NS SR i ÚS SR umelo nezabraňovali obetiam svojvoľného konania oných "svíň" obracať sa na orgány, ktoré by im mali zabezpečiť nielen potvrdenie, ale dokonca aj vymožiteľnosť  im už priznaného práva, ak by nenapomáhali oným "sviniam" k beztrestnosti, ES v Štrasburgu by musel mať niekoľkonásobne väčší počet senátov na prejednávanie sťažností zo Slovenska proti SR.

V ďalšej správe sa dozvedám, že v Košiciach z korupcie sú podozriví všetci policajti, prokurátori a sudcovia, že pezinský sudca  Š. uviedol, že ...policajt najprv napísal, ako sa mal trestný čin stať, a až potom chcel zabezpečovať dôkazy...

Ako sa dospelo k tomu, že sú podozriví všetci "uvedení" v  Košiciach, netuším. Viem však stopercentne, že ani jednému z nich žiadnu korupciu nedokážu! Vychádzam zo svojich desaťročia trvajúcich skúseností vlastných.

A bolo by zaujímavé dozvedieť sa pokračovanie v tejto veci podozrenia "všetkých" z korupcie: kto  z tých, ktorí si dovolili vysloviť podozrenie z korupcie uvedených "svíň pri korytách" bude  obvinený z ohovárania a urážky na cti tých cti nehodných "osobností"? Scenár v takýchto prípadoch býva totiž rovnaký. 

Nepochybujte. Práve  čelím podobnému  obvineniu! 

Z nejedného trestného oznámenia pre podozrenie z nekalého konania niektorej "svine" nakoniec príslušné orgány  platené z daní občanov pomôžu "vyšpecifikovať" priestupok, či trestný čin proti oznamovateľovi v prospech gaunera.

Neraz orgány zabezpečujú z vlastnej iniciatívy dôkazy  -  zamerané proti oznamovateľovi - ešte v predstihu, alebo spôsobom, ako spomenul pezinský sudca Š., a  z vlastných skúseností to môžem potvrdiť aj ja , že  najprv vyprodukujú svoju verziu, ako sa mal trestný čin stať, a potom si začnú obstarávať dôkazy - pričom im neraz prídu vhod aj tie, ktoré s podstatou konkrétnej veci nemajú vôbec nič spoločného.

V spôsobe, akým  policajti vo veciach  konajú , získavajú dôkazy a posudzujú ich , a napokon vo veciach rozhodujú, nezaostávajú  však ani v najmenšom za praktikami slovenských sudcov, prokurátorov a "páničkov" na priestupkových oddeleniach obvodných úradov.

To málo poézie asi nikoho nezabije - ale mnohému aspoň pripomenie skutočnosť

Nekrológ za neúspešným politikom

Oslnený  rýchlou slávou urobil si z huby riť.

To, čo mu z nej potom išlo, veštilo ho zahubiť.

Stačilo na vlastné k.o.

Nechcel sa však poučiť.

Kdeže vzdať sa svojho postu!

Museli ho od válova odstaviť. 

Eštebácke vyznanie lásky blížnemu

Päsťou do nosa pozdravil na výsluchu

nič netušiacu obeť,

čo naivne a bezbranne

ponúkla na pozdrav ruku bez zbrane.

Žiadal len o jedno:

nech si spomenie, čo sa mu prisnilo.

Nebola hádačom na jarmoku.

Krv stekala po pere

a on si brúsil zuby na ďalšiu ranu -

že jej aj sánku poláme - 

možno ju práve takto zlomí!

Balistika

Hodení do rieky životov sa my - bezváhoví -

odrážame od stien vákua rukami,

nohami od dna.

Pri snahách vzlietnuť si rozbíjame hlavy

o klenby katedrál nedobytných pevností,

ktoré si postavili spupní hluchí,

odvodzujúci svoju moc od vôle luzy.

Zrážaní päsťami ich demokracie,

slávnostne zahalenej 

do žltého rúcha

prostitútok antického Ríma,

si rozbíjame nosy o dlažby

sľubov na námestiach

a krv obetí

utierame papierovými vreckovkami

z recyklovaných zákonníkov

morálky dvadsiateho storočia.

Nevoľnosť

Bolí ma brucho 

od nestráviteľných normalizovaných básní.

Napokon, prečo nie?

Čistiareň myšlienok je osudom aj demokracie.

Mediálne prepieranie

menštruačných vložiek justície,

čo zo slúžky sa stala kurvou nakoniec,

pranie špinavých peňazí

a preplachovanie mozgov -

piesok zlatonosných riek

monopolných ryžovačov zlata.

Sloboda sa usmieva zamatovokyslým úsmevom.

Zabehol jej citrón.

Spánok

Márna je snaha Pana

tónmi svojho syrinxu  prebudiť spiaceho

ducha pozemského stáda.

Baranie hlavy - predvoj nerozhodných oviec  -

nemajú hudobný sluch,

aby zachytili jemné vibrácie.

Preto nenasledujú svojho Pastiera.

Hlúpo sa podriaďujú

hlasno brešúcim psom,

ktorí ich doštekávajú

k pádu do priepasti.

Ústa satanov

Rozpustil sa čas nežnosti.

Poleva demokracie cícerkom steká

z uslintaných podbradkov populistov

na prepadnuté hrude oklamaných revolucionárov -

blahoslavených veriacich, ktorí uverili

a ešte stále veria, že prišiel ich čas -

aby zmenili beh sveta -

v ktorom zápasia o ľudskú dôstojnosť

svojho prostoduchého bytia

kŕmení víziami, ktoré im klochnia

všemohúci diabli,

ťažiaci z ich ľudskej bezmocnosti

a neochoty sa poučiť,

z dôverčivosti slepcov,

ktorí sa  dajú ťahať na medových motúzoch

k víziám kapitalistickej budúcnosti -

lebo! len tam to oplýva "mlékem a strdí"!

Nevetria, že sa navôkol šíri svinský smrad,

nevidia, ako sa do pravdy sype podlosť hrsťami

a bezodné vrecká mocipánov sa legálne

plnia čiernymi príjmami?

Hej, justícia!

I s tvojou spravodlivosťou!

 Dievky predajné!

Neočistené prisluhovačky tých,

čo sú(ložia) práve navrchu!

Ktorá z vás to tak príšerne smrdí?!

copyright : soror

Zo slovenskej demokracie sa šíri mafiánsky smrad

Po viac ako dvadsiatich rokoch tárania o demokracii zisťujeme, že  tá naša poriadne smrdí. Nečudo - za dvadsať rokov nielen, že nevyspela, ale  ani sa nik nepostaral, aby jej vymieňal plienky. A tak nám ten smrad už poriadne udiera do nosov.

Samozrejme, iba nám, ktorí ho denne musíme čuchať. Jej strojcovia ten smrad cítiť nechcú, pretože by nám  museli priznať, že im v skutočnosti  nešlo o demokraciu, ale o rozkradnutie toho, čo sa vybudovalo a zavedenie mafiánskych praktík  a nového druhu teroru do každej sféry občianskej spoločnosti. 

Veľa námahy  im to, samozrejme, nedalo, pretože budovali na pevných  základoch. Eštebáckych, veksláckych  a rozkrádačských kádrov na obsadenie najrôznejších  postov  mali dosť -  školiť nikoho  nemuseli - mali ich  k dispozícii z bývalej nomenklatúry jedinej spravodlivej a ľudskej strany, ktorej oddane slúžili ohlupované  masy pracujúcich v nádeji na lepšie zajtrajšky; a pretože "myslenie bolí", ani sa nesnažili vidieť si  ďalej od nosov - aby nebodaj neprišli o ilúzie blahobytu. Napokon, netreba sa čudovať - mnohí z nich  boli "prevychovaní" v komunistických krimináloch, a tí učenlivejší sa neskôr ochotne  poučili  z "krízového" vývoja socializmu s ľudskou tvárou aj sami.

Ten smrad je taký silný, že si bežný občan čoraz častejšie pripomína, ako mu bolo za socializmu dobre, pretože mlieko stálo tri koruny, rožok 30 halierov. Pripomína si to stále viac dôchodcov, ktorí sa za svoju dlhoročnú prácu , neraz v ťažkých podmienkach , uznania nedočkali a patria do skupiny chudobných už dávno, hoci sa snažia zatajovať svoju biedu pred svetom, kde sa dá.

Pripomínajú si aj istoty iné, ktoré im ten zatracovaný socializmus poskytoval: bezpečnosť na uliciach, absenciu špekulantov, ktorí ich sľubovaním rôznych výhod lákajú do pascí a pripravujú o celoživotné úspory - o peniaze odtrhnuté od úst, nezaťažoval ich nízkopríjmový rozpočet stále drahšími nielen potravinami, ale najmä liekmi, ktoré sú pre mnohých dennou nevyhnutnosťou, aby vôbec mohli existovať. 

Tŕňom v päte národa je beztrestnosť zlodejov s výzormi ctihodných "otcov", ktorým nemožno siahnuť na majetok, ktorý ukradli štátu, ochrana tých, ktorí nezákonne konajú krytí zákonmi, ktoré si odhlasovávajú v parlamente  sami -  pretože hlúpy národ sa ani po 20 rokoch nezobudil a stále im  - nepoučený  a nepoučiteľný - umožňuje  opíjajúc sa ich  prázdnymi sľubmi dostávať sa k moci.

A potom si - tak, ako za "socíka", pri pive a najlepšie doma medzi štyrmi stenami, sťažuje, nadáva na všetko možné a na  každého, koho mu slina na jazyk prinesie - len vlastná hlúposť mu je nedotknuteľná.