štvrtok, 7. marca 2013

Verejnoprávne zdieranie a "vypalovanie" občanov "skupinkou" RTVS - alebo: Budeme sa odpájať od elektrickej energie?




Nikdy v živote som nemala televízor, a rozhlasové vysielanie sledujem len zriedka.

Tie zvratky, ktoré nám servírujú ako program, sú nekonzumovateľné.

Ešte ani za "socíka" si nás štát nedovolil okrádať natoľko, aby ten, kto nemal televízny prijímač, musel platiť poplatok.

Zlúčenie televízie a rozhlasu malo jediný cieľ -- "vypalovať" občanov na jednotnom základe.

Zákon zvaný zástrčkový rovnako.  Občan, ktorý potrebuje odoberať elektrický prúd minimálne na varenie a ohrev vody, má smolu. Automaticky je považovaný za jedinca, ktorý má vymletý mozog natoľko, že sleduje televízne a rozhlasové vysielanie RTVS.

O kvalite televíznych programov si dokážem urobiť názor na základe rozhovorov v autobuse a komentárov na internetových stránkach.
O kvalite rozhlasového vysielania sa presviedčam osobne. Neraz ho radšej vypnem, pretože nemám rada manipuláciu. Za takú považujem ohlásenie nejakej zaujímavej relácie, ktorú však čoskoro ukončím vypnutím prijímača. Dôvod: Jedna veta a nútené vypočutie si dvoch-troch odrhovačiek. Dve-tri ďalšie vety k veci, a opäť odrhovačky.
Nepochopím, prečo nie je možné tému vysielať bez prerušovania hlúpymi "hitmi" a tieto si nechať "napotom". Aby ich počúvali tí, ktorým k životu stačia.
Nepochopím, prečo na všetkých staniciach v rovnakej dobe vysielajú  hudbu, alebo slovné pásma, alebo nás atakujú náboženskými témami.
Kvalita po programovej stránke je na veľmi nízkej úrovni.
Prečo na Slovensku neexistuje niečo ako "Český rozhlas plus" (predtým "šest"), vedia len manipulátori, ktorí vládnu v RTVS a jeho rade.
Prečo musím počúvať "moderátorov" s príšernou výslovnosťou, ktorých slovná zásoba a pohotovosť je pod priemerom bežnej populácie, vedia len tí, ktorí ich na tie miesta dosadzujú.
To "uabdzanie" u niektorých až trhá uši. Kde títo jedinci chodili do školy, kde sa učili slovenčinu? Ešte aj v období pred r. 1989 hlásatelia mali školenia a nespomínam si, že by ich prejavy trhali poslucháčom uši.

Bolo by toho omnoho viac na adresu kvality rozhlasového vysielania. Jedno je však isté -- tak , ako nemusím televíziu, nemusím ani rozhlas!

Žiaľ, za ten objem hlúposti, ktorý tu jeho pracovníci púšťajú do éteru a o ktorý nestojím, sa mi ešte riaditeľ chystá zvýšiť poplatky! 
A dokonca dnes som sa dozvedela, že ak  im do konca marca nedoručím potvrdenie o tom, že som v dôchodku, tak mi budú účtovať poplatky v plnej výške!

Myslím, že ak mi ešte chvíľu budú takto brnkať na nervy, zruším odber elektrického prúdu, variť a vodu zohrievať budem na plynovej bombe, svietiť sviečkami, na internet chodiť do knižnice v meste, mobil nabíjať   vo vlaku a na iných verejne dostupných prípojkách a rozhlasové vysielanie cudzích staníc počúvať zo starého tranzistoráka.







Významný český objav?



Na aktualne.cz sa objavil článok s nadpisom, že sa treba vyhnúť mačkám.  Dôvod? Zabránite tým schizofrénii!

Tento významný objav by bolo treba urobiť aj na Slovensku. V nadväznosti naň potom urobiť štatistiku, koľko mačiek bolo potrebných na vyprodukovanie toho množstva schizofrenikov, ktorí okupujú vládne posty, kreslá poslancov v parlamente, stoličky vo verejnej správe, na súdoch, polícii, prokuratúre a dokonca aj v prezidentskom paláci.

Sledujúc totiž rozhodovaciu a legislatívnu činnosť vymenovaných zákonodarcov a ochrancov zákonnosti občan musí prísť k záveru, že v týchto prípadoch ide o desiatky, ba až stovky postihnutých, ktorí mali k schizofrénii genetické predpoklady.
Otázkou zostáva, aký počet mačiek sa podieľal na prepuknutí schizofrénie u jednotlivcov, ktorí spadajú do okruhu všemohúcich.

Názorným príkladom je zákon o povinnosti mať od septembra 2013 začipované psy, mačky, fretky.
(Ich majitelia zrejme budú z úradnej povinnosti čipovaní neskôr.)

Nikoho z tých, ktorí zákon navrhli a schválili nezaujíma, koľko problémov z neho vyvstane. Nielen pre majiteľov, ale aj pre zvieratá.

Čipy, ktoré aplikujú veterinári zvieraťu pod kožu, mali najprv legislatívci vyskúšať na sebe! Potom by o ich ne/škodnosti mohli hovoriť.
Môj prvý pes po začipovaní pred niekoľkými rokmi bol zo zákroku dva dni chorý!
Druhý najdúch, začipovaný cca pred rokom, znášal aplikáciu naoko bez ujmy.

Otázne je, čo vlastne a akej kvality zvieratám pod kožu vkladajú. 
Otázne je, ako čip ovplyvňuje funkcie ich organizmu.
Otázne je, akú expiračnú dobu má aplikovaný čip.

Otázne je, kto sa na povinnosti čipovať zviera zo zákona finančne "nabalí".

Na smiech je odôvodnenie nutnosti čipovať zviera pre prípad jeho straty. Neviem, či  sú policajti  vybavení čítacím zariadením, ktorým by dokázali bezprostredne po odchyte zistiť, komu tulák patrí.

Ešte smiešnejšie vyznieva povinnosť čipovať mačky. Kto žije na dedine, vie, že mačky žijú vonku, prebiehajú z jedného dvora do druhého, neraz sa pritúlajú ktovie odkiaľ a ak človeku nedovolí srdce, tak mačky nakŕmi - netušiac, že sa ich tak ľahko už nestrasie.

Mačky na dedine majú krátky život. Neraz sú obeťou útoku človeka, ktorý mačky neznáša, ba priam nenávidí, alebo cudzieho psa či automobilu, ktorému sa pripletú do cesty.  Oveľa častejšie ale vypustia dušu po požití otráveného hlodavca, či otravy nastraženej v humnách a stajniach proti myšiam a potkanom.

Odchytiť mačku v podstate voľne žijúcu je problematické. 

Ľudia na dedine nebudú investovať desiatky eur na sterilizáciu mačiek a kocúrov, psov a súk  a už vôbec nie na ich označovanie čipom.

Bežným spôsobom likvidácie nechceného mačacieho a psieho potomstva je vykrútenie krku mláďaťu, alebo jeho utopenie a "upratanie" na hnojisko. A o nič lepšie nie sú na tom ani zvierací dôchodcovia. Ich osud býva neraz veľmi krutý. 
Veď podľa našich zákonov nejde o živého tvora,  ktorému patria určité práva, ale o vec!

Ak budú mať veterinári  povinnosť príslušnému orgánu nahlasovať, že konkrétny občan priniesol na ošetrenie zranené zviera, ktoré nemá čip, bude to mať jediný dôsledok: nikto nebude ochotný poskytnúť neznámemu  zvieraťu pomoc, aby sa nevystavil vysokej pokute. Zviera bude trpieť, až kým neuhynie bez pomoci.

Túlavé a vyhodené mačky a psy majú teda smolu. Kto by riskoval, že namiesto nezodpovedného majiteľa zaplatí pokutu  len preto, že sa v ňom ozvalo srdce, lebo on považuje zviera za cítiaceho tvora a je ochotný zaplatiť  veterinárovi neraz nemalú finančnú čiastku za jeho ošetrenie a liečenie.

A úplne nepochopiteľné je pre väčšinu občanov so zdravým rozumom, načo musí mať čip mačka, ktorá sa od narodenia až po smrť vyvaľuje v byte na gauči, nechodí von, nezúčastňuje sa výstav.
Aj tu hrozí pokuta, keď mačka ochorie a majiteľ bude nútený zájsť so zvieraťom k veterinárovi.

Mám obavy, že ešte len teraz  začne narastať počet povyhadzovaných a skántrených  psíkov a mačiek! 

A čo sa mačiek týka: budú mať legislatívci istotu, že ich následníkov trónu už určite schizofrénia nepostihne?





nedeľa, 30. septembra 2012

"Blázni", radujme sa!




Na internetovej stránke Pravdy som si práve prečítala správu od TASR z 29. 9. 2012 pod názvom Duševne chorých na Slovensku pribúda, viac sa však liečia.

A tiež upozornenie pre verejnosť, že opäť sa prezentuje Liga pre duševné zdravie akciou "nezábudka".
Dobrovoľníci sú pripravení začať zbierať peniaze na činnosť spomenutej Ligy.

Aby mali dosť prostriedkov na činnosť. Akú, to si môžete prečítať po "vygúglení".

Podľa štatistík Slovensko vedie vo výskyte psychických porúch.

Bodaj by nie, keď "odborníci" na objednávku vyrábajú z nejedného občana, ktorý sa postavil na odpor moci a poukazuje na praktiky jej reprezentantov, duševne chorých - paranoikov a kverulantov.

Pomáhajú tak k  štatistickému zvyšovaniu počtu "nárastu" duševných ochorení a chorôb.

Pripúšťajú síce niektorí odborníci, že nárast ochorení je zapríčinený pomermi v spoločnosti, ktorá  v skutočnosti je chorá, ale to im nebráni, aby každého kritika týchto javov označili za kverulanta a diagnostikovali mu paranoiu. 

Len preto, že sa nedokáže zmieriť s tým, čo sa okolo neho deje a snaží sa vytrvalo poukazovať na skutočnosti, ktoré mravne rozkladajú našu spoločnosť.
Patrí sem potláčanie domáhania sa svojich práv, poukazovanie na podozrenie z korupcie a zlodejstiev, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, klientelizmus, rodinkárstvo, obohacovanie sa na úkor jedincov a spoločnosti a isto by toho bolo, resp. je viac.

V podstate takýto jedinec nerobí nič iné a nič protizákonné. Angažuje sa vo veciach verejných ako nejedna mimovládna organizácia  - s tým rozdielom, že za vlastné peniaze a na vlastné riziko.

Tým súčasne sa stáva zraniteľnejším a vhodnejším objektom na organizované perzekúcie zo strany jednotlivých zložiek moci.
 
Treba prispievať! Aby nás bolo za čo liečiť - liečiť vymývaním mozgov, že máme nesprávny pohľad na beh sveta a chod spoločnosti v zmysle teórií kognitívnobehaviorálnej terapie, treba akceptovať, že sa musíme napchávať liekmi, ktoré zmenia náš prístup k vlastnému životu a okoliu, resp. fungovaniu v ňom.

Treba sa stotožniť s názormi, že sme skutočne chorí, aby bol dôvod pchať do nás "lieky", o ktorých netušíme, ako môžu ovplyvniť náš celkový zdravotný stav po inej stránke. Podstatné je, že budeme po nich slintať s radostným úsmevom na tvárach.

A prestaneme si všímať, ako všemohúci nenažranci ďalej rozkrádajú a rozpredávajú túto republiku, ako na nás parazitujú, a čo je najhlavnejšie, budeme držať huby, zo strachu, aby sme nedostali na objednávku kohosi v pozadí doživotný punc paranoika, ktorého budú mať dôvod už nebrať vážne.

Ak niekto produkuje systémové bludy, je to v prvom rade táto spoločnosť. Spoločnosť s jej pokrivenými morálnymi kritériami, kedy sa všetka amorálnosť jednotlivcov - najmä tých "vyvolených", vníma ako súčasť bežných  všeobecne platných noriem, kde absentuje akákoľvek etika - psychiatrov , a neraz aj psychológov nevynímajúc.

Namiesto angažovania sa v oblasti verejného života presadzovaním požiadaviek na nápravu stavu našej spoločnosti, apelovaním na politikov, aby vytvárali zákony pre všetkých, nielen pre seba, aby moc zákony aplikovala na každého občana tohoto štátu v zmysle Ústavy SR, podľa ktorej sme si všetci v právach a povinnostiach rovní,  sa mnohé "organizácie" priživujú na tom, že získavajú peniaze na pomoc takej, či onakej kategórii "trpiacich" jedincov z radov jednoduchých a bezmocných občanov, pričom ich pomoc neraz spočíva v prázdnom táraní, kam sa majú obrátiť ďalej, odcitujúc mu množstvo nezrozumiteľných zákonov.


Bodaj by teda čoraz väčší počet jedincov, ktorí nie sú schopní  vyrovnať sa s takými skutočnosťami a s podlosťou, s ktorou sa stretávajú na každom rohu, neupadali do dlhotrvajúcej depresie, ktorá ich oberie o energiu a chuť do života už v produktívnom veku. A mnohých doženie až k samovražde, keď zistia, že všetci "konajú v ich záujme" - ale iba "akože". Keď zistia, že sú denne klamaní a bezmocní voči tým, ktorí ich klamú a označia za kverulantov, ak sa začnú brániť dokazovaním faktov a obracať stále "vyššie" - v nádeji, že "tam hore" nájdu pre svoj problém pochopenie a aspoň jedného slušného mocipána, ktorý bude mať záujem sa nestranne na ich problém pozrieť a pomôže im ho vyriešiť. Ibaže ich sebaobranné pokusy sú vzápätí označené za útoky - voči tým, na ktorých svojvôľu poukazujú, a tí si už "potrebné" zariadia.
A tak sa bezmocný chudák, bez potrebných znalostí, známostí a najmä tučného konta v banke dostáva do začarovaného kruhu, v ktorom ho dookola začne moc naháňať, až kým ho neuštve na smrť.

















streda, 19. septembra 2012

Nepredstaviteľné možnosti na zneužívanie zdravotnej dokumentácie založenej u psychiatra

Ako postupom času zisťujem, ak sa raz občan stane obeťou špinavých hier našich slovenských všemohúcich, nemá nádej, že z boja s nimi vyjde s čistým štítom a že sa mu dostane zadosťučinenia.

Pazúry psychiatrov, ktorí sú spolupodieľnikmi na moci a verejných financiách, sú smrtiacimi nástrojmi, ktoré  dokážu zabiť občianske a ľudské práva,  a  prostredníctvom  napomáhania nezákonnosti nielen ničia život jednoduchého občana, ale ho dokážu aj poslať na druhý svet a za takéto napomáhanie - neraz  podnecovanie k samovražde nebudú nikdy stáť pred súdom. 

Celá špinavá mašinéria označovaná ako psychiatria, resp. znalcovský odbor psychiatria len zriedkakedy slúži pravde.
Slúži v prvom rade na potláčanie prejavov nespokojnosti jednotlivcov  s režimom a jeho spôsobmi sebarealizácie.

V súvislosti s mojím trestným stíhaním som sa začala zaujímať o obsah svojej  zdravotnej dokumentácie uloženej u bratislavskej psychiatričky, kde som bola pacientkou v r. 2005 pre depresiu.

Podnietili ma k tomu obsahy posudkov Poloncovej a Stankoviča s Kosorínskym, ktorí sa odvolávajú na zdravotnú dokumentáciu aj tejto lekárky, resp. Stankovič s Kosorínskym ju uvádzajú po odpísaní z posudku Poloncovej. 

Rada by som videla, koľko toho o mne pravdivého zdravotná dokumentácia bratislavskej psychiatričky obsahuje, a či skutočne Poloncová  našla v jej dokumentácii tie nezmysly, ktoré pripísala v posudku na môj vrub.

Musím vopred vystríhať občanov, aby sa psychiatrom  vyhýbali tak dlho, ako môžu a vládzu. Najmä tí mladí, ktorí majú ešte niekoľko desaťročí života pred sebou, pretože všetko môže byť raz zneužité proti nim samým. Vrátane takej skutočnosti, že boli u psychiatra  liečení pre depresívny stav. 

Nikdy nebudú mať istotu, čo ktorý lekár popísal  - a akým spôsobom  zachytil ich slovné vyjadrenia do ich zdravotnej dokumentácie, pretože v danej chvíli nikto neprikladá väčší význam presnosti zachytenia vyjadrení pacienta.

Na internete pod menom jednotlivých psychiatrov sa môže občan dočítať o ich odbornej múdrosti, o pochopení, ktoré majú pre pacienta, ako sa mu dá pomôcť atď.  

Ústretoví a plní pochopenia sú len na oko a pokiaľ nepríde na to povestné lámanie chleba.

A človek, ktorý sa stal nepohodlný moci, alebo niektorému z ich kolegov, sa nebude stačiť čudovať, čo všetko na neho popíšu, čo všetko u neho objavili - teda diagnostikovali.

Pacient a občan zistí, že je proti nim úplne bezmocný , pretože pristupujú k nemu ako  k duševne chorému, a preto nemá právo nahliadnuť do svojej dokumentácie - aj keď je svojprávnym.

Dokumentáciu u súkromného lekára nedostane do rúk rovnako, lebo je majetkom súkromného lekára.

Chcela som získať informáciu v tomto smere na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bola som vybavená veľmi skoro. 

Nepríjemný doktor s dosť arogantným prístupom na druhej strane linky mi oznámil, že 

a) dokumentáciu z psychiatrickej ambulancie môže dostať do rúk len znalec cez súd,

b) nemám mu hovoriť o korupcii, lebo veď som sa liečila na psychiatrii,

c) obhajca nemá nárok na prístup do zdravotnej dokumentácie toho, koho má obhajovať, lebo je v inom postavení ako znalec,

d) nikto okrem znalca nemôže dostať do rúk predmetnú dokumentáciu - ani psychiatrický pacient, ktorého sa dokumentácia týka,  nemá právo do nej nahliadnuť..


Viac som sa nedozvedela, pretože nepríjemný pán doktor mi prudko zložil slúchadlo predtým poďakujúc za zavolanie. Skôr, ako som stačila povedať, že veď oni sú tam pre nás - občanov.




Z uvedeného musí byť každému jasné, že psychiatri môžu do dokumentácie svojho pacienta popísať bez jeho vedomia čokoľvek, čo im zíde na um.
A musí byť jasné ešte aj to, že dokonca s odstupom niekoľkých rokov, či desaťročí im nič nebráni, aby dodatočne popísali to, čo v danom momente moc potrebuje "dokazovať".

Občan, bývalý pacient nemá žiadnu možnosť vo svoj prospech nič urobiť - najmä poukázať na to, že niekto ďalší,  obvykle skorumpovaný znalec  zneužil proti nemu v neskoršom období túto dokumentáciu, že sa v posudku odvoláva na písomnosti, vyšetrenia a na závery, ktoré dokumentácia kedysi vôbec neobsahovala, alebo ešte ani dnes tam nefigurujú, prípadne poukázať na to, že tam boli  účelovo vsunuté dodatočne, poukázať na rozpory v záznamoch a v posudku.

A tak táto "kasta vyvolených", medzi ktorú sa rátajú znalci z odboru psychiatrie, môže robiť prakticky špinavosti na objednávku a dobre si na tom zarobiť.

Už dávno mal byť tento znalecký odbor zrušený.

Pretože vo vykonštruovaných sporoch a trestných stíhaniach žiadny iný dôkaz neplatí - iba ten, ktorý bol vyrobený na objednávku na prípade zainteresovaných likvidátorov jednotlivca, ktorý sa postavil proti nim.

Preto majte všetci na pamäti - psychiatrov obchádzajte dovtedy, kým ste ešte schopní vládnuť sami sebe a ste pri "zdravom rozume".

Pretože biľag , že ste sa liečili na psychiatrii z vás do smrti nikto nezotrie. Naopak, bude to všetko permanentne proti vám zneužívané a dokonca aj v súvislostiach, s ktorými nemá vaše ochorenie, či vaše bývalé ochorenie nič spoločného. Vaša liečba - hospitalizácia na psychiatrii, či iba dochádzanie do ambulancie psychiatra hoci iba pre depresiu, nadobudne obludné rozmery - až také, že z vás urobia "v prípade potreby" osobu spoločnosti nebezpečnú.

Dôverovať im, otvárať im svoje vnútro sa nevypláca. Ich ústretovosť a prívetivosť je iba účelová - aby vás dostali tam, kde potrebujú.
Čokoľvek poviete si prispôsobia podľa potrieb objednávateľa posudku, a ak by ste  nič nepovedali, napokon  aj tak zistíte, čo všetko ste pred nimi porozprávali.

Majte na pamäti, že ich pracovnou metódou je lož a subjektívny názor - za ktorým stojí vidina niekoľkých stoviek eur od štátu za službičku, ktorú moci preukážu vypracovaním posudku podľa priania niektorého zo všemohúcich.

Ich morálka a etika dosahuje len vo výnimočných prípadoch vyššiu úroveň. Prevažne sú pod hranicou jednoduchého človeka, ktorý má v sebe vrodené, alebo výchovou nadobudnuté pravidlá, podľa ktorých funguje v spoločnosti.

Morálny odpad z kategórie znalcov z odboru psychiatrie je odsúdeniahodnejší  už aj  preto, že sa u neho predpokladá určitý vyšší stupeň vzdelania a nebezpečnejší najmä preto, že svoje znalosti a skúsenosti zneužíva proti ľuďom  - na potláčanie ich prirodzených prejavov nespokojnosti a odporu proti moci. 

A  motiváciou tohoto morálneho odpadu našej spoločnosti sú peniaze v pozadí a sebarealizácia - ukájanie svojich mocichtivých  chúťok podieľaním sa na moci cez policajné orgány, prokuratúru a súdy.

















nedeľa, 16. septembra 2012

Nový kanál na STV - nová stoka mentálneho odpadu slovenských celebrít?

Ako nám avizoval  nový riaditeľ RTVS, má v úmysle zvýšiť poplatky za rozhlas a televíziu, a aby to tak "nebolelo", aby si občan nevšimol podstatu, sľubuje nový kanál.

Nový kanál na odtok peňazí z vreciek občanov - bez rozdielu, či televízor vlastnia, alebo nie.
Bez rozdielu, či vôbec sledujú ten "kultúrny" odpad, ktorým nás bohato v každom smere médiá zásobujú.

Bez rozdielu, či majú ochotu si nechať vymývať mozgy tým, čo im podsúvajú vlastníci - "ovládače" verejnoprávnych médií.

Je naozaj namieste, aby sa o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov verejne diskutovalo a aby bol zákon schválený taký, ktorým nebudú poškodzovaní občania, ktorí nemajú televízny prijímač a ani chuť sledovať Slovenskú televíziu.

"Zástrčkový zákon" umožňuje okrádať tých, ktorí nikdy televízor nevlastnili a  nevlastnia.
Na jednej strane štát okráda občana, ktorý podobné služby nevyužíva, na druhej strane toleruje odberateľov elektrického prúdu načierno, a rovnako toleruje, že neplatia za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov. 

Za týchto platíme všetci a doplácame na nich najmä my, ktorí nemáme ani jeden televízor, pretože nesledovať televíziu patrí k nášmu životnému štýlu.

Zlodej štát nás dôchodcov okráda kde môže. Priamo i nepriamo.
Iba preto, aby rôzne mentálne poddimenzované "osobnosti", ktoré sa grupujú v televíznych a rozhlasových štúdiách mali na svoj životný štandard, ktorým sa nám prezentujú a z ich spôsobu života a rebríčka hodnôt sa  bežnému človeku zdvíha žalúdok.

Ešte aj pred rokom 1989 mal režim viac slušnosti, keď si prišiel do môjho bytu, resp. na prípojku spoločnej antény občas skontrolovať, či naozaj ten televízor nemám.
A neokrádal ma  donucovacími prostriedkami - hrozbou exekučného vymáhania, platiť za to, čo nevyužívam.

Myslím, že by mal začať platiť znova zákon základnej slušnosti a ten "zástrčkový" by mali poslanci zrušiť.

Ak chce niekto svoje názory, či osobu prezentovať cez médiá, nech si za svoj exhibicionizmus platí z vlastného vrecka.
Potom ho bude možno zaujímať, koľko obdivovateľov mal v danej chvíli, a či sa mu vôbec vyplatí investovať do tárania, ktoré pramálo ľudí je ochotných počúvať.

Napokon - načo je nejaká verejnoprávna inštitúcia v podobe rozhlasu a televízie? Veď aj tak nie sú nezávislými médiami.

Programy, ktoré občanovi vnucuje televízia, po stránke kvality posúdiť nedokážem.

Zato rozhlas! Stále horší a horší, a nie raz som už musela vypnúť stanicu Devín, Reginu, či Rádio Slovensko.

Nekultivované hlasy hlásateľov a hlásateliek, afektované  a  "ulepené", ich primitívne vyjadrovanie,  odsekávanie jednotlivých slov vo vete, výslovnosť  trhajúca uši  - najmä čoraz väčšmi sa rozmáhajúca maniera pri vyslovovaní "l", a o ignorovaní mäkkých spoluhlások ani nevravím.

Časy takého hlásateľa, akým je Ondrej Holič, už zrejme pominuli.

A po stránke obsahu jednotlivých programov? Niekedy poslucháč nevie, či ide o rozhlasovú reláciu, alebo stretnutie "nejakých" dvoch pri pive - koktanie, neschopnosť súvislého prejavu, neschopnosť pohotovo reagovať, vyjadrovať sa k avizovanej téme, hlúpe a zbytočné pochechtávanie, skákanie  pozvaným hosťom  do reči - akoby poslucháča zaujímala "vtipnosť" duchom chudobného "rozhlasáka".

Kontaktné relácie, ktoré by mali umožniť poslucháčom aj priamo zavolať do rozhlasového vysielania, sú fraškou. Často po oznámení čísla telefónu, na ktoré môžu poslucháči volať,  nik nezdvíha, alebo ho nechajú čakať tak dlho, až to vzdá.
To sú tie lepšie prípady. Nedávno, keď som odmietla vykladať nejakému zdvíhačovi telefónov, prečo sa chcem kontaktovať s lekárkou vo vysielaní, vyhodil ma z linky s tým, že im tam volajú "kadejakí" a viac razy mi  telefónne slúchadlo  nezdvihol.

Osobitnou kapitolou je redaktorka, ktorá pozýva do vysielania cudzincov, ktorí sa na Slovensku udomácnili.
Jej hmkanie, mliaskanie, skákanie do reči hosťa, ktorého prejav by sme chceli počuť  - jej už neraz "vytmavili" volajúci.

Relácie, ktorých obsahom je neraz len prázdne táranie, ktoré poslucháčovi takmer nič neprinesie.
Množstvo zbytočnej a agresívnej hudby v reláciách zasahujúcich do nočných hodín, ktoré počúvajú prevažne starší občania.

Prečo musia hudbou skracovať reláciu, nie je nám mnohým jasné. Po každých 4-5 vetách si musíme vypočuť neraz zvratky  pseudoslávikov okorenené množstvom basov a decibelov. Aby týmto tiežumelcom pribudli na konto nejaké eurá za počúvanosť?

Každú chvíľu  nám do podvedomia pretláčajú tie isté "osobnosti" kultúrneho života. Akoby na Slovensku nebolo ešte dosť neobjavených ďalších, ktoré nám majú tiež čo povedať.

Pričasto sú v rovnakom čase na všetkých staniciach hudobné produkcie, mnohokrát pre väčšinu poslucháčov nudné až otravné,  alebo relácie, ktoré by mohli po obsahovej stránke byť poslucháčovi prínosom, lenže naraz v rovnakom čase ich všetky počúvať nemôže.

Možno by som toho našla i viac.

Môžete mi odporučiť, aby som to nepočúvala - vypla rádio.  Odpovedám: činím tak  už takmer pravidelne.

A kladiem otázku: len prečo musím za to ešte aj platiť?



 









streda, 29. augusta 2012

Fííha!postreh z 29. 8. 2012 ad oslavy 68. výročia SNP v Banskej Bystrici

A znova dostali "naši" čelní predstavitelia príležitosť zarečniť si pred davom. Davom, ktorý dnes už do desaťtisícov svojím počtom nesiaha. Ani keď ide o takú významnú udalosť, akou je  oslava výročia SNP.

Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche - aspoň niekoľko stoviek, či málo tisíc poslucháčov si vypočulo prejavy "slovutných" pánov Fica a Gašparoviča pri príležitosti osláv 68. výročia od vypuknutia Slovenského národného povstania - prejavu odporu slovenského národa proti nemeckým okupantom, ktorí sa na Slovensku rozťahovali ako doma.

Je smutné, že tento akt odporu si neskôr privlastnili stovky komunistickou stranou nepohŕdajúcich darebákov, ktorí potom na základe vzájomných krivých svedectiev a bájok o svojich  povstaleckých zásluhách poberali finančné zvýhodnenie v podobe povestnej "255-ky".

Ešte smutnejšie je, že zvyšok tých, ktorí naozaj poctivo bojovali a dožili sa aj slobodnejších časov  (pod čím treba rozumieť, že slovenské územie opustili iba nemeckí okupanti),  povstalcov, ktorí sa nikdy nepchali na výslnie, dnes dožíva v biede a na okraji spoločnosti - z najrôznejších príčin.

Je zaujímavé počúvať pamätníkov, jednoduchých ľudí, ktorí povstanie  a oslobodzovanie sovietskou armádou prežili. Je šťastím, že sa "kdesi" zobudili a zhromažďujú svedectvá posledných dožívajúcich svedkov týchto udalostí.

Našťastie pre celý slovenský národ už im nehrozí, že za svoje úprimné výpovede skončia na Pankráci, či v sovietskom gulagu, ak nie rovno na šibenici.

A tak sa už niekoľko rokov máme možnosť aj z verejných médií - aspoň pri príležitosti každoročných významných udalostí dozvedať aj o "druhej strane mince".

Vďaka tomu sa súčasný slovenský občan a občianka dozvedia aj to, že nemeckí vojaci boli kultivovaní, správali sa korektne. Samozrejme, keď si odmyslíme zverstvá, ktoré sprevádzali ich bojovú činnosť ako odplatu za prejavovaný odpor proti ich snahám.

A ešte častejšie sa dozvedáme, ako sovietske vojská rabovali  nielen pre potreby vojenskej kuchyne, ale hlavne pre obohacovanie sa nevzdelaných príslušníkov vojsk, ktorí v sovietskom Rusku o mnohom ani nechyrovali.
Aj po vojne dlho  medzi ľuďmi pretrvávalo: "Techňika baľšája, a kuľtury net!" a ešte známejšie "davaj časy"! (Aj bratanec mojej matky takto prišiel o svoje kvalitné švajčiarske hodinky.)

A keby len rabovali  - ale znásilňovali a zabíjali pod vplyvom množstva vypitých ukoristených liehovín, ktoré mali podporovať ich bojovú morálku nevinné  civilné obyvateľstvo - neraz len preto, aby ukázali "kto je teraz pánom".

Premiér Fico, ako uvádza príspevok na internetovej stránke SME, sa vyjadril, že "povstanie ukázalo Slovákom spravodlivosť." V čom, asi vie len premiér sám.
Spoločne s prezidentom Gašparovičom vyzdvihujú "spolupatričnosť a súdržnosť - ako vlastnosti typické pre Slovákov počas SNP".

A toto dávajú do pozornosti ako príklad súčasným politikom: "Potrebujeme súdržnosť." - povedal premiér.

Skutočne, vtedy sa zrejme len výnimočne našlo väčšie množstvo kolaborantov, ktorí vedome za judášsky groš prisluhovali Nemcom a zrádzali svojich spoluobčanov bez najmenšej výčitky, že prídu o život.

A keď si v súčasnosti premietneme všetky obrazy zo slovenskej politickej scény, i spoza jej opony, väčšine rozhľadených ľudí ani nenapadne, že by mala o jeho slovách pochybovať - len nechápe, prečo tých "svojich" opakovane k súdržnosti vyzýva.
Tú nám totiž denno-denne  "spoločnými silami" dokazujú pri zahmlievaní skutočností, zametaní rôznych káuz, do ktorých sú namočení všetci bez rozdielu,  pod koberec, nenápadným terorizovaním jednotlivcov, ktorí sa opovážili postaviť proti vládnucej garnitúre, vyrábaním triednych nepriateľov,  perzekúciami nepohodlných občanov - potenciálnych politických väzňov, ak nastúpená cesta k vytýčeným cieľom spoločného európskeho štátu skončí  v novom spoločenstve národov Sovietskeho zväzu, do ktorého by nás nejeden rusofil s komunistickou minulosťou pod taktovkou KGB a NKVD znova a rád začlenil ako kolóniu.

"Povstanie nastolilo spravodlivosť." A vraj skúsenosť v povstaní naučila Slovákov a Slovenky hodnotám spravodlivosti!

Tieto vyjadrenia súdny občan vníma ako pľuvanec do tváre, ak si len so spravodlivosťou nespája tú "ich" - spravodlivosť pre vyvolených, kde rovnosť občana pred zákonom sa meria statusom dotyčného podľa hodnotového rebríčka komunistických pohrobkov, ktorých moc sa v súčasnosti na každej úrovni riadenia štátu rozrastá do závratných rozmerov a nedozernej diaľky.

Na druhej strane, ak by malo byť pravdou, že občania Slovenska sa naučili hodnotám spravodlivosti,  vnucuje sa otázka, prečo je tých niekoľko málo v pomere k celku  uvedomelých jedincov s odvahou bojovať za spravodlivosť je v mene režimu šikanovaných psychiatrami, trestne stíhaných políciou, prokuratúrou a súdmi,  a druhí sa tvária, že nič nevideli, nič nepočuli, ich do toho nič.

Občianska odvaha je zrejme jedno, a vnímanie hodnôt spravodlivosti druhé.


Na Liptove z brehov priehrady Liptovská Mara odstránili nebezpečný boľševník.

Nebezpečný boľševizmus a jeho protagonistov  sa ani za 22 rokov  - práve preto, že sa slovenský človek ešte nenaučil vnímať hodnoty spravodlivosti v jej samotnej podstate, najmä ak ešte nepocítil nespravodlivosť a krivdy páchané priamo na ňom samom osobne - odstrániť nepodarilo.

Naopak - pomaly,  ale isto plazivým tempom a takmer nebadane sa šíri celou spoločnosťou, obohatený o mafiánske praktiky,  a na tomto základe sa predstavuje ako novodobý systém, ktorý má spasiť slovenskú krajinu.

Tento druh boľševizmu je oveľa nebezpečnejší pre Slovensko, ako boľševník, do ktorého kynoženia sa kompetentní pustili v záujme ochrany krajiny.
Ako sa zdá, na tomto poli by mohli byť úspešnejší - pretože vykynožiť boľševikov s ich teóriami a stereotypným zmýšľaním, čo je najprospešnejšie pre občana,  také jednoduché asi nebude.














nedeľa, 19. augusta 2012

Ako sa ochrániť pred moci prisluhujúcimi slovenskými znalcami z odboru psychiatrie a psychiatrami vôbec - časť 2.

Buďte opatrní pri styku s psychiatrom - znalcom, resp. s konzíliom.
Pracujú v duchu eštebáckych metód - jeden ako zlý, druhý dobrý.
Prvý vás bude zneisťovať zásahmi do vašich prejavov, spochybňovať ich obsahovo, "vytáčať" do nepríčetnosti provokáciami, druhý fingovanou láskavosťou vám bude liezť pod kožu. 
Obaja s jediným cieľom: objaviť vaše slabé miesta, aby mali na čom vybudovať posudok, ktorý si u nich objednala moc.
Nezabúdajte, že ich navrhoval a schvaľoval príslušný súd, ktorý stojí v pozadí trestného konania vedeného proti vám.
 Aj preto má dôvod neakceptovať posudok urobený znalcom iným.

Mocou určení znalci sa usilujú vyhovieť prianiu skorumpovaných predstaviteľov moci.
Inak by v budúcnosti už žiadnu "zakázku" nedostali. A posudky sú predsa len lukratívnym bočným príjmom v medziach zákona.
A keď si ešte prirátame možné, aj keď nedokázateľné úplatky od tých, ktorí sú na kauze priamo zainteresovaní a ide im len o to, aby z odporcu títo "všemohúci" vyrobili z vás duševne chorého, každému je jasné celé pozadie veci.
Ide len a len o spochybnenie tvrdení obete amorálnych lumpov.

Žiadnu istotu nemáte ani vtedy, ak sa odmietnete vyjadriť ku čomukoľvek s odôvodnením, že využijete svoje právo nevypovedať.
Diagnózu vám vyrobia podľa "vlastného uváženia" a zatvoria vás na pozorovanie na psychiatrické oddelenie vybraného zariadenia - zariadenia, kde budete v "opatere" práve tých, ktorí kolaborujú s mocou.

Prípad Hedvigy Malinovej je dostatočným obrazom o stave a praktikách slovenskej psychiatrie, ktorá ide po ruke tým, ktorí si môžu dovoliť čokoľvek.

A ako to v takom zariadení, kde vám poskytujú zdravotnú starostlivosť nomenklatúrnici, vyzerá, som zažila na vlastnej koži, a najmä tele ešte v údajneminulom režime.

Podobnosť s dejom filmu nakrúteným M. Formanom - Prelet nad kukučím hniezdom podľa knihy K. Keseyho náhodná asi nebude.


Na to, aby vám prípadne vyprodukovali maniodepresiu stačí angažovaným odborníkom vaše vyjadrenie, že niekedy nevládzete prejsť ani do obchodu, pretože ste pre bolesti nespali celú noc, že už ráno ste preto otrávení a podráždení. Nezaujíma ich, že máte iné ochorenie, ktoré vám znemožňuje normálne fungovať v bežnom živote - oni potrebujú všetko toto psychiatricky onálepkovať, s odvolávaním sa na medzinárodnú klasifikáciu chorôb, v ktorej nakoniec nájdete, že vaše pôvodné ochorenie patrí úplne inam, ako uvedú psychiatri.

Nespomínajte, že ste otrávení všeobecne zo situácie v tomto štáte a správ, ktoré už od rána na vás chŕlia médiá. Ste chronicky nespokojní.

Na rozkaz musíte zatvoriť ústa - im stačí len náznak toho, čo by ste chceli povedať, či vysvetliť. Ostatok si domyslia - veď majú tituly! A moc nad vami. Inak vám napíšu, že vediete monológy.

Neskúšajte nič vysvetľovať, prehodnocovať minulosť, zamýšľať sa nad niečím.  Aj toto je vaším mínusom z pohľadu znalcov.

Ak sa neviete vyjadriť k priebehu pôrodu vašej matky, nerobte si ťažkú hlavu - oni si to domyslia a uvedú do svojich záverov.

Ženy, ktoré nemáte deti, doneste relevantný úradný doklad o svojej prípadnej neplodnosti, aby ste neboli terčom podozrievania a invektív, že ste si vymysleli, že deti mať nemôžete.

A nevyjadrujte sa k svojmu sexuálnemu životu v prípadoch, kde nemá nič spoločného s vaším trestným činom.
Môže sa vám ľahko stať, že podrobnosti budú čoskoro predmetom zábavy širšej verejnosti, ktorá sa k posudku dostane cez niekoho na polícii, prokuratúre, či na súde.

Tu dodržiavanie lekárskeho tajomstva neplatí!


Tí, ktorí ste sa rozhodli pre život bez partnera, rodiny a detí, ste nanajvýš podozriví. Určite na to mal vplyv neharmonický život vašich rodičov!

Jednoducho povedané: sú to "odborníci" na úrovni! 
Jeden je schopný vám diagnostikovať paranoiu už po 5 minútach prítomnosti v jeho ambulancii, ďalším to trvá maximálne hodinu, či dve, aby vám popripisovali  diagnózy a vlastnosti od výmyslu sveta.
Čo na tom, že vás v živote nikdy predtým nevideli!
A ešte im vidíte na tvárach, že ani nemajú záujem sa s Vami priveľmi "zdržiavať!.


Jedinou možnosťou je teda, aby vyšetrovaný mal pri sebe niekoho, komu dôveruje, a kto prípadne neskôr dosvedčí, ako prebiehalo vyšetrovanie duševného stavu a či boli závery znalcov urobené na základe skutočných vyjadrení probanda.

Pretože bezmocný proband nemôže ovplyvniť, čo v jeho mene do posudku popíšu. On je totiž a priori nie človekom, ale objektom - neraz na ukojenie mocibažných chúťok posudzovateľov jeho stavu.


Navzájom preberajú posudky jeden od druhého - akáže teda nezávislosť!

Môžete sa stretnúť aj s tým, že vás bez príkazu zadržia na niekoľko týždňov na oddelení psychiatrického zariadenia. A nemajú pre to žiadny problém - kdeže by sa unúvali aspoň formálne dodržať nejaký zákonný postup.
Na svoje otázky tam nebudete dostávať žiadne odpovede - lebo veď ste "cvok", tak prečo by s vami diskutovali.

Za tých niekoľko mesiacov síce nezistia, že by ste boli alkoholikom, ale môže sa vám stať, že pokojne v správe odporúčajú protialkoholické liečenie. Veď inak by nemali odôvodnené, prečo vás tam niekoľko týždňov protizákonne držali.

Konštrukcie a konšpiračné teórie takýchto odborníkov, založené na ich fantázii, či zlomyseľnosti, sú, žiaľbohu, nenapadnuteľné.

Obeť je predsa stíhaná ako zločinec a autori zcestných teórií v posudkoch si môžu pokojne mädliť ruky, ako sa im zasa podarilo ochrániť režim pred nepriateľom.

Praktiky tohoto policajného štátu sú všeobecne známe:

Najprv sa vykonštruuje scenár trestného činu a potom sa ide čin po vytýčenej línii obeti dokazovať. A to za použita akýchkoľvek metód a praktík.

Pretože na konci scenára je jediné: za každú cenu dokázať obvinenému trestný čin.
A na to sú dobré všetky  prostriedky, ktoré má moc k dispozícii. Vrátane porušovania zákonov, i ľudských práv obvineného, ktorého tvrdeniam a dôkazom nik žiadnu váhu neprikladá, ktorému upierajú právo na vykonanie všetkých dôkazov, ktoré by mohli doložiť vierohodnosť jeho tvrdení o skutku, ktoré by mali byť v prospech obvineného.

Jasne porušujú prezumpciu neviny a deklarujú, že rovnosť pred zákonom neexistuje, resp. existuje len pre vyvolených.


Toto všetko činia bez obáv, že niekedy vôbec budú niesť zodpovednosť za svoje "zákonné" svinstvá v zmysle zneužívania právomoci verejných činiteľov, pretože IM nikto aj tak nič nikdy nedokáže!

Pretože "ruka ruku umýva" od špinavých praktík rovnako, ako od špinavých peňazí.