sobota 31. decembra 2011

Kam sa "hrabe"Pán Boh so svojou slávou na slávu Václava Havla!

Viac slávy od Boha mu veští už aj jeho krstné meno.

Lode, plávajúce s nákladom kvetín až do Hřenska sú dôkazom, že posmrtné rektoskopovanie  do análneho otvoru Václava Havla už predčilo aj to, ktorého objektom bol ešte za živa.  

Nepochybujem, že sa Viacsláv zhora dobre zabáva na tom, ako úspešne rozohral svoju poslednú frašku, či komédiu v réžii "fidlikantov na streche".

Ktovie, kam až dosiahne tento ošiaľ - možno tu bude na desaťročia nový "Lenin", či "LenOn", ktorému sa budú klaňať masy, až kým ho nevystrieda nová "hviezda" vyprodukovaná médiami poplatnými svojim chlebodarcom.


Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo činia! Ostáva Ti len veriť, že nepresiahne jeho sláva slávu Tvoju.

utorok 27. decembra 2011

Havlománia ako fenomém straty súdnosti

Ako dokáže pôsobiť,  a najmä, čo dokáže spôsobiť propaganda, máme možnosť pozorovať už desať dní. 

Neskutočná, no zato obdivuhodná aktivita tých, ktorí Havlovi v  "celosvetovom meradle"  majú byť za čo vďační, zaznamenala - ako sa podľa zverejňovaných reakcií  "národa", ktoré  v médiách prezentujú jeho verní pochlebovači prostredníctvom svojich predplatených  správ  - búrlivú odozvu od sfanatizovaných más a prináša svoje ovocie. 

Takýto prejav  kultu  osobnosti sme tu už dávno nemali. Aby som bola presná - tak predovšetkým  v Česku nemali.

"Samovznikajúce" iniciatívy, ktoré sa šíria cez facebook, zbierajú podpisy, aby česká vláda ihneď! už v januári! 2012 odsúhlasila, aby sa letisko Ruzyně stalo "lakmusom slobody"!

Veď Havel si to zaslúži! A koniec koncov,  keď majú Poliaci pomenované letisko po Jánovi Pavlovi II., a Slováci po M. R. Štefánikovi, tak prečo by nemalo pražské letisko niesť meno Havlovo!

Preložené do reči smrteľníka obyčajného, má byť letisko medzinárodného významu pomenované po Václavovi Havlovi, lebo sa zaslúžil o ich/našu slobodu a demokraciu, je symbolom odporu, boja proti režimu. A za tento verejne prejavovaný odpor si aj  niečo odsedel - práve neďaleko tohoto letiska - v ruzynskej  väznici.

Nekritický obdiv k Václavovi Havlovi , samozrejme, šíria isté skupiny, štruktúry, do ktorých bol začlenený  a tieto majú vplyv celosvetový. Ovládajú totiž všetky médiá, ktorými je možné ovplyvňovať verejnú mienku stáda všeobecne zvaného  národ.

Z ich kruhov  sa začalo šíriť programové  ospevovanie Havla. Havla, ako jedného z ich pracovných nástrojov,  ktorými sa dostali po novembri k moci v bývalom spoločnom štáte - a vládnu  paralelne so starými štruktúrami  -  dnes už  v štátoch dvoch.

Ospevovanie Havla, až na hranicu chorobného zbožšťovania , bez ohľadu na to, že tento človek nepredstavuje osobnosť bezvýhradne pozitívnu, a že má na svedomí aj kroky, ktoré sú v rozpore so všeobecným záujmom obyčajných ľudí, čo desaťročia vytvárali určité hodnoty na území spoločného štátu! 

Nejdem sa zaoberať výpočtom jeho "chýb" - o tých sa má možnosť každý dozvedieť z množstva už publikovaných článkov a príspevkov na diskusných internetových stránkach.

Mne iba zastáva rozum nad tým, ako sa dajú ľahko manipulovať masy, ktoré slepo prijímajú len to, čo vidieť chcú, ktoré nemajú toľko súdnosti, aby dokázali vidieť a prijať aj druhú stránku veci - v tomto prípade aj odvrátenú stranu charakteru/osoby V. Havla.

Prirovnávať V. Havla k Jánovi Pavlovi II, alebo k M. R. Štefánikovi je nevkusná opovážlivosť. Obe tieto osobnosti si svoju popularitu a úctu nezískali vysedávaním v spoločnosti a diskusiami pri pive a som presvedčená, že ich vklad do celosvetového diania a najmä prínos pre národ český a slovenský bol inej - neporovnateľne vyššej kvality, ako sú hry intelektuála, ktorým rozumie len hŕstka jemu podobne orientovaných jedincov.

Slovenská reality show o skorumpovanom súdnictve made in SR

Aký je občan Slovenskej republiky bezmocný voči skorumpovanému súdnictvu, najlepšie dokazuje nedávno zverejnený prípad dôchodkyne z Košíc, ktorú sa snaží o byt pripraviť dobre podkutý "podnikateľ" s mafiánskymi praktikami a dostatočným množstvom peňazí.

Keď mu nevyšlo ženu obrať za stotisíc korún o dom cez kúpnu zmluvu,  začal z iného konca.

Dotyčná mu síce zálohu dva razy odoslala späť s tým, že od zmluvy s ním odstupuje pre nezaplatenie celej kúpnej ceny a pre nedodržanie, že v zmluve bude podmienka, ktorú si dala a na ktorej sa ústne dohodli,  ale on sa rozhodol, že peniaze neprevezme. 

V jej dome podnikal naďalej a medzitým kul svoje plány na to, ako sa panej pomstiť.
Po niekoľkých rokoch uspel. 

Vychádzam z medializácie prípadu, a teda nadväzujúc na zverejnené si dovolím poukázať na tú nestrannosť , ale najmä nezávislosť onoho košického sudcu, ktorý bez toho, aby mal iný dôkaz, než len tvrdenie navrhovateľa, že panej odovzdal kdesi na chodbe 400.000,- Sk, rozhodne o sume, že je premlčaná. Akoby  mal v ruke skutočne nevyvrátiteľný dôkaz o odovzdaní a prevzatí spomenutej sumy.
Rozhodnutie o premlčaní totiž v istom zmysle by potvrdzovalo, že súd navrhovateľovi  uveril, že jej tie peniaze naozaj odovzdal.

Súd taktiež nezaujíma, že dotyčná stará pani sa snažila po zrušení kúpnej zmluvy dotyčnému dobrovoľne peniaze, ktoré prevzala ako zálohu,  dva razy márne vrátiť. "Pán podnikateľ" peniaze dva razy odmietol prevziať a panej sa vrátili späť.

Ťažko je starej  chorej osobe vyčítať , že mohla urobiť to, alebo ono - uložiť peniaze do depozitu u notára a pod.
Urobila zrejme, čo jej kázalo svedomie a česť, a že vo svojej snahe  neuspela, nie je jej vina.

Dnes, keď už chorá stará žena s veľmi nízkym dôchodkom nemá žiadnu finančnú hotovosť, lebo peniaze napokon použila na lieky a základné  existenčné potreby, je súdom odsúdená nielen na vrátenie sumy, ktorú odmietol onen podnikavý "podnikateľ" pred niekoľkými rokmi prevziať,  ale aj na úroky z omeškania! 
Úroky z omeškania, ktoré by nenastalo, keby si "pán" peniaze bol riadne prevzal.

A keďže z nízkeho dôchodku panej nebude môcť exekútor nič zrážať,  tak jej siahnu na jedinú istotu - jej byt v dome, ktorý jej kedysi patril celý.

Hyenizmus v praxi, ktorý  ovládol tento štát, v ktorom eštebácko-mafiánske praktiky všetkých mocipánov dosahujú extrémne rozmery!

A žiaľ, dotyčná stará pani nie je jedinou, na ktorej si vybíjajú svoje mocenské chúťky všetky tie svine, ktoré nám tu zasmradzujú vzduch - kam sa občan obráti, vždy na nejakú narazí, keď sa začne dožadovať svojich práv, keď sa začne stavať proti ich zlovôli.

Odráža sa tento názor aj v diskusných príspevkoch , ktoré súvisia so zverejnením, akým spôsobom v bardejovskom okrese "vydržali" nehnuteľnosti ďalší "podnikavci". 

Občania verejne poukazujú na okrádanie vlastníkov o pôdu podobným spôsobom za účasti notárov, cez ROEP a iné ďalšie spôsoby založené na mafiánskych praktikách a skorumpovanosti katastrov a súdov.

No ku našim bojovníkom  proti korupcii sa náš občiansky "psí" hlas nedostane. všetci vieme veľmi dobre prečo! Práve pre tú korupciu, na ktorej sa podieľajú nejakým spôsobom sami!

Desiatky, ba stovky prípadov podobných tomuto sa strácajú kdesi v tmách podsvetia  slovenského súdnictva! 
A obete tejto sudcovskej zberby sa nikdy nedočkajú spravodlivosti, lebo tá zberba sedí všade. Česť výnimkám - ale  čestný a odvážny  sudca  sa len zriedkavo na tomto malom Slovensku nájde!

Ja osobne  by som mohla o tých svinstvách, ktoré nemajú konca, napísať už päťzväzkový román. Nemám však pri svojom  veku už na to dosť síl - okradli ma o ne všetky tie najmä mnohé sudcovské a iné svine, ktorým sa podarilo cez svoje mafiánske praktiky urobiť zo mňa štvanú zver, ktorej nedajú vydýchnuť ani na jeden deň!

Všetka tá komunisticko-eštebácka zberba, ktorá sa rozťahuje v našom štáte, dávno mala byť odstavená od válovov, aby nemala možnosť  ničiť život vlastných občanov. 

Nech nás Boh ochraňuje, aby sa v marci dostala k ešte väčšej moci !

pondelok 26. decembra 2011

Fííha!postreh z 27. decembra 2011

Tak sa práve dozvedám, že istý pán F. previedol svoj byt konečne na istú dobročinnú organizáciu.V komentároch - diskusiách  pod článkom na  stránke SME sa človek stretne s množstvom zaujímavých názorov a postrehov bežného občana, ktorý ešte má chuť sa vyjadrovať verejne k niečomu  - pretože  sa domnieva, že je anonymný, keď nepoužije svoje občianske meno.
(O prostriedkoch, ktoré sú určené  na naše fízlovanie a denne používané proti nám, pomocou ktorých sme  odhaliteľní , asi neuvažuje. Alebo  je mu to fuk.)

Keďže sa medializované darovanie bytu už niekoľko mesiacov zahmlieva, vyvoláva množstvo otázok. Kladú si ich aj diskutéri.
Poukazujúc aj  na to, že podobne nazvaná organizácia, ktorá má byť príjemcom daru, známa nie je.Najnovšie má ísť o autistov.
Poukazujú na to, že je zatajovaná zmluva, z ktorej by mohla verejnosť zistiť, akým spôsobom a za akých podmienok bolo  darovanie urobené.
Všetky diskusie sa vedú teda iba v rovine dohadov.

Zatiaľ si nik nespomenul na fakt, že darovanie je v podstate celkom šikovný prevod na ochranu svojho vlastníctva na dobu dočasnú! Lebo podľa zákona  "môže" kedykoľvek obdarovaný dar darcovi vrátiť. Dôvod na vrátenie sa vždy nájde, ba ani nemusí byť známym.(Ako ukazuje nedávny prípad vrátenia bytu istou "celebritou" istému zbohatlíkovi.)

Takže, keď búrka prehrmí, keď pán F. nebude v centre pozornosti médií a verejnosti ako nezištný a čistý občan, predstaviteľ hnutia s najčistejšími úmyslami  a najkresťanskejšími spôsobmi v SR, keď už nebude prípadne poslancom parlamentu, "príde  tá hodina" - obdarovaný sa "rozhodne" vrátiť dar darcovi. 

Keďže obsah zmluvy nebol zverejnený,  a stále sa do pozornosti dáva, že pán F. ako jediný byt , ktorý získal zvýhodnením  pre príslušnosť v období pridelenia bytu k práve vládnúcej "jeho" strane, vrátil, musí zniesť aj komentáre bežných občanov, ktorí poukazujú na podobné praktiky, pričom sa mylne domnievajú, že keď sa text zmluvy na verejnosti objaví, tak bude v niektorom bode napadnuteľný!

Legislatívne diery a správni fiškáli typu toho,  pre ktorého som stíhaná na priestupkovom oddelení pre údajné urážky  na cti a ohováranie, dokážu totiž aj nemožné! Vrátane správneho odôvodnenia aj krokov, ktoré zákon nepovoľuje! Celá transakcia prebehne teda  stopercentne legálne!

Ktovie, či sa anketári projektu zameraného na zisťovanie ako vzdelávací proces pripravuje ľudí na bežný život zamerajú na takúto "kastu" vzdelancov. V takom prípade by sme totiž vyšli z hodnotenia  vzdelanostnej úrovne slovenského národa oveľa lepšie, ako keď sa budú vypytovať iba takých, ktorí neskončili iné ako základné vzdelanie, a majú nad 60 rokov, pričom celý život dreli na iných a svojou poctivou prácou im umožňovali študovať a neskôr špekulovať, ako navrhnúť čo najlepšie zákony, ktoré by im pomohli  bez následkov okrádať občanov Slovenska.
Takí naozaj nemali možnosť ďalej rozvíjať svoje danosti v špeciálnych kurzoch, keď si chceli zabezpečiť vlastnými rukami strechu nad hlavou a existenciu rodiny. A na to, aby človek drel, nepotrebuje špeciálne školy!

Najsmiešnejšou sa mi javí  táto vec z pohľadu zisťovania pripravenosti na bežný život!

Koho z nás pripravovali školy na to, aby sme sa vedeli brániť proti súčasným praktikám  eštebácko-mafiánskych zoskupení, ktoré sa najprešpekulovanejšími  zmluvami snažia zatiahnuť občana do kadejakých prevodov a kúpy tovaru,  a ktoré využívajú nízke právne vedomie slovenského občana, ktorý bol zvyknutý na to, že mu vždy ktosi povedal, že toto môže, tamto nie, a v podstate všetky vzťahy boli- dá sa povedať - priehľadné.

Súčasne pochybujem, že by sa anketári unúvali do cigánskych osád, aby takto šírili osvetu - aby vysvetľovali prispôsobeniu sa neochotným, že chodiť do školy sa vypláca, aby nik z nich nebol závislým na jedincoch z ich vlastných radov, ktorí  im síce dajú dobré rady -  v oblasti, kde sa dá niečo pre seba získať zo štátneho rozpočtu, ale na druhej strane si za svoju ochotu od nich zinkasujú nemalú províziu, pričom sa "klienti" neraz  stanú objektom vydierania.

Ktovie, podľa akého kľúča boli vyberané osoby - objekty prieskumu. Myslím, že nie som jediná, komu sa tento "projekt" javí ako zbytočné míňanie peňazí, ktoré by mohli byť investované tam, kde je to naozaj potrebné.











 

nedeľa 25. decembra 2011

Dva rozdielne svety? "Rodinné striebro" prežraté hrdzou.

Denne sme presviedčaní o výdobytkoch ponovembrovej zamatovej "revolúcie". Každú chvíľu nám niekto z médií  servíruje poriadnu dávku prázdnych rečí, ako nám je dobre a čo sme získali  likvidáciou komunistického zriadenia.

Veď môžeme cestovať! Veď môžete nahlas povedať to, čo sme predtým nikdy nesmeli! Veď máme plné obchody tovarov od výmyslu sveta!  Veď, veď, veď ..... blablabla.

Cestovať môžu iba niektorí - tí, ktorí majú množstvo peňazí, alebo tí, ktorí si ešte majú z čoho odtrhnúť od úst.
Stovky zamestnancov, ktorí poctivo pracovali sa neraz aj niekoľko mesiacov nedočkajú svojej mzdy - ak sa jej vôbec dočkajú.

Nahlas môžeme nadávať hádam iba na komunistov a eštebákov - aj to dnes už  len vo všeobecnej rovine.

Poukázať na to, že ten a ten, ktorý nám tu moralizuje a rozhoduje o tom, čo je zákonné a čo nezákonné, je evidovaným konfidentom, je hádzaním hrachu na stenu. 
Nik neakceptuje, že rozhodnutia jeho a jemu podobných nomenklatúrnikov  sú presne v duchu komunisticko-eštebáckych  praktík.

Otvorene vyjadriť svoj názor na svinstvá, ktoré páchajú zoskupenia s mafiánskymi spôsobmi, sa dnes už len  málokto odváži. 
Zverejnenie ich svinstiev pod svojím menom sa rovná existenčnej samovražde.
Pretože "oni" majú na vynikajúcich právnikov, ktorí im zabezpečia návratnosť investície do súdneho sporu navýšenú o peniaze, ktoré im súd prisúdi z titulu ochrany ich úbohých tiežosobností.

Máme aj údajne demokratické zákony -  možno aj sú demokratickými. Ak, tak iba na papieri. Ich aplikácia v praxi sa dá označiť ako mafiánske praktiky a postupy.

Máme aj zahraničné súdy - môžeme sa na ne obracať - ak sa prebojujeme cez eštebácko-komunistickú mašinériu domácich prostriedkov nápravy! A súdny človek pochopí veľmi skoro, že bez peňazí sa nedostane ani za prah okresného súdu.

Množstvo advokátov, ktoré je nám k dispozícii, ako nám tvrdia tí pri moci, záujem o malé ryby nemá. Prečo by sa mali zaoberať poškodzovaním práv nejakého bezvýznamného "niktoša"? Veď ten by im za ich údajnú námahu a vysokokvalifikovanú pomoc nemohol prihodiť niekoľko tisícok stoviek eur mimo vyúčtovania právneho zastúpenia.

Množstvo úradníkov  nás šikanuje tak, ako za údajneminulého komunizmu. Arogancia moci už na najnižšej úrovni - nevľúdnosť, neodbornosť, posielanie občana od okienka k okienku, snaha zbaviť sa ho čo najskôr - najlepšie využitím jeho neznalosti zákonov a nariadení.
Ešteže sa nájdu výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo a občas sa občan stretne s nefalšovanou ústretovosťou a ochotou pomôcť vyriešiť jeho problém.

Máme k dispozícii nových hrdinov, nové idoly - ktoré občan so stratou pamäti a absenciou súdnosti  ochotne prijíma za svoje ponovembrové idoly, ktorým sa ochotne chodí klaňať.
A keby len týmto! Ale aj tým starým krysám, ktoré sa odrazu - ako tvory inteligentné - zmodernizovali. Svoju rétoriku obliekli do demokratického šatu - a jeden ako druhý spoločne ťahajú za jeden jediný koniec povrazu - a tým sú peniaze, ktoré zdierajú z poctivo pracujúcich naivne veriacich ľudí, že "veď už čoskoro" sa budeme mať lepšie!

Nemáme hranice, a po Európe si v podstate môže  "korzovať" každý, ako sa mu žiada.
Vďaka nulovej ochrane hraníc máme pornografiu, drogy, zneužívanie žien a detí, potraviny pochybnej kvality. Čínskych harabúrd od výmyslu sveta. Plastami a odpadom vlastným zapratanú polovicu krajiny, ale čo je horšie, aj odpadom , ktorý k nám nekontrolovane podnikavci z radov tzv. mafie vyvážajú z okolitých štátov.

No, ktovie čo všetko ešte nám ten  v skutočnosti eštebácky prevrat priniesol. Väčšina mi dá za pravdu, že minimum pozitívneho.
Z tejto komédie vyťažili jej autori, ktorí ju dlhodobo pripravovali cez zahraničných záujemcov o nové odbytiská svojich výrobkov.

A máme aj  ponovembrový výdobytok demokracie - Ústav pamäti národa, ktorý sa práve "tí" - verejnosti dobre známi "ochotníci", snažia za každú cenu zlikvidovať. Alebo aspoň ochromiť jeho činnosť. Predsa je pre nich neprijateľné, aby sa ktokoľvek mohol dostať k zdrojom, ktoré preukazujú ich podlé charaktery.

Zvyknem takmer pravidelne počúvať českú reláciu "Příběhy dvacátého století".Obete komunistického teroru, samozrejme, iba tie, ktoré ho prežili a ešte nezomreli, dostali možnosť zverejňovať svoje zážitky z komunistických a iných lágrov. Neraz z ich slov ide mráz po chrbte, a poslucháč musí  - či chce, či nechce - obdivovať týchto ľudí. 
Ľudí, ktorých nedokázali ani kriminály v komunistickej réžii, ani koncentráky v nacistickej réžii, ani gulagy v réžii sovietskej zlomiť natoľko, aby si nedokázali zachovať česť a morálku, a  dokázali   po týchto hrozných a ľudskú dôstojnosť ponižujúcich zážitkoch  ešte žiť čestne ďalej.

Na slovenskej rozhlasovej stanici v podobnom duchu funguje relácia "Rodinné striebro".

Z pohľadu obetí, ktoré spomínam vyššie, sa mi zdá absurdným názov tejto relácie, ktorá je obsahovo zameraná (?) , alebo len občas prináša (?) podobné príbehy - príbehy obetí komunistických represií! 
Z môjho pohľadu názov v spojení s týmito príbehmi je priamou urážkou obetí.

Ten, kto vymyslel tento názov, zrejme neoplýva priveľkou fantáziou a schopnosťou empatie.

Áno! Musíme tieto príbehy zaznamenávať, aby  tí, ktorí po nás prídu, nemali  skreslený  - idealizovaný  - obraz o minulom režime, kedy liter mlieka stál 3,- koruny, či rožok 30  halierov. 
A najmä, aby mali  na pamäti, že treba byť stále na stráži - nepriateľ totiž nespí - on sa potichu aktivizuje! A čaká na návrat "starých dobrých časov", rátajúc s tým, že tí,  ktorí využili týchto málo rokov údajnej slobody slova a prejavu, mu to draho zaplatia!

Ale, že by zrovna v spojení s utrpením vytipovaných "triednych nepriateľov" bolo treba túto "úschovňu" prezentovať pod označením  "rodinné striebro"? Nezdá sa mi to vhodné.

Za takéto "klenoty" z našej minulosti sa treba skôr hanbiť a odsudzovať ich!

Keď sledujem podobné výpovede svedkov našej čiernej minulosti, keď sama na sebe zakúšam staré praktiky starých i nových "všemohúcich", bezmocná proti ich svinstvám,  a na druhej strane počúvam  ospevovanie súčasného režimu, začínam mať pocit skutočnej rozpoltenosti.
Pocit, že v tomto štáte sú dva svety, ktoré paralelne existujú vedľa seba - bez toho, aby si navzájom odporovali a prekážali. V tichej dohode o vzájomnom neútočení!

utorok 13. decembra 2011

Koľko asi tak na Slovensku funguje policajných gangov?

Aktuálně.cz prináša správu o tzv. Toflovom gangu, ktorý má na svedomí asi 30 korupčných káuz.

Tento gang pôsobil od r. 1998 do r. 2010  a jeho pracovnou náplňou bolo vydieranie podnikateľov.
Jeho členmi boli bývalí policajti, ktorých šéfom bol dnes už nebohý  pracovník juhomoravskej hospodárskej kriminálnej polície. 
Členmi gangu sa nestal zrejme len tak hocikto. Podľa informácie sa skladal z bývalých pracovníkov brnianskej hospodárskej kriminálky a policajnej inšpekcie.

Takže mali istotu, že sa nebudú navzájom udávať, nebudú si navzájom prekážať - a ako vidno, dosť dlhé obdobie im nik nebol schopný, či ochotný? stúpiť na pazúry.

Možno aj niekto dávno na situáciu upozorňoval, ale vždy - práve pre ich postavenie v najvyšších policajných orgánoch - bolo každé vyšetrovanie zmarené  a každé "udanie" bolo odmietnuté ako nedôvodné. 
A tak sa im mohlo dariť.

Ktovie, koho to už poriadne naštvalo, že sa vec prevalila navonok.

Aj na Slovensku to tak funguje. Občan ešte v zárodku sa snaží na veci poukázať, ale zbytočne. Vždy z toho "boja" s policajnou, prokurátorskou a sudcovskou skorumpovanou mašinériou,  ktorá sa navzájom podrží , keď ide o spoločné svinstvá, do ktorých sú namočení viac, či menej všetci  "tam hore", vyjde ako nedôveryhodný "záškodník" a "nepriateľ" našich poctivých predstaviteľov zákonnosti.

Tá ich spolupatričnosť je nutná - aby mohli čo najviac nakradnúť, a keď sa vec dostane na svetlo Božie, už im niet čo dokázať, lebo prípady sú premlčané, a niet čo vziať, lebo všetko si podelili medzi potomkov a oni osobne  dávno nič nemajú. Dokonca ani na advokátov, ktorí by ich mali zastupovať pred súdmi.

A potom nasleduje dlhoročné "skúmanie prípadu" inými jednotlivcami, ktoré obsadili ich stolce, či  prejednávanie veci pred súdom,  ktoré trvajú donekonečna - resp. do zametenia prípadu pod koberec  moci , ktorá sa  len tak jednoducho nedá pripraviť o výdobytky eštebáckeho prevratu z r. 1989.

To nám naznačuje aj na www.sme.sk článok pod nadpisom  "SNS: Smer môže po voľbách ohroziť demokraciu".

Strana, ktorá sa diskreditovala svojimi praktikami cez jej lídra Slotu, nemá záujem ostať bokom, keď sa budú deliť nové korytá. Preto musí poukazovať na Smer podľa známeho porekadla "Zlodej kričí, chyťte zlodeja". Veď kam by sme sa ináč dostali, no nie? Akéže zábrany? Bez škrupulí vpred!

To, že tu žiadna demokracia od Víťazného februára nikdy nebola, nie je, a pri týchto zoskupeniach ani nebude, je každému triezvo uvažujúcemu občanovi jasné.

Ak len neuznáva, že pod demokraciou treba rozumieť to bezbrehé rozkrádanie cudzieho vlastníctva, výpredaj vlastnej zeme a terorizovanie každého, kto sa proti nim a ich spôsobom ozve. 

A tak sa  zase ukazuje, že tá demokracia je - pokiaľ ju budeme takto vnímať, iba pre "vybrané cieľové skupiny obyvateľstva" - v zmysle, že len v hovne sme si všetci rovní! 
Teda občan s nadobčanmi všemohúcimi, ochraňovanými vlastnými zákonmi a imunitou, ktorou si požehnávajú všetky svoje špinavosti.

Na Aktuálne.sk nám predvolebný boj o moc rozoberá Ladislav Bariak ml. v príspevku  "Hnutiu 99 percent o občanov ani parlament nejde".
Netreba pochybovať. Ak by tým, ktorí stoja v jeho pozadí  išlo o občanov, tak by tie milióny , ktoré investovali a investujú do reklám na sebazviditeľnenie, venovali radšej niektorému domovu pre opustené deti, alebo by zaplatili zvýšené úhrady za bývanie a služby tým osamelým nízkopríjmovým dôchodcom, ktorí si nevládzu platiť pobyt v zariadení, do ktorého sa uchýlili  na dožitie.

A vnucuje sa otázka, či tie investované milióny ten štedrý  "investor"  nadobudol cestou poctivou. O tom, samozrejme, za stavu tohoto štátu je možné dôvodne pochybovať. Nepochybne preto ich tak ľahko púšťa do sveta; lebo "ľahko prišli, ľahko odídu" - veď čoskoro sa objavia nové a  budú asi rovnako  ľahko zarobené!

Zo všetkého je najlepšie vidieť, že sa treba orientovať na hrabanie majetkov, a nie na veci národné! 

Tí, ktorí poukazujú na morálnu devastáciu slovenského obyvateľstva po každej stránke, na likvidáciu jeho povedomia a národného cítenia, sú vyhlasovaní za nacionalistov a extrémistov. Treba im preto zatvoriť ústa, nedať možnosť verejne vyjadrovať svoje názory - lebo v demokracii si to nikto dovoliť nemôže!  
Hocijakým spôsobom, lebo každý spôsob na zastrašovanie je vhodný. "Nech ma nenávidia, len nech sa ma boja!"

A všetkých, ktorí "idú proti nám", treba  mať pod policajným dozorom, odpočúvať, provokovať, haniť, napádať, a ak sa nevzdajú svojich snáh, treba ich odsudzovať a zatvárať - presne, ako v rokoch päťdesiatych!
Musia byť pod dozorom - hoci aj takých jedincov,  o akých píše Aktuálně.cz.  Lebo: Účel svätí prostriedky!

Lebo aj keď sme sa rozdelili na dva štáty, zostali nám na kľúčových pozíciách  zombie a pohrobkovia údajneminulých aj s ich praktikami, a títo si za 22 rokov už stačili vychovať  verných následníkov svojich  trónov. Ako v Českej republike, tak na Slovensku. O tom, milý občan, vôbec nepochybuj!

piatok 2. decembra 2011

Ďalšia odpútavka od problémov - výpovede lekárov a korupcia v zdravotníctve

Dlho neriešené problémy v zdravotníctve a ignorovanie oprávnených  požiadaviek aj zdravotníckeho personálu sa momentálne stalo ďalšou odpútavkou od všetkých  svinstiev vesmírneho rozsahu, o ktorých denne čítame a počúvame. 
Nakradnuté miliardy zo spoločnej štátnej kasy, ktoré boli a sú predmetom perfektne premyslených a nepostihnuteľných  presunov na súkromné účty je potrebné zamaskovať. 
Nech sa národ zaoberá prízemnejšími starosťami - lebo veď len minimálne percento občanov nepotrebuje lekárov. 
(Aj tí, ktorí "v živote neboli u doktora", nakoniec vypustili dušu ako ťažko chorí - pretože ignorovali , že sa majú o svoje zdravie nielen zaujímať, ale aj starať.)

Možno len po roku 1989 si niektorí skorumpovaní lekári "dobre bokom zarobili", možno je ich o nejaké percento viac, ako pred r. 1989, lebo úplatky sa dávali aj v tomto rezorte vždy.

Väčšina pacientov si musí priznať, že ich dávala dobrovoľne - buď preto, aby získali niečo viac, či lepšie v súvislosti so svojimi diagnózami, zdravotnou starostlivosťou a operáciami,  nedostatkovými liekmi , alebo aby získali aj nenáležité výhody - práceneschopenky, ktoré im umožnili pracovať na žatevných prácach, alebo stavbách domov, liečebný poukaz  a v neposlednej miere aj za znalecké posudky, ktoré mali za cieľ pomôcť im samým - buď získať nejaké odškodnenie, či invalidný dôchodok , alebo  na súde zlikvidovať nepriateľa, ktorý  sa im postavil na odpor.

O úplatkoch lekárom , samozrejme, nik z nich  konkrétne hovoriť nebude.  Ako z obáv pred postihom, tak preto, že podobné spôsoby  zvýhodňovania vlastnej osoby má  dotyčný v úmysle  využívať aj naďalej.

Mnohým ani za súčasných pomerov v zdravotníctve, kedy zdravotné poisťovne sú nástrojom obohacovania sa ( treba poukázať na to, že prešpekulovane legálneho)  určitými skupinami na úkor obyčajných ľudí  --  tých, ktorí svojou prácou vytvárali hodnoty pre spoločnosť a dnes im sotva stačí príjem na existenciu, možno  ani iné neostáva, ak nechcú, aby im lekár nemohol urobiť ani základné ošetrenie, lebo na materiál mu už nezostalo po zaplatení všetkého, čo musí kam poplatiť štátu.

Nemyslím si ale, že väčšina lekárov patrí do kategórie, ktorá si svoj príjem zvyšuje cieleným vyberaním úplatkov. 

Chorý človek, trpiaci neznesiteľnými bolesťami však dáva - a neraz vnucuje! - lekárovi svoju "pozornosť" v nádeji, že si peniazmi vymôže cez lekára "vykúpenie", že lekár je všemohúci a vševedúci a schopný ho zbaviť trápenia.
 
Ja osobne som úplatky lekárom nikdy nedávala - nebrali ich ani moji rodičia, neučili k tomu ani nás , svoje deti.
Drobnú pozornosť dám aj dnes (a nielen lekárovi) - na viac nemám, ale chcem aspoň takto lekárovi vyjadriť svoju vďaku za jeho snahu pomôcť mi. A nikdy ju nedávam vopred a s cieľom, že mi musí lekár niečo za to recipročne naviac "prihrať".

Na druhej strane sa stretávam s nekorektnosťou lekárov i zdravotných sestier - musím priznať, že výnimočne, kde je viditeľné, že ich konanie a postoje majú vyložene korupčné pozadie, keď si navzájom do zariadení posielajú pacientov  - "dohadzujú si kšefty" a pacient je pre nich len "klient" - teda niekto, na kom môžu zarobiť, a ku ktorému sa nemusia ani slušne správať.

A ako vždy a všade, ani v týchto prípadoch som nepochodila so sťažnosťami na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo orgánoch činných v trestnom konaní.

Neviem, či je dôvodné útočiť na lekárov a zdravotné sestry , ktorým už pretiekol pohár trpezlivosti. Najmä ak počúvame takmer denne hádky nenažraných sudcov, poslancov a zohrievačov ďalších stoličiek štátnej a verejnej správy, ktorým sa príjmy aj za súčasnej hospodárskej situácie zvyšujú zo zákona! A to ad absurdum!

Keď čítame, koľko si kde povyplácali odmien nielen títo, ale aj "biele goliere" v rôznych dozorných radách a ktovie kde ešte sa nachádzajúcich na lukratívnych zlodejských postoch.

Koľko nadčasov odpracujú lekári, to nikoho nezaujíma. A situácia nebola iná ani v období budovania lepších zajtrajškov. Moja matka nemala ambulantnú sestru a všetko si musela  robiť sama -  vyšetrovať pacientov, písať chorobopisy a pri tom ešte študovať, aby mohla svojim pacientom pomáhať.

Treba si položiť otázku , či po nočnej službe nevyspatý lekár je schopný ešte vykonávať také zákroky, ktoré si vyžadujú pohotové riešenie situácie, presnosť úkonov, pozornosť a trpezlivosť.
Tak, ako od pilotov závisia desiatky životov pasažierov a hodnoty, ktoré predstavuje lietadlo a jeho prepravovaný obsah, tak od lekárov, najmä v nemocniciach, či na obvodoch "pánubohuzachrbtom" závisia životy - hoci len jednotlivcov. 
Piloti majú priamo povinnosť dodržiavať letové normy a normy na odpočinok.  Prečo je toto upierané lekárom? 
A ešte sú zaťažovaní papierovaním a musia strácať energiu a čas dohadovaním sa s poisťovňami, prečo prekročili  finančný mesačný limit určený na ošetrenie, na úkony , ktoré poskytli pacientovi, lebo to uznali za potrebné  -- doťahujú sa  "o drobné ", kým "biele goliere" v dozorných radách a predstavenstvách si žijú zo svojich nadštandardných  príjmov, získaných okrádaním občanov, ako tie povestné svine v žite.

Myslím, že vymýšľať postihy na lekárov, brániť im odísť za lepším zárobkom -- keď už medových motúzov majú plné zuby , preklínať ich, vyvolávať v nich pocity zodpovednosti za pacientov  a ich prípadnú smrť, je len zastieraním skutočného pôvodu  problému, ktorý sa nezrodil  "zvečera na ráno".
Útoky na lekárov v tomto zmysle možno označiť za  cielené vymývanie mozgov verejnosti,  hľadanie vinníkov na nesprávnom a nepravom mieste. 

Pýtam sa aj za nich, aj za seba a aj za časť občanov, ktorí súhlasia s mojím názorom:

Dokedy na úkor občana a lekára budú parazitovať v zdravotníctve a farmácii "biele goliere"?
Dokedy budú môcť títo distingvovaní zlodeji likvidovať bezmocných chorých ľudí spôsobmi a praktikami, aké voči nám používajú?

Od lekárov chcú, aby pracovali do úmoru a v prepočte možno napokon aj za  minimálnu mzdu, držiac ich v šachu zdôrazňovaním, že sa zaviazali Hippokratovou prísahou.

Koľko iných "ctihodných" zlodejov tiež bolo zaviazaných prísahou , že budú konať spravodlivo a čestne a v záujme spoločnosti?  Dnes vidíme, že tie ich sľuby boli len špinou, ktorá im podnes vychádza z huby.

Prečo proti týmto nie  je vyvolávaný taký masový - organizovaný! - protest?  Nie náhodou preto , že médiá i "angažovaní" jednotlivci , ktorí organizujú "pohon" na lekárov, vyprovokovaných možno dobre  zaplatenými provokatérmi, sú ovládaní NIMI?

Možno sa Vám budú zdať nasledujúce riadky od veci, ale spomeniem ich.

SME, 1. 12. 2011 - Zuzana Petková  vo svojom článku uviedla v súvislosti s úplatkárstvom lekárov aj konkrétny prípad bývalej advokátky, ktorá po operácii kĺbu zostala invalidnou, a ktorá sa vyjadrila, že peniaze lekárovi s manželom dali, lebo si mysleli, že pôjde o kvalitnejší kĺb!!! 

A pani advokátka (?) Á. sa vyjadrila aj takto:

"Lekári sa navzájom zachraňujú - vyrobia také znalecké posudky, že sú nepreskúmateľné...."

Ja po tých skúsenostiach so znalkyňou P. musím vysloviť plný súhlas.

Okrem toho musím poukázať aj na to, že peniaze dávajú aj tí, ktorí by mali vedieť, že na peniaze dané na kvalitnejší kĺb by mali dostať oficiálnu potvrdenku!
Aby neboli podozrievaní z "poukázania" úplatku!

A mimochodom - čo keby médiá rozpútali takúto celoštátnu kampaň proti sudcom, ktorí vydávajú prevažne nepreskúmateľné rozsudky?!

Viem, nemajú podklady a dôvody - sudcovia predsa nepôjdu štrajkovať. Im tie platy a úplatky stačia. Dočasne. A s čistým svedomím budú súdiť tých "druhých" - aj za úplatkárstvo. Tých, ktorí sa nechali "načapať"!