sobota 31. decembra 2011

Kam sa "hrabe"Pán Boh so svojou slávou na slávu Václava Havla!

Viac slávy od Boha mu veští už aj jeho krstné meno.

Lode, plávajúce s nákladom kvetín až do Hřenska sú dôkazom, že posmrtné rektoskopovanie  do análneho otvoru Václava Havla už predčilo aj to, ktorého objektom bol ešte za živa.  

Nepochybujem, že sa Viacsláv zhora dobre zabáva na tom, ako úspešne rozohral svoju poslednú frašku, či komédiu v réžii "fidlikantov na streche".

Ktovie, kam až dosiahne tento ošiaľ - možno tu bude na desaťročia nový "Lenin", či "LenOn", ktorému sa budú klaňať masy, až kým ho nevystrieda nová "hviezda" vyprodukovaná médiami poplatnými svojim chlebodarcom.


Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo činia! Ostáva Ti len veriť, že nepresiahne jeho sláva slávu Tvoju.

utorok 27. decembra 2011

Havlománia ako fenomém straty súdnosti

Ako dokáže pôsobiť,  a najmä, čo dokáže spôsobiť propaganda, máme možnosť pozorovať už desať dní. 

Neskutočná, no zato obdivuhodná aktivita tých, ktorí Havlovi v  "celosvetovom meradle"  majú byť za čo vďační, zaznamenala - ako sa podľa zverejňovaných reakcií  "národa", ktoré  v médiách prezentujú jeho verní pochlebovači prostredníctvom svojich predplatených  správ  - búrlivú odozvu od sfanatizovaných más a prináša svoje ovocie. 

Takýto prejav  kultu  osobnosti sme tu už dávno nemali. Aby som bola presná - tak predovšetkým  v Česku nemali.

"Samovznikajúce" iniciatívy, ktoré sa šíria cez facebook, zbierajú podpisy, aby česká vláda ihneď! už v januári! 2012 odsúhlasila, aby sa letisko Ruzyně stalo "lakmusom slobody"!

Veď Havel si to zaslúži! A koniec koncov,  keď majú Poliaci pomenované letisko po Jánovi Pavlovi II., a Slováci po M. R. Štefánikovi, tak prečo by nemalo pražské letisko niesť meno Havlovo!

Preložené do reči smrteľníka obyčajného, má byť letisko medzinárodného významu pomenované po Václavovi Havlovi, lebo sa zaslúžil o ich/našu slobodu a demokraciu, je symbolom odporu, boja proti režimu. A za tento verejne prejavovaný odpor si aj  niečo odsedel - práve neďaleko tohoto letiska - v ruzynskej  väznici.

Nekritický obdiv k Václavovi Havlovi , samozrejme, šíria isté skupiny, štruktúry, do ktorých bol začlenený  a tieto majú vplyv celosvetový. Ovládajú totiž všetky médiá, ktorými je možné ovplyvňovať verejnú mienku stáda všeobecne zvaného  národ.

Z ich kruhov  sa začalo šíriť programové  ospevovanie Havla. Havla, ako jedného z ich pracovných nástrojov,  ktorými sa dostali po novembri k moci v bývalom spoločnom štáte - a vládnu  paralelne so starými štruktúrami  -  dnes už  v štátoch dvoch.

Ospevovanie Havla, až na hranicu chorobného zbožšťovania , bez ohľadu na to, že tento človek nepredstavuje osobnosť bezvýhradne pozitívnu, a že má na svedomí aj kroky, ktoré sú v rozpore so všeobecným záujmom obyčajných ľudí, čo desaťročia vytvárali určité hodnoty na území spoločného štátu! 

Nejdem sa zaoberať výpočtom jeho "chýb" - o tých sa má možnosť každý dozvedieť z množstva už publikovaných článkov a príspevkov na diskusných internetových stránkach.

Mne iba zastáva rozum nad tým, ako sa dajú ľahko manipulovať masy, ktoré slepo prijímajú len to, čo vidieť chcú, ktoré nemajú toľko súdnosti, aby dokázali vidieť a prijať aj druhú stránku veci - v tomto prípade aj odvrátenú stranu charakteru/osoby V. Havla.

Prirovnávať V. Havla k Jánovi Pavlovi II, alebo k M. R. Štefánikovi je nevkusná opovážlivosť. Obe tieto osobnosti si svoju popularitu a úctu nezískali vysedávaním v spoločnosti a diskusiami pri pive a som presvedčená, že ich vklad do celosvetového diania a najmä prínos pre národ český a slovenský bol inej - neporovnateľne vyššej kvality, ako sú hry intelektuála, ktorým rozumie len hŕstka jemu podobne orientovaných jedincov.

Slovenská reality show o skorumpovanom súdnictve made in SR

Aký je občan Slovenskej republiky bezmocný voči skorumpovanému súdnictvu, najlepšie dokazuje nedávno zverejnený prípad dôchodkyne z Košíc, ktorú sa snaží o byt pripraviť dobre podkutý "podnikateľ" s mafiánskymi praktikami a dostatočným množstvom peňazí.

Keď mu nevyšlo ženu obrať za stotisíc korún o dom cez kúpnu zmluvu,  začal z iného konca.

Dotyčná mu síce zálohu dva razy odoslala späť s tým, že od zmluvy s ním odstupuje pre nezaplatenie celej kúpnej ceny a pre nedodržanie, že v zmluve bude podmienka, ktorú si dala a na ktorej sa ústne dohodli,  ale on sa rozhodol, že peniaze neprevezme. 

V jej dome podnikal naďalej a medzitým kul svoje plány na to, ako sa panej pomstiť.
Po niekoľkých rokoch uspel. 

Vychádzam z medializácie prípadu, a teda nadväzujúc na zverejnené si dovolím poukázať na tú nestrannosť , ale najmä nezávislosť onoho košického sudcu, ktorý bez toho, aby mal iný dôkaz, než len tvrdenie navrhovateľa, že panej odovzdal kdesi na chodbe 400.000,- Sk, rozhodne o sume, že je premlčaná. Akoby  mal v ruke skutočne nevyvrátiteľný dôkaz o odovzdaní a prevzatí spomenutej sumy.
Rozhodnutie o premlčaní totiž v istom zmysle by potvrdzovalo, že súd navrhovateľovi  uveril, že jej tie peniaze naozaj odovzdal.

Súd taktiež nezaujíma, že dotyčná stará pani sa snažila po zrušení kúpnej zmluvy dotyčnému dobrovoľne peniaze, ktoré prevzala ako zálohu,  dva razy márne vrátiť. "Pán podnikateľ" peniaze dva razy odmietol prevziať a panej sa vrátili späť.

Ťažko je starej  chorej osobe vyčítať , že mohla urobiť to, alebo ono - uložiť peniaze do depozitu u notára a pod.
Urobila zrejme, čo jej kázalo svedomie a česť, a že vo svojej snahe  neuspela, nie je jej vina.

Dnes, keď už chorá stará žena s veľmi nízkym dôchodkom nemá žiadnu finančnú hotovosť, lebo peniaze napokon použila na lieky a základné  existenčné potreby, je súdom odsúdená nielen na vrátenie sumy, ktorú odmietol onen podnikavý "podnikateľ" pred niekoľkými rokmi prevziať,  ale aj na úroky z omeškania! 
Úroky z omeškania, ktoré by nenastalo, keby si "pán" peniaze bol riadne prevzal.

A keďže z nízkeho dôchodku panej nebude môcť exekútor nič zrážať,  tak jej siahnu na jedinú istotu - jej byt v dome, ktorý jej kedysi patril celý.

Hyenizmus v praxi, ktorý  ovládol tento štát, v ktorom eštebácko-mafiánske praktiky všetkých mocipánov dosahujú extrémne rozmery!

A žiaľ, dotyčná stará pani nie je jedinou, na ktorej si vybíjajú svoje mocenské chúťky všetky tie svine, ktoré nám tu zasmradzujú vzduch - kam sa občan obráti, vždy na nejakú narazí, keď sa začne dožadovať svojich práv, keď sa začne stavať proti ich zlovôli.

Odráža sa tento názor aj v diskusných príspevkoch , ktoré súvisia so zverejnením, akým spôsobom v bardejovskom okrese "vydržali" nehnuteľnosti ďalší "podnikavci". 

Občania verejne poukazujú na okrádanie vlastníkov o pôdu podobným spôsobom za účasti notárov, cez ROEP a iné ďalšie spôsoby založené na mafiánskych praktikách a skorumpovanosti katastrov a súdov.

No ku našim bojovníkom  proti korupcii sa náš občiansky "psí" hlas nedostane. všetci vieme veľmi dobre prečo! Práve pre tú korupciu, na ktorej sa podieľajú nejakým spôsobom sami!

Desiatky, ba stovky prípadov podobných tomuto sa strácajú kdesi v tmách podsvetia  slovenského súdnictva! 
A obete tejto sudcovskej zberby sa nikdy nedočkajú spravodlivosti, lebo tá zberba sedí všade. Česť výnimkám - ale  čestný a odvážny  sudca  sa len zriedkavo na tomto malom Slovensku nájde!

Ja osobne  by som mohla o tých svinstvách, ktoré nemajú konca, napísať už päťzväzkový román. Nemám však pri svojom  veku už na to dosť síl - okradli ma o ne všetky tie najmä mnohé sudcovské a iné svine, ktorým sa podarilo cez svoje mafiánske praktiky urobiť zo mňa štvanú zver, ktorej nedajú vydýchnuť ani na jeden deň!

Všetka tá komunisticko-eštebácka zberba, ktorá sa rozťahuje v našom štáte, dávno mala byť odstavená od válovov, aby nemala možnosť  ničiť život vlastných občanov. 

Nech nás Boh ochraňuje, aby sa v marci dostala k ešte väčšej moci !

pondelok 26. decembra 2011

Fííha!postreh z 27. decembra 2011

Tak sa práve dozvedám, že istý pán F. previedol svoj byt konečne na istú dobročinnú organizáciu.V komentároch - diskusiách  pod článkom na  stránke SME sa človek stretne s množstvom zaujímavých názorov a postrehov bežného občana, ktorý ešte má chuť sa vyjadrovať verejne k niečomu  - pretože  sa domnieva, že je anonymný, keď nepoužije svoje občianske meno.
(O prostriedkoch, ktoré sú určené  na naše fízlovanie a denne používané proti nám, pomocou ktorých sme  odhaliteľní , asi neuvažuje. Alebo  je mu to fuk.)

Keďže sa medializované darovanie bytu už niekoľko mesiacov zahmlieva, vyvoláva množstvo otázok. Kladú si ich aj diskutéri.
Poukazujúc aj  na to, že podobne nazvaná organizácia, ktorá má byť príjemcom daru, známa nie je.Najnovšie má ísť o autistov.
Poukazujú na to, že je zatajovaná zmluva, z ktorej by mohla verejnosť zistiť, akým spôsobom a za akých podmienok bolo  darovanie urobené.
Všetky diskusie sa vedú teda iba v rovine dohadov.

Zatiaľ si nik nespomenul na fakt, že darovanie je v podstate celkom šikovný prevod na ochranu svojho vlastníctva na dobu dočasnú! Lebo podľa zákona  "môže" kedykoľvek obdarovaný dar darcovi vrátiť. Dôvod na vrátenie sa vždy nájde, ba ani nemusí byť známym.(Ako ukazuje nedávny prípad vrátenia bytu istou "celebritou" istému zbohatlíkovi.)

Takže, keď búrka prehrmí, keď pán F. nebude v centre pozornosti médií a verejnosti ako nezištný a čistý občan, predstaviteľ hnutia s najčistejšími úmyslami  a najkresťanskejšími spôsobmi v SR, keď už nebude prípadne poslancom parlamentu, "príde  tá hodina" - obdarovaný sa "rozhodne" vrátiť dar darcovi. 

Keďže obsah zmluvy nebol zverejnený,  a stále sa do pozornosti dáva, že pán F. ako jediný byt , ktorý získal zvýhodnením  pre príslušnosť v období pridelenia bytu k práve vládnúcej "jeho" strane, vrátil, musí zniesť aj komentáre bežných občanov, ktorí poukazujú na podobné praktiky, pričom sa mylne domnievajú, že keď sa text zmluvy na verejnosti objaví, tak bude v niektorom bode napadnuteľný!

Legislatívne diery a správni fiškáli typu toho,  pre ktorého som stíhaná na priestupkovom oddelení pre údajné urážky  na cti a ohováranie, dokážu totiž aj nemožné! Vrátane správneho odôvodnenia aj krokov, ktoré zákon nepovoľuje! Celá transakcia prebehne teda  stopercentne legálne!

Ktovie, či sa anketári projektu zameraného na zisťovanie ako vzdelávací proces pripravuje ľudí na bežný život zamerajú na takúto "kastu" vzdelancov. V takom prípade by sme totiž vyšli z hodnotenia  vzdelanostnej úrovne slovenského národa oveľa lepšie, ako keď sa budú vypytovať iba takých, ktorí neskončili iné ako základné vzdelanie, a majú nad 60 rokov, pričom celý život dreli na iných a svojou poctivou prácou im umožňovali študovať a neskôr špekulovať, ako navrhnúť čo najlepšie zákony, ktoré by im pomohli  bez následkov okrádať občanov Slovenska.
Takí naozaj nemali možnosť ďalej rozvíjať svoje danosti v špeciálnych kurzoch, keď si chceli zabezpečiť vlastnými rukami strechu nad hlavou a existenciu rodiny. A na to, aby človek drel, nepotrebuje špeciálne školy!

Najsmiešnejšou sa mi javí  táto vec z pohľadu zisťovania pripravenosti na bežný život!

Koho z nás pripravovali školy na to, aby sme sa vedeli brániť proti súčasným praktikám  eštebácko-mafiánskych zoskupení, ktoré sa najprešpekulovanejšími  zmluvami snažia zatiahnuť občana do kadejakých prevodov a kúpy tovaru,  a ktoré využívajú nízke právne vedomie slovenského občana, ktorý bol zvyknutý na to, že mu vždy ktosi povedal, že toto môže, tamto nie, a v podstate všetky vzťahy boli- dá sa povedať - priehľadné.

Súčasne pochybujem, že by sa anketári unúvali do cigánskych osád, aby takto šírili osvetu - aby vysvetľovali prispôsobeniu sa neochotným, že chodiť do školy sa vypláca, aby nik z nich nebol závislým na jedincoch z ich vlastných radov, ktorí  im síce dajú dobré rady -  v oblasti, kde sa dá niečo pre seba získať zo štátneho rozpočtu, ale na druhej strane si za svoju ochotu od nich zinkasujú nemalú províziu, pričom sa "klienti" neraz  stanú objektom vydierania.

Ktovie, podľa akého kľúča boli vyberané osoby - objekty prieskumu. Myslím, že nie som jediná, komu sa tento "projekt" javí ako zbytočné míňanie peňazí, ktoré by mohli byť investované tam, kde je to naozaj potrebné.











 

nedeľa 25. decembra 2011

Dva rozdielne svety? "Rodinné striebro" prežraté hrdzou.

Denne sme presviedčaní o výdobytkoch ponovembrovej zamatovej "revolúcie". Každú chvíľu nám niekto z médií  servíruje poriadnu dávku prázdnych rečí, ako nám je dobre a čo sme získali  likvidáciou komunistického zriadenia.

Veď môžeme cestovať! Veď môžete nahlas povedať to, čo sme predtým nikdy nesmeli! Veď máme plné obchody tovarov od výmyslu sveta!  Veď, veď, veď ..... blablabla.

Cestovať môžu iba niektorí - tí, ktorí majú množstvo peňazí, alebo tí, ktorí si ešte majú z čoho odtrhnúť od úst.
Stovky zamestnancov, ktorí poctivo pracovali sa neraz aj niekoľko mesiacov nedočkajú svojej mzdy - ak sa jej vôbec dočkajú.

Nahlas môžeme nadávať hádam iba na komunistov a eštebákov - aj to dnes už  len vo všeobecnej rovine.

Poukázať na to, že ten a ten, ktorý nám tu moralizuje a rozhoduje o tom, čo je zákonné a čo nezákonné, je evidovaným konfidentom, je hádzaním hrachu na stenu. 
Nik neakceptuje, že rozhodnutia jeho a jemu podobných nomenklatúrnikov  sú presne v duchu komunisticko-eštebáckych  praktík.

Otvorene vyjadriť svoj názor na svinstvá, ktoré páchajú zoskupenia s mafiánskymi spôsobmi, sa dnes už len  málokto odváži. 
Zverejnenie ich svinstiev pod svojím menom sa rovná existenčnej samovražde.
Pretože "oni" majú na vynikajúcich právnikov, ktorí im zabezpečia návratnosť investície do súdneho sporu navýšenú o peniaze, ktoré im súd prisúdi z titulu ochrany ich úbohých tiežosobností.

Máme aj údajne demokratické zákony -  možno aj sú demokratickými. Ak, tak iba na papieri. Ich aplikácia v praxi sa dá označiť ako mafiánske praktiky a postupy.

Máme aj zahraničné súdy - môžeme sa na ne obracať - ak sa prebojujeme cez eštebácko-komunistickú mašinériu domácich prostriedkov nápravy! A súdny človek pochopí veľmi skoro, že bez peňazí sa nedostane ani za prah okresného súdu.

Množstvo advokátov, ktoré je nám k dispozícii, ako nám tvrdia tí pri moci, záujem o malé ryby nemá. Prečo by sa mali zaoberať poškodzovaním práv nejakého bezvýznamného "niktoša"? Veď ten by im za ich údajnú námahu a vysokokvalifikovanú pomoc nemohol prihodiť niekoľko tisícok stoviek eur mimo vyúčtovania právneho zastúpenia.

Množstvo úradníkov  nás šikanuje tak, ako za údajneminulého komunizmu. Arogancia moci už na najnižšej úrovni - nevľúdnosť, neodbornosť, posielanie občana od okienka k okienku, snaha zbaviť sa ho čo najskôr - najlepšie využitím jeho neznalosti zákonov a nariadení.
Ešteže sa nájdu výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo a občas sa občan stretne s nefalšovanou ústretovosťou a ochotou pomôcť vyriešiť jeho problém.

Máme k dispozícii nových hrdinov, nové idoly - ktoré občan so stratou pamäti a absenciou súdnosti  ochotne prijíma za svoje ponovembrové idoly, ktorým sa ochotne chodí klaňať.
A keby len týmto! Ale aj tým starým krysám, ktoré sa odrazu - ako tvory inteligentné - zmodernizovali. Svoju rétoriku obliekli do demokratického šatu - a jeden ako druhý spoločne ťahajú za jeden jediný koniec povrazu - a tým sú peniaze, ktoré zdierajú z poctivo pracujúcich naivne veriacich ľudí, že "veď už čoskoro" sa budeme mať lepšie!

Nemáme hranice, a po Európe si v podstate môže  "korzovať" každý, ako sa mu žiada.
Vďaka nulovej ochrane hraníc máme pornografiu, drogy, zneužívanie žien a detí, potraviny pochybnej kvality. Čínskych harabúrd od výmyslu sveta. Plastami a odpadom vlastným zapratanú polovicu krajiny, ale čo je horšie, aj odpadom , ktorý k nám nekontrolovane podnikavci z radov tzv. mafie vyvážajú z okolitých štátov.

No, ktovie čo všetko ešte nám ten  v skutočnosti eštebácky prevrat priniesol. Väčšina mi dá za pravdu, že minimum pozitívneho.
Z tejto komédie vyťažili jej autori, ktorí ju dlhodobo pripravovali cez zahraničných záujemcov o nové odbytiská svojich výrobkov.

A máme aj  ponovembrový výdobytok demokracie - Ústav pamäti národa, ktorý sa práve "tí" - verejnosti dobre známi "ochotníci", snažia za každú cenu zlikvidovať. Alebo aspoň ochromiť jeho činnosť. Predsa je pre nich neprijateľné, aby sa ktokoľvek mohol dostať k zdrojom, ktoré preukazujú ich podlé charaktery.

Zvyknem takmer pravidelne počúvať českú reláciu "Příběhy dvacátého století".Obete komunistického teroru, samozrejme, iba tie, ktoré ho prežili a ešte nezomreli, dostali možnosť zverejňovať svoje zážitky z komunistických a iných lágrov. Neraz z ich slov ide mráz po chrbte, a poslucháč musí  - či chce, či nechce - obdivovať týchto ľudí. 
Ľudí, ktorých nedokázali ani kriminály v komunistickej réžii, ani koncentráky v nacistickej réžii, ani gulagy v réžii sovietskej zlomiť natoľko, aby si nedokázali zachovať česť a morálku, a  dokázali   po týchto hrozných a ľudskú dôstojnosť ponižujúcich zážitkoch  ešte žiť čestne ďalej.

Na slovenskej rozhlasovej stanici v podobnom duchu funguje relácia "Rodinné striebro".

Z pohľadu obetí, ktoré spomínam vyššie, sa mi zdá absurdným názov tejto relácie, ktorá je obsahovo zameraná (?) , alebo len občas prináša (?) podobné príbehy - príbehy obetí komunistických represií! 
Z môjho pohľadu názov v spojení s týmito príbehmi je priamou urážkou obetí.

Ten, kto vymyslel tento názov, zrejme neoplýva priveľkou fantáziou a schopnosťou empatie.

Áno! Musíme tieto príbehy zaznamenávať, aby  tí, ktorí po nás prídu, nemali  skreslený  - idealizovaný  - obraz o minulom režime, kedy liter mlieka stál 3,- koruny, či rožok 30  halierov. 
A najmä, aby mali  na pamäti, že treba byť stále na stráži - nepriateľ totiž nespí - on sa potichu aktivizuje! A čaká na návrat "starých dobrých časov", rátajúc s tým, že tí,  ktorí využili týchto málo rokov údajnej slobody slova a prejavu, mu to draho zaplatia!

Ale, že by zrovna v spojení s utrpením vytipovaných "triednych nepriateľov" bolo treba túto "úschovňu" prezentovať pod označením  "rodinné striebro"? Nezdá sa mi to vhodné.

Za takéto "klenoty" z našej minulosti sa treba skôr hanbiť a odsudzovať ich!

Keď sledujem podobné výpovede svedkov našej čiernej minulosti, keď sama na sebe zakúšam staré praktiky starých i nových "všemohúcich", bezmocná proti ich svinstvám,  a na druhej strane počúvam  ospevovanie súčasného režimu, začínam mať pocit skutočnej rozpoltenosti.
Pocit, že v tomto štáte sú dva svety, ktoré paralelne existujú vedľa seba - bez toho, aby si navzájom odporovali a prekážali. V tichej dohode o vzájomnom neútočení!

utorok 13. decembra 2011

Koľko asi tak na Slovensku funguje policajných gangov?

Aktuálně.cz prináša správu o tzv. Toflovom gangu, ktorý má na svedomí asi 30 korupčných káuz.

Tento gang pôsobil od r. 1998 do r. 2010  a jeho pracovnou náplňou bolo vydieranie podnikateľov.
Jeho členmi boli bývalí policajti, ktorých šéfom bol dnes už nebohý  pracovník juhomoravskej hospodárskej kriminálnej polície. 
Členmi gangu sa nestal zrejme len tak hocikto. Podľa informácie sa skladal z bývalých pracovníkov brnianskej hospodárskej kriminálky a policajnej inšpekcie.

Takže mali istotu, že sa nebudú navzájom udávať, nebudú si navzájom prekážať - a ako vidno, dosť dlhé obdobie im nik nebol schopný, či ochotný? stúpiť na pazúry.

Možno aj niekto dávno na situáciu upozorňoval, ale vždy - práve pre ich postavenie v najvyšších policajných orgánoch - bolo každé vyšetrovanie zmarené  a každé "udanie" bolo odmietnuté ako nedôvodné. 
A tak sa im mohlo dariť.

Ktovie, koho to už poriadne naštvalo, že sa vec prevalila navonok.

Aj na Slovensku to tak funguje. Občan ešte v zárodku sa snaží na veci poukázať, ale zbytočne. Vždy z toho "boja" s policajnou, prokurátorskou a sudcovskou skorumpovanou mašinériou,  ktorá sa navzájom podrží , keď ide o spoločné svinstvá, do ktorých sú namočení viac, či menej všetci  "tam hore", vyjde ako nedôveryhodný "záškodník" a "nepriateľ" našich poctivých predstaviteľov zákonnosti.

Tá ich spolupatričnosť je nutná - aby mohli čo najviac nakradnúť, a keď sa vec dostane na svetlo Božie, už im niet čo dokázať, lebo prípady sú premlčané, a niet čo vziať, lebo všetko si podelili medzi potomkov a oni osobne  dávno nič nemajú. Dokonca ani na advokátov, ktorí by ich mali zastupovať pred súdmi.

A potom nasleduje dlhoročné "skúmanie prípadu" inými jednotlivcami, ktoré obsadili ich stolce, či  prejednávanie veci pred súdom,  ktoré trvajú donekonečna - resp. do zametenia prípadu pod koberec  moci , ktorá sa  len tak jednoducho nedá pripraviť o výdobytky eštebáckeho prevratu z r. 1989.

To nám naznačuje aj na www.sme.sk článok pod nadpisom  "SNS: Smer môže po voľbách ohroziť demokraciu".

Strana, ktorá sa diskreditovala svojimi praktikami cez jej lídra Slotu, nemá záujem ostať bokom, keď sa budú deliť nové korytá. Preto musí poukazovať na Smer podľa známeho porekadla "Zlodej kričí, chyťte zlodeja". Veď kam by sme sa ináč dostali, no nie? Akéže zábrany? Bez škrupulí vpred!

To, že tu žiadna demokracia od Víťazného februára nikdy nebola, nie je, a pri týchto zoskupeniach ani nebude, je každému triezvo uvažujúcemu občanovi jasné.

Ak len neuznáva, že pod demokraciou treba rozumieť to bezbrehé rozkrádanie cudzieho vlastníctva, výpredaj vlastnej zeme a terorizovanie každého, kto sa proti nim a ich spôsobom ozve. 

A tak sa  zase ukazuje, že tá demokracia je - pokiaľ ju budeme takto vnímať, iba pre "vybrané cieľové skupiny obyvateľstva" - v zmysle, že len v hovne sme si všetci rovní! 
Teda občan s nadobčanmi všemohúcimi, ochraňovanými vlastnými zákonmi a imunitou, ktorou si požehnávajú všetky svoje špinavosti.

Na Aktuálne.sk nám predvolebný boj o moc rozoberá Ladislav Bariak ml. v príspevku  "Hnutiu 99 percent o občanov ani parlament nejde".
Netreba pochybovať. Ak by tým, ktorí stoja v jeho pozadí  išlo o občanov, tak by tie milióny , ktoré investovali a investujú do reklám na sebazviditeľnenie, venovali radšej niektorému domovu pre opustené deti, alebo by zaplatili zvýšené úhrady za bývanie a služby tým osamelým nízkopríjmovým dôchodcom, ktorí si nevládzu platiť pobyt v zariadení, do ktorého sa uchýlili  na dožitie.

A vnucuje sa otázka, či tie investované milióny ten štedrý  "investor"  nadobudol cestou poctivou. O tom, samozrejme, za stavu tohoto štátu je možné dôvodne pochybovať. Nepochybne preto ich tak ľahko púšťa do sveta; lebo "ľahko prišli, ľahko odídu" - veď čoskoro sa objavia nové a  budú asi rovnako  ľahko zarobené!

Zo všetkého je najlepšie vidieť, že sa treba orientovať na hrabanie majetkov, a nie na veci národné! 

Tí, ktorí poukazujú na morálnu devastáciu slovenského obyvateľstva po každej stránke, na likvidáciu jeho povedomia a národného cítenia, sú vyhlasovaní za nacionalistov a extrémistov. Treba im preto zatvoriť ústa, nedať možnosť verejne vyjadrovať svoje názory - lebo v demokracii si to nikto dovoliť nemôže!  
Hocijakým spôsobom, lebo každý spôsob na zastrašovanie je vhodný. "Nech ma nenávidia, len nech sa ma boja!"

A všetkých, ktorí "idú proti nám", treba  mať pod policajným dozorom, odpočúvať, provokovať, haniť, napádať, a ak sa nevzdajú svojich snáh, treba ich odsudzovať a zatvárať - presne, ako v rokoch päťdesiatych!
Musia byť pod dozorom - hoci aj takých jedincov,  o akých píše Aktuálně.cz.  Lebo: Účel svätí prostriedky!

Lebo aj keď sme sa rozdelili na dva štáty, zostali nám na kľúčových pozíciách  zombie a pohrobkovia údajneminulých aj s ich praktikami, a títo si za 22 rokov už stačili vychovať  verných následníkov svojich  trónov. Ako v Českej republike, tak na Slovensku. O tom, milý občan, vôbec nepochybuj!

piatok 2. decembra 2011

Ďalšia odpútavka od problémov - výpovede lekárov a korupcia v zdravotníctve

Dlho neriešené problémy v zdravotníctve a ignorovanie oprávnených  požiadaviek aj zdravotníckeho personálu sa momentálne stalo ďalšou odpútavkou od všetkých  svinstiev vesmírneho rozsahu, o ktorých denne čítame a počúvame. 
Nakradnuté miliardy zo spoločnej štátnej kasy, ktoré boli a sú predmetom perfektne premyslených a nepostihnuteľných  presunov na súkromné účty je potrebné zamaskovať. 
Nech sa národ zaoberá prízemnejšími starosťami - lebo veď len minimálne percento občanov nepotrebuje lekárov. 
(Aj tí, ktorí "v živote neboli u doktora", nakoniec vypustili dušu ako ťažko chorí - pretože ignorovali , že sa majú o svoje zdravie nielen zaujímať, ale aj starať.)

Možno len po roku 1989 si niektorí skorumpovaní lekári "dobre bokom zarobili", možno je ich o nejaké percento viac, ako pred r. 1989, lebo úplatky sa dávali aj v tomto rezorte vždy.

Väčšina pacientov si musí priznať, že ich dávala dobrovoľne - buď preto, aby získali niečo viac, či lepšie v súvislosti so svojimi diagnózami, zdravotnou starostlivosťou a operáciami,  nedostatkovými liekmi , alebo aby získali aj nenáležité výhody - práceneschopenky, ktoré im umožnili pracovať na žatevných prácach, alebo stavbách domov, liečebný poukaz  a v neposlednej miere aj za znalecké posudky, ktoré mali za cieľ pomôcť im samým - buď získať nejaké odškodnenie, či invalidný dôchodok , alebo  na súde zlikvidovať nepriateľa, ktorý  sa im postavil na odpor.

O úplatkoch lekárom , samozrejme, nik z nich  konkrétne hovoriť nebude.  Ako z obáv pred postihom, tak preto, že podobné spôsoby  zvýhodňovania vlastnej osoby má  dotyčný v úmysle  využívať aj naďalej.

Mnohým ani za súčasných pomerov v zdravotníctve, kedy zdravotné poisťovne sú nástrojom obohacovania sa ( treba poukázať na to, že prešpekulovane legálneho)  určitými skupinami na úkor obyčajných ľudí  --  tých, ktorí svojou prácou vytvárali hodnoty pre spoločnosť a dnes im sotva stačí príjem na existenciu, možno  ani iné neostáva, ak nechcú, aby im lekár nemohol urobiť ani základné ošetrenie, lebo na materiál mu už nezostalo po zaplatení všetkého, čo musí kam poplatiť štátu.

Nemyslím si ale, že väčšina lekárov patrí do kategórie, ktorá si svoj príjem zvyšuje cieleným vyberaním úplatkov. 

Chorý človek, trpiaci neznesiteľnými bolesťami však dáva - a neraz vnucuje! - lekárovi svoju "pozornosť" v nádeji, že si peniazmi vymôže cez lekára "vykúpenie", že lekár je všemohúci a vševedúci a schopný ho zbaviť trápenia.
 
Ja osobne som úplatky lekárom nikdy nedávala - nebrali ich ani moji rodičia, neučili k tomu ani nás , svoje deti.
Drobnú pozornosť dám aj dnes (a nielen lekárovi) - na viac nemám, ale chcem aspoň takto lekárovi vyjadriť svoju vďaku za jeho snahu pomôcť mi. A nikdy ju nedávam vopred a s cieľom, že mi musí lekár niečo za to recipročne naviac "prihrať".

Na druhej strane sa stretávam s nekorektnosťou lekárov i zdravotných sestier - musím priznať, že výnimočne, kde je viditeľné, že ich konanie a postoje majú vyložene korupčné pozadie, keď si navzájom do zariadení posielajú pacientov  - "dohadzujú si kšefty" a pacient je pre nich len "klient" - teda niekto, na kom môžu zarobiť, a ku ktorému sa nemusia ani slušne správať.

A ako vždy a všade, ani v týchto prípadoch som nepochodila so sťažnosťami na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo orgánoch činných v trestnom konaní.

Neviem, či je dôvodné útočiť na lekárov a zdravotné sestry , ktorým už pretiekol pohár trpezlivosti. Najmä ak počúvame takmer denne hádky nenažraných sudcov, poslancov a zohrievačov ďalších stoličiek štátnej a verejnej správy, ktorým sa príjmy aj za súčasnej hospodárskej situácie zvyšujú zo zákona! A to ad absurdum!

Keď čítame, koľko si kde povyplácali odmien nielen títo, ale aj "biele goliere" v rôznych dozorných radách a ktovie kde ešte sa nachádzajúcich na lukratívnych zlodejských postoch.

Koľko nadčasov odpracujú lekári, to nikoho nezaujíma. A situácia nebola iná ani v období budovania lepších zajtrajškov. Moja matka nemala ambulantnú sestru a všetko si musela  robiť sama -  vyšetrovať pacientov, písať chorobopisy a pri tom ešte študovať, aby mohla svojim pacientom pomáhať.

Treba si položiť otázku , či po nočnej službe nevyspatý lekár je schopný ešte vykonávať také zákroky, ktoré si vyžadujú pohotové riešenie situácie, presnosť úkonov, pozornosť a trpezlivosť.
Tak, ako od pilotov závisia desiatky životov pasažierov a hodnoty, ktoré predstavuje lietadlo a jeho prepravovaný obsah, tak od lekárov, najmä v nemocniciach, či na obvodoch "pánubohuzachrbtom" závisia životy - hoci len jednotlivcov. 
Piloti majú priamo povinnosť dodržiavať letové normy a normy na odpočinok.  Prečo je toto upierané lekárom? 
A ešte sú zaťažovaní papierovaním a musia strácať energiu a čas dohadovaním sa s poisťovňami, prečo prekročili  finančný mesačný limit určený na ošetrenie, na úkony , ktoré poskytli pacientovi, lebo to uznali za potrebné  -- doťahujú sa  "o drobné ", kým "biele goliere" v dozorných radách a predstavenstvách si žijú zo svojich nadštandardných  príjmov, získaných okrádaním občanov, ako tie povestné svine v žite.

Myslím, že vymýšľať postihy na lekárov, brániť im odísť za lepším zárobkom -- keď už medových motúzov majú plné zuby , preklínať ich, vyvolávať v nich pocity zodpovednosti za pacientov  a ich prípadnú smrť, je len zastieraním skutočného pôvodu  problému, ktorý sa nezrodil  "zvečera na ráno".
Útoky na lekárov v tomto zmysle možno označiť za  cielené vymývanie mozgov verejnosti,  hľadanie vinníkov na nesprávnom a nepravom mieste. 

Pýtam sa aj za nich, aj za seba a aj za časť občanov, ktorí súhlasia s mojím názorom:

Dokedy na úkor občana a lekára budú parazitovať v zdravotníctve a farmácii "biele goliere"?
Dokedy budú môcť títo distingvovaní zlodeji likvidovať bezmocných chorých ľudí spôsobmi a praktikami, aké voči nám používajú?

Od lekárov chcú, aby pracovali do úmoru a v prepočte možno napokon aj za  minimálnu mzdu, držiac ich v šachu zdôrazňovaním, že sa zaviazali Hippokratovou prísahou.

Koľko iných "ctihodných" zlodejov tiež bolo zaviazaných prísahou , že budú konať spravodlivo a čestne a v záujme spoločnosti?  Dnes vidíme, že tie ich sľuby boli len špinou, ktorá im podnes vychádza z huby.

Prečo proti týmto nie  je vyvolávaný taký masový - organizovaný! - protest?  Nie náhodou preto , že médiá i "angažovaní" jednotlivci , ktorí organizujú "pohon" na lekárov, vyprovokovaných možno dobre  zaplatenými provokatérmi, sú ovládaní NIMI?

Možno sa Vám budú zdať nasledujúce riadky od veci, ale spomeniem ich.

SME, 1. 12. 2011 - Zuzana Petková  vo svojom článku uviedla v súvislosti s úplatkárstvom lekárov aj konkrétny prípad bývalej advokátky, ktorá po operácii kĺbu zostala invalidnou, a ktorá sa vyjadrila, že peniaze lekárovi s manželom dali, lebo si mysleli, že pôjde o kvalitnejší kĺb!!! 

A pani advokátka (?) Á. sa vyjadrila aj takto:

"Lekári sa navzájom zachraňujú - vyrobia také znalecké posudky, že sú nepreskúmateľné...."

Ja po tých skúsenostiach so znalkyňou P. musím vysloviť plný súhlas.

Okrem toho musím poukázať aj na to, že peniaze dávajú aj tí, ktorí by mali vedieť, že na peniaze dané na kvalitnejší kĺb by mali dostať oficiálnu potvrdenku!
Aby neboli podozrievaní z "poukázania" úplatku!

A mimochodom - čo keby médiá rozpútali takúto celoštátnu kampaň proti sudcom, ktorí vydávajú prevažne nepreskúmateľné rozsudky?!

Viem, nemajú podklady a dôvody - sudcovia predsa nepôjdu štrajkovať. Im tie platy a úplatky stačia. Dočasne. A s čistým svedomím budú súdiť tých "druhých" - aj za úplatkárstvo. Tých, ktorí sa nechali "načapať"!








   

























 

nedeľa 27. novembra 2011

Mara, prilož na stenu v spálni hrniec, susedia dnes hovoria akosi priveľmi potichu!

Odpočúvanie -- najnovší hit, ktorý sa nám bude plaziť okolo uší ako vianočné koledy v nákupných centrách zrejme až do Štedrého večera.

Keď si nie tak úplne bežný občan posťažuje, že ho odpočúvajú, pretože isté jeho vyjadrenia, o ktorých vie stopercentne, že odzneli len v telefonáte s XY, sa ocitnú v žalobnom návrhu proti nemu ako dôkaz (!), na základe ktorého ho ešte napokon odsúdia, tak je označený za paranoika. 
Každý orgán, na ktorý sa obráti, aby riešil  problém jeho odpočúvania, ho niekoľko desiatok razy ubezpečí, že vôbec nie je odpočúvaným objektom: veď ako by sme v tomto právnom štáte  " k tomu prišli "!, aby sa tu napichol kdejaký gauner na telefónne prístroje slušného človeka!  Na "to" tu máme veľmi prísne zákony! To nie je také jednoduché!
Niečo pravdy na tom bude -- ibaže si treba uvedomiť, kto je  na Slovensku pokladaný za gaunera, a kto za údajne  slušného človeka -- hlavne  pri podobných úkonoch, ktoré je občan povinný strpieť!

Je jasné, že s priateľom komunikujem iným spôsobom, používam iný slovník, i expresívnejšie výrazy, ak sa k danej téme, či osobe hodia v danej situácii, a v danom rozpoložení.
Je jasné každému, koho IQ  dosahuje aspoň priemer, že v úradnom styku, ak mi nevytečú práve nervy z arogantného správania sa drzého  úradníka na druhej strane linky, budem používať jazykové prostriedky také, ktoré používa väčšina vychovanejších  a ohľaduplnejších  ľudí v dennom styku  medzi sebou bežne.

Od novinárov a politikov, aj keď sa rozprávajú súkromne, by nestranný pozorovateľ očakával kultivovanejší prejav, ako ten chudobný a úbohý , ktorý nám sprostredkoval prepis odpočúvaných telefonátov.

Na druhej strane z nich  vyplýva,  že sa aktéri museli cítiť veľmi  bezpeční, veľmi  "silní v kramflekoch", keď bez obáv preberali v telefonických rozhovoroch  dosť citlivé  a zneužiteľné skutočnosti.

Roky som sa snažila zistiť, ako je možné, že niektoré prípady sa dostanú  do médií, hoci nie sú také závažné, a iné, ktoré dokazujú hrubé porušovanie zákonnosti, občianskych práv a ktovie čoho ešte všetkého,  prejdú napríklad Pravda i SME bez povšimnutia.

Prečo na niekoho médiá  zverejnia kopu špinavostí, inému nedajú žiadnu možnosť predložiť verejnosti na svoju obranu žiadny dôkaz?
Tušenie ma nesklamalo - všetko je na objednávku niekoho v pozadí, o kom ani netušíme, že jeho chápadlá môžu dosahovať až "sem". Na tomto istom princípe je založené  aj to, koho prípad "im" bude stáť za pozornosť a zverejnia trápenia a krivdy, ktorým je vystavený aj obyčajný nešťastník.

V súčasnosti, vďaka pánu Galkovi, nám bol objasnený mechanizmus ako fízlovania záujmových osôb , tak mechanizmu, na základe ktorého sa tlač zaoberá "niekym" a "niečim", ako z komára urobí slona, komu ochotne vychádza v ústrety, kto si nemusí v novinách miesto predplatiť, aby sa na ich stránky dostal, resp. dostal tam to, čo potrebuje na vymývanie mozgov hlúpej verejnosti - hlúpej preto, že im "to" nielen žerie, ale ešte za obsah oných čoraz drahších  mienkotvorných denníkov,  ktoré si o sebe vyhlasujú, že patria medzi najčítanejšie, vydáva svoje ťažko získané centíky. 

Ktovie, čo vírilo hlavou exministra Galka, keď sa zainteresoval na odpočúvaní, ale možno to bola naozaj len snaha zistiť, kto je tým, čo vynáša informácie o nekalých praktikách  vo svojom rezorte, a kde tie informácie končia.
Alebo, že by mu išlo v prvom rade o dôkazy, na základe ktorých by mohli orgány činné v trestnom konaní  kšeftárom  konečne klepnúť  po prstoch?

Spomínam si na roky osemdesiate, keď mi konečne zaviedli telefónnu linku. Neskôr som zistila, z čoho pramenila táto ochota. Bolo ma potrebné odpočúvať. Čo, ak som patrila k nejakej podzemnej protištátnej organizácii? Veď normálny slušný a charakterný občan socialistického štátu  by predsa nemohol vypovedať, čo počul zo susedného bytu, keď eštebáci vraždili jeho suseda - tajného kňaza!
 
Odpočúvali ma vo vyššom záujme - preriekla sa napokon pri jednej mojej oficiálnej návšteve po troch hodinách môjho neúnavného oponovania, že si odpočúvanie nevymýšľam a rovnako ani zneužívanie linky spôsobom, že napichnutí  telefonujú z nej na môj účet , nomenklatúrnička Ing. Hlinková na Generálnom riaditeľstve telekomunikácií v Bratislave.
 
A keď som išla po niekoľkých rokoch linku zrušiť, zrazu som sa dozvedela, že čo chcem rušiť, veď nie je mojou! A to som dve minúty predtým pri vedľajšom okienku zaplatila za to isté číslo stanice posledný poplatok!
Asi naozaj nebola, lebo bola evidovaná duplicitne - na Štatistický úrad - ktorému ale nikdy to číslo nepatrilo!

Odvtedy ma vo vyššom záujme -- aj po zamatovejpseudofraške --  odpočúvali z iniciatívy rovnakých eštebákov a bielych golierov s požehnaním od rovnakých skorumpovaných a eštebáckymi praktikami prelezených  sudcov prevažne z OS BA IV viac razy.
Nikdy som sa  oficiálne nedozvedela, že ma odpočúvali , a nepochybujem, že si odkladajú získané informácie z mojich súkromných rozhovorov "na lepšie časy". 
 
 
Pri mojej celkom slušnej pamäti viem , čo som kedy komu povedala, a odraz týchto rozhovorov - zneužitie niektorých po obsahovej stránke sa vždy niekde objaví ako zrkadlový obraz. Niekedy by vám zastal rozum, čoho všetkého sú "oni" schopní sa chytiť, aby sa vám mohli pomstiť!

Je preto opodstatnená opatrnosť - rátať s tým, že ma niekto odpočúva, musí každý, kto sa v niečom angažuje, alebo sa stýka s človekom, ktorý patrí do kategórie triednych nepriateľov.
 
Praktiky, ktoré tu panujú desaťročia, zákonito po r. 1989, kedy sa objavila v tomto smere výkonnejšia technika a dostupná v podstate každému záujemcovi , sú príčinou stihomamných tendencií nielen politikov,  či mafiánov, ale už aj bežných občanov.
A určite nebudú neopodstatnené, ako sa nám v tomto smere  "ktosi" snaží vymývať mozog.
 



piatok 18. novembra 2011

A ešte raz antikorupčná linka Úradu Vlády SR

Dnes krátko po 12. hodine znova vyšla moja snaha dovolať sa na antikorupčnú linku  naprázdno.
Ozvala sa hláska, ktorá mi oznámila, že od 8. do 15. sú k dispozícii. Vravím si : asi išli na obed, zavolám neskôr. Krátko po 14. hodine som sa dozvedela to isté.

Dobre im je na tom Úrade vlády - piatok, pracovný deň,  ale tam nikde nikoho.  Že by ešte oslavovali tú "zamatovú frašku" z r. 1989?

A ja som bola taká odhodlaná opakovane oznámiť podozrenie o kšeftovaní s pôdou neznámych vlastníkov na SPF!
Hoci mám aj  konkrétne a podporné dôkazy o tomto pravdepodobnom kšefte -  akosi nik na orgánoch činných v trestnom konaní nechce vziať na vedomie žiadne skutočnosti - ani  fakty, ani  nezákonnosť konania. Ako nadobúdateľov pôdy, tak štátneho úradníka, ktorý kamarátovi odklepol tento podozrivý výhodný kšeft.


A Slovenský pozemkový fond, ktorý by mal spoluvlastníkom vydať požadovanú  konkrétnu informáciu, sa oháňa tým, že dotyčné osoby nesúhlasia a ide o ich osobné záležitosti!
A tak môžem konštatovať, že zákon 211/2000 Z.z. je občanovi   platný  veď viete čo.

Kým mi  totiž SPF odmietne informáciu vydať aj na základe druhého odvolania proti jeho účelovému odôvodneniu, že ju vydať nemôže, pretože dotknuté osoby nesúhlasia s jej vydaním,  zatiaľ stačia všetci - ako oné osoby, tak pracovníci SPF a možno aj príslušného katastra  úspešne pozametať  stopy po svinstvách, ktoré spoločne vyprodukovali.

Bezcharakterný nadobúdateľ ich začal údajne zametať úspešne už v januári 2011, keď si osvedčeniami o vydržaní príslušných podielov údajných  neznámych vlastníkov zabezpečil beztrestnosť a legálnosť ich zápisu na LV.

Aby ma mohol "dojdrbať, až sa doseriem", ako mi sľúbil  - za moju opovážlivosť zaujímať sa, akým spôsobom sa nakladá so spoločným majetkom za chrbtom ostatných spoluvlastníkov. 

Asi sa mu to aj podarí - veď mu všetky orgány nahrávajú - dôkazy nie sú dôkazmi, a preto nie je dôvod sa  zaoberať obsahom podania do hĺbky - t. j. dôsledne preveriť skutočnosti okolo nadobudnutia predmetného majetku, jeho prevodu z fondu SPF na dotyčné osoby a legalizáciu cez vydanie osvedčenia o vyhlásení vydržania.

Aby sa konalo v súlade  so zákonom a na ochranu práv a majetku poškodzovaných spoluvlastníkov, to by sme museli žiť v právnom štáte, však  "všemohúci"?

A tak som si zase potvrdila, že okrem  "zamatovej revolúcie" je fraškou aj vládna antikorupčná linka,  i zákon o povinnosti vydať občanovi informáciu 211/2000, a jeho novelizovaná podoba sa javí  fraškou asi ešte väčšou.

A ostáva mi už len položiť otázku: Komu je toto všetko na prospech?

Zdá sa, že v tomto štáte mi na ňu neodpovie nik z tých, ktorí by reagovať mali!

Zamatová revolúcia - fraška v réžii eštebákov & comp. a jej prínos pre občana po 22 rokoch

Šťastne máme "oslavy" 22. výročia frašky nazvanej "zamatová revolúcia" za sebou. 

Zasa sa toho v médiách "potáralo" na túto tému, povyťahovali a oprášili  sa staré spomienky vtedajších účinkujúcich, aby "budúcnosť národa" nezabudla na tie slávne chvíle v dejinách bývalej spoločnej republiky. Najmä tí, ktorí sa narodili až po týchto "historických" udalostiach musia dostať informácie "z prvej ruky". Samozrejme tej, ktorá je zhodná s názormi toho informačného kanála, ktorý sa danou témou práve zaoberá.

A tak sa žongluje so slovami demokracia, spravodlivosť, sloboda - bez toho, aby sa zdôraznilo, že toto všetko nepatrí občanovi, ale niekoľkým vyvoleným, ktorí sa stačili podľa vopred pripraveného scenára z dielne  zahraničných autorov "zákonnými cestami postarať o  to", čo tu ľudia za roky vybudovali.

A kým sme my, neinformovaní - "neurodzení" , neevidovaní a nedisidenti, za dozoru eštebáckych agentov pohybujúcich sa v davoch  v civile - oslnení množstvom - vtedy ešte netušiaci, že podlých - rečí agitátorov platených zahraničnými záujemcami o naše trhy, našu pôdu a lacnú pracovnú silu - jasali a štrngali kľúčmi na námestiach s vidinou, že  práve osobne prispievame k porážke zvlčilého komunizmu, ONI si už lámali hlavy nad tým, ako uzákoniť plánované rozkrádanie národného bohatstva a pôdy, aby sa mohli sami obohatiť, a aby zlodejsky nadobudnutý majetok mali na večné veky zabezpečený zákonom - tak, že im naň nik nebude môcť siahnuť, aj keby boli desiatky dôkazov, že ten majetok patril inému.

Po dvadsiatich dvoch rokoch už nikto neverí tým bájkam, že išlo o niečo iné - a najmä, že išlo o nejakú revolúciu v mene nastolenia demokracie ako formy vlády. 

Je preto skutočne smiešne dookola omáľať spojenie "zamatová revolúcia" - najmä ak dávno vieme, že išlo o organizovaný eštebácky prevrat s cieľom previesť kapitál do rúk jednotlivcov, či malých skupín a  získať tak nadvládu nad občanom ešte väčšiu ako v období komunizmu. 
Tým, že občan bude závislý od niekoľkých jednotlivcov a ich dobrej vôle nechať mu iba toľko, aby úplne neskapal od hladu. A to len z toho dôvodu, aby mal kto na nich pracovať a rozmnožovať im ten podvodmi nadobudnutý kapitál. 

Zvrátenosť systému, v ktorom teraz žijeme, rozhľadenejšiemu občanovi nedovolí uvažovať inak. Napriek tomu, že vidí tieto skutočnosti, uvedomuje si vlastnú bezmocnosť a zraniteľnosť v každej oblasti. A tak sa nemôže nik čudovať, keď ľudia na  demokraciu zvysoka kašľú . Veď prevažnej väčšine nepriniesla nič, čo by ich konkrétne mohlo osloviť. 

Sledovaní sme ešte väčšmi ako sme boli, terorizovaní políciou a súdmi o nič menej - možno len prešpekulovanejšími zákonmi, ktoré sa ale uplatňujú iba na "podobčanoch".

Zaoberať sa stratou záujmu o verejné dianie je zbytočným mlátením prázdnej slamy. A bude dovtedy, kým občan nebude mať zaručené, že za svoju kritiku, občianske postoje a názory nebude objektom následných "zákonných" perzekúcií zo strany kohokoľvek.
Dovtedy, kým ktokoľvek, kto koná v mene štátu, nebude dôsledne stíhaný za protizákonné postupy voči občanovi pre jeho slobodný prejav. Dovtedy, kým občan nebude mať istotu, že ho nejaký policajt, úradník, sudca nebude môcť stíhať a šikanovať, keď poukáže na zneužívanie právomoci orgánu.

Posledným príkladom, ako si vysvetľuje  demokraciu v praxi napr. polícia -  vychádzam pritom len z informácií v tlači - bol  "spôsob nakladania" s maskovanými mladými návštevníkmi v budove parlamentu.

Osobne sa domnievam, že vyžadovať od návštevníkov  doklady totožnosti len preto, že s niekým polemizujú počas dňa otvorených dverí, poukazuje na nedemokratický zásah. Na potláčanie práva na slobodu prejavu. V prípade neprístojného chovania, samozrejme, je dôvodné zasiahnuť. Ale je slovná prestrelka takým dôvodom?

Možno, že policajt videl, že dotyčný poslanec už stráca trpezlivosť, lebo do jeho scenára prezentácie sa pred potenciálnymi voličmi podobný "vrták" nezapadol, možno samotný policajt sa cítil dotknutý vyjadreniami "podobčana", pretože patrí do kategórie "verne slúžiaci každému režimu", alebo sám seba vníma ako toho, kto má neobmedzenú moc z titulu príslušnosti k polícii.

Ďalším príkladom  vnímania seba samého ako nadradenú bytosť je pre mňa osobne už nebohá sudkyňa Lauková, ktorej dcéra prevzala v jej mene ocenenie Biela vrana.
S dotyčnou sudkyňou mám (a nielen ja, ale aj už nebohé iné dve účastníčky súdnych konaní) niekoľko zlých skúseností - ako občan, ktorý bol účastníkom súdneho sporu, v ktorom rozhodovala ona.  O kvalite jej práce by mohli hovoriť príslušné písomnosti.
Ja ako občan vnímam veľmi citlivo všetky neprávosti a chyby, ktoré predstavitelia súdnej  moci produkujú na úkor občana, ich nadradené až arogantné postoje voči bežným ľuďom.

Dcéra sudkyne poukazuje na postup pri vyšetrovaní prípadu a na s jej podaniami  súvisiace rozhodnutia orgánov,  u ktorých sa domáha očistenia mena svojej  nebohej matky.
Spôsoby, akými postupujú orgány na Slovensku pri riešení  jej podaní   sú v podstate totožné s  postupmi a spôsobmi , aké používajú aj voči obyčajným občanom, a rovnaké,  aké používajú  voči občanovi aj samotní sudcovia v nejednom prípade. 
Takže niektorí z nás môžeme len so zadosťučinením konštatovať, že sa každému skôr, či neskôr zrejme vráti to, čo "požičal".

Aj sudca Mojš dospel k poznaniu a poučeniu po 4 rokoch súdnych ťahaníc, že je treba zísť zo sudcovského neba na zem - a pozerať sa na veci inými očami, ako na ne hľadel donedávna.

A bývalá sudkyňa, teraz poslankyňa Dubovcová mala rovnaký názor na vlastnú  nedocenenosť oproti sudcom v Pezinku - svoju antidiskriminačnú žalobu stiahla až  s vidinou poslaneckého kresla  v parlamente SR.
Podobne stiahli svoje návrhy novovymenovaní najvyšší funkcionári súdov - veď musia byť príkladom a pomáhať presadzovať názory a politiku súčasného vedenia MS SR !  
Možno len smutne konštatovať, že ku zmene svojich názorov prišli až po tom, ako "zavetrili" čosi pre seba výhodnejšie.

Keď sa občan, ochotný myslieť, zamyslí nad tým všetkým, zákonito príde k záveru, že všetok "humbug" okolo sudcov a súdnictva len potvrdzuje skorumpovanosť a amorálnosť, ktoré túto oblasť verejného života našej spoločnosti ovládajú. A zistí aj to, že v podstate sudcovia nebojujú o iné, ako o presadzovanie vlastných záujmov a výhod a preplateným zverejňovaním svojich individuálnych rozbrojov odpútavajú pozornosť verejnosti od nezákonností, ktoré všeobecne páchajú na tých  účastníkoch konania, ktorí nemajú možnosť ovplyvňovať ich "nezávislú rozhodovaciu činnosť" akýmkoľvek spôsobom.

Vyzdvihovanie jednotlivcov, ktorí sa dostali do konfliktu s niekym z vedenia, alebo s niektorým z kolegov, pričom sa na dokazovanie vysokej úrovne morálky takéhoto jednotlivca používajú skutky, ktoré by mali byť jeho "psou" povinnosťou, keď už slúži za toľké peniaze svojmu pánovi - tu konkrétne panej zvanej IUSTICIA - je degradáciou hodnôt nazývaných všeľudské a devastáciou všeobecnej morálky, ktorá by mala byť základom každej demokratickej spoločnosti.

Obyčajný človek si po vlastných skúsenostiach dokáže utvoriť na veci vlastný názor, a tak podobným oceneniam a chválospevom na jednotlivcov, s ktorými nemal dobré skúsenosti on, alebo ľudia z jeho najbližšieho okruhu, neprikladá žiadny význam. Vie veľmi dobre, že ide zase len o akt niektorej zo záujmových skupín, ktoré bojujú o moc a vplyv aj cez masírovanie mozgov slovenskej verejnosti, ktorej sa snažia vnucovať nové idoly spravodlivosti a  nových bôžikov v oblasti etického konania.

Postojov a vlastností, ktoré im u kategórie "podobčanov"  nestoja ani za povšimnutie, nieto ešte  za nejaké ocenenie - pretože u tých sa podobné charakterové vlastnosti a postoje pokladajú "zo zákona" za samozrejmosť.

A už vôbec ich nezaujíma, že sú aj desiatky obyčajných - pre nich anonymných  ľudí, ktorí sa dostali do nepríjemností a skončili až na súde ako obvinení -  práve preto, že sa zachovali nekompromisne a poukázali na korupciu, rozkrádanie a iné nezákonnosti a  za svoju odvahu boli neprávom odsúdení, alebo inak potrestaní  špinavcami, ktorí o občanovi rozhodujú z vôle luzy - bez možnosti, aby na krivdy na nich spáchané mal niekto snahu čo i len poukázať, a už vôbec ich  napraviť.

pondelok 14. novembra 2011

Aj vás ta zmena infozákona rozosmiala?

Najnovšia zmena zákona o povinnosti poskytnúť občanovi informáciu je asi viacerým občanom na smiech. 

Pretože súd nebude mať povinnosť prikázať, aby úrad, inštitúcia či orgán informáciu žiadateľovi poskytli.
Súd bude mať " len možnosť".

Šikovný trik, nie? 

Skorumpovaný , alebo zbabelý sudca  určite využije svoju možnosť rozhodnutie nevydať - pretože sa z tlače dozvedáme, že táto možnosť je závislá na odhodlaní, alebo odvahe sudcu podobné rozhodnutie vydať.

A ako poznáme slovenských sudcov, ani charakterom, ani nestrannosťou, ani odvahou v prevažnej väčšine nijako neoplývajú.  Najmä ak z toho "nekukajú" nejaké "eurodôkazy".

Takže sme zasa tam, kde sme boli - všetko závisí od charakteru, odvahy a morálky príslušného sudcu.

Tie predpokladané dva, až štyri roky prípadného súdneho sporu pri skorumpovanom slovenskom súdnictve občana aj tak neminú. A je otázne, či vôbec tú informáciu niekedy pri tej vysokej miere korupcie  "neplatič" získa!

Komu vlastne má táto nová úprava zákona poslúžiť, si každý domyslí.


Je to dosť podobné obvyklým novinárskym úvahám o tom čo, by bolo keby - momentálne na tému, že Gašparovič môže prísť  o prezidentskú funkciu, pretože ignoruje  vymenovanie riadne zvoleného Čentéša  do funkcie  generálneho prokurátora SR.

Opäť sa stretávame s čarovným zaklínadlom  - so slovom   "môže"! 
Toto zaklínadlo na Slovensku  ale najspoľahlivejšie funguje  v súdnictve a verejnej správe - na základe najrôznejších zákonov, ktoré tu platia,  sa nepoužívajú výrazy tak, aby si nikto nemohol vykladať obsah zákona ako sa mu práve hodí.   

U sudcov vždy vyhrá "môže" - to, ktoré má vždy len ten jediný význam - rozhodnutie v neprospech občana.

A keďže prezident "zo zákona nemusí", tak ho v tejto prehnitej demokracii nik a nič neprinúti dodržiavať zákony, ktorými sa oháňa vtedy, keď sú jemu a tým "jeho" vhod.
A pokojne to v tom  "pionierskom paláci" - ak ho v blízkej budúcnosti netrafí šľak,  doklepe ešte možno aj do ďalších prezidentských volieb.

No, to by sme hádam ešte prežili  - len nedajbože, aby sa v tom prezidentskom kresle aj so svojou normalizátorskou a konfidentskou suitou ocitol ešte aj po ďalších prezidentských voľbách!

Fííha! Tuším zasa niekto "objavil Ameriku"!

Tak som sa dočítala, čo zistili v súvislosti s hospodárením Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Vraj strážcovia ľudských práv obchádzajú zákon!

Ak sa dobre pamätám, tak presne o tomto istom sme už v novinách čítali. A nebolo to ani tak dávno, aby sme stačili všetci zabudnúť, komu sa v tomto stredisku vydávajú  publikácie, komu sú  určené, z akých zdrojov sú financované, kto berie honoráre  a v akej výške za túto záslužnú (?) prácu .
Zdalo sa mi to ako celkom slušný "biznis".

A ak ma pamäť neklame,  tieto skutočnosti boli napokon dôvodom na výmenu  vedenia v uvedenom  subjekte.

Ak sa nemýlim, trvalo asi päť rokov, kým niekto všetko uvedené znova objavil. Vrátane toho faktu, že uvedené stredisko nikdy nemalo skutočný záujem sa angažovať  v prospech tých, ktorých práva boli porušované naozaj - zvyčajne s odôvodnením, že to nebolo v jeho kompetencii, nebolo jeho poslaním a pod.

No, čo sa dá robiť - keď peniaze, ktoré sem prichádzali na to neboli určené. Presne tak, ako tí, ktorí tu získali celkom slušne zaplatené pracovné miesta a ich úlohou bolo zrejme čosi iného a nie  dohliadať na porušovanie ľudských práv a pomôcť krivdy naprávať.

Na jednej, dosť pred verejnosťou utajovanej akcii - prednáške, či školení o dodržiavaní ľudských práv v súvislosti s podpísaným Dohovorm o ochrane ĽPZS, kde prednášajúcimi boli JUDr. Fico a JUDr. Kupcová, som sa zúčastnila aj ja. 
Pozvala som sa sama - v domnení, že je to otvorené verejnosti - na základe zmienky nebohej Mgr. Anny Beňačkovej, ktorú napokon súdy SR dohnali až k samovražde. Menovanú o tomto "podujatí" informovala pani H. M. - pochválila sa, že na ňu na druhý deň ide.

Aké bolo moje prekvapenie, keď som v sále videla viacerých sudcov z niekoľkých bratislavských súdov, ktorí porušovali  a stále porušujú v súdnych sporoch bezbreho  moje práva  , i niekoľkých prokurátorov, ktorí im v tom nahrávali a s nekonečnou aroganciou nahrávajú svojimi rozhodnutiami podnes.

Akcia s obedom bola zrejme iba pre vyvolených - podľa výrazu vtedajšieho "šéfa" tejto organizácie, ktorý postrehol, že som pozdravila H. M. a začal sa v priateľskom rozhovore s ňou vyzvedať, kto som, a čo tam chcem.

A tak si naši dozerači na dodržiavanie zákonnosti pripísali  ďalší bod pre svoj postup v kariére -  absolvovali prednášku/školenie dr. Fica i dr. Kupcovej, ktorí, ak si dobre pamätám, boli v tom období tzv. agentmi za SR proti občanom pred štrasburgským súdom.

Prednášky som vyhodnotila ako veľmi poučné - z hľadiska toho, na čo sa pred ES možno vo svojich sťažnostiach proti štátu odvolávať, ako chápať články Dohovoru.
Pretože žiadna z "organizácií" tu na to určená Vám žiadne "know-how" neprezradí.

Prevažná väčšina z podobných inštitúcií a organizácií je totiž vytvorená len preto, aby mali tí, ktorí nad nami vládnu, prehľad, kto je proti nim a čo podniká, a mohli takto včas zariadiť, že sa nik nikde ničoho nedovolá! Dnes už ani v Štrasburgu, ak nepatrí medzi "nástroje" protislovenskej politiky použiteľné  v zahraničí, ako príklad porušovania práv istých menším na Slovensku,  alebo nemá na konte milióny, ktoré si potrebuje ešte rozmnožiť priznaným odškodnením za údajné porušenie jeho údajných práv. 

Samozrejme, toto všetko za odbornej pomoci šikovného, či prefíkaného advokáta - a na toho väčšina z bežných obetí slovenského justičného systému nemá.

Zo všetkého plynie pre občanov so zdravým rozumom jedno: takéhoto strediska, ktoré pripomína parazita cicajúceho cudziu krv, vôbec nebude škoda, ak ho zrušia. Aspoň sa ušetria nejaké eurá, ktorými bolo dotované.

Nanešťastie pre občana ale vyplýva z prípadu aj to, že tisíce eur sa stratili vo vreckách nenásytných , ktorí sa zúčastňovali a priživovali  na tomto "podniku" - a za túto "činnosť" nikdo na zodpovednosť braný nebude!



streda 9. novembra 2011

Tak nám ďalší zo "všemohúcich" ukázal "zač je toho loket"

Po zverejnení , že dotknutý orgán podal trestné oznámenie na občana Drotována, pretože si ho vyfotografoval fajčiaceho v reštaurácii počas obeda, máme ďalší rukolapný dôkaz, ako si predstavujú svoje pôsobenie vo verejných funkciách mnohí slovenskí "nadobčania".

Policajtovi je úplne jedno, že  občan Drotován bol obeťou mýliacej informácie vlastníka reštauračného zariadenia, ako aj to, že na podobný krok mal a priori nepochybne právo - pretože  v osobe policajta v uniforme išlo o činiteľa verejne pôsobiaceho, ktorý musí zniesť vyššiu mieru záujmu o svoju osobu, a tým aj  kritiky zo strany verejnosti, a to nielen počas výkonu svojej funkcie, ale aj v súkromí.

Ja osobne v tomto jeho postupe vidím len aroganciu moci, ktorá sa prejavuje  a aplikuje na občanoch zo strany verejnej a štátnej moci  denne - obe cielene zastrašujú občanov pred uplatňovaním  zákonom a Ústavou  každému občanovi SR daných práv na slobodu prejavu, rovnosť pred zákonom ....

Pri posudzovaní celej kauzy totiž - ako je úplne bežné o. i. aj policajnými orgánmi SR - sa podstata veci odmanipuluje na "inú koľaj" a lži sa povýšia na očité svedectvá, ktoré sú potom podkladom pre rozhodovaciu činnosť "nezávislého" orgánu.

Čiže metóda Vyšiňského, ktorá je stále platná a výhodná pre uplatňovanie v praxi proti "triednemu" nepriateľovi: obvinený je vinný, ak nemôže preukázať vlastnú nevinu!

Žiaľ, dokazovať nevinu možné nie je. Dokazovať - preukazovať je možné iba vinu! A v tomto smere má ten, koho si vytipujú ako obeť, nevýhodu, pretože:

1. nik mu zo strachu pred možnými represiami svedčiť nepôjde, 
2. protistrana vždy nájde množstvo sebe  amorálne podobných, ktorí dosvedčia čokoľvek

Občan Drotován mal navyše teda smolu - ako občan bol proti 4 uniformovaným s neskutočnými právomocami, ktoré si odvodzujú od svojich uniforiem a príslušnosti k policajnému zboru.

(Podobný prístup k občanovi však aplikujú aj iné  orgány štátnej a verejnej moci, ako každý z nás veľmi dobre vie a prevažná väčšina  z nás ho denne zakúša v nejakej podobe na vlastnej koži!)

To, že príslušníci polície nemali v žiadnom prípade právo občana Drotována šikanovať spôsobom, aký na ňom uplatnili - vychádzam z toho, čo som sa dočítala - "akosi uniklo" nadriadeným štvorice, ktorá sa ocitla na fotografii.

V tomto štáte skutočne prežíva a straší duch eštebáckych metód prístupu k občanovi - či už v podobe represií, ktoré sú voči nemu uplatňované, alebo celkového prístupu s nádychom pohŕdania voči nemu už pri prvom kontakte, kedy je občan vmanipulovaný do postavenia poníženého prosebníka, alebo potenciálnej obete možného obvinenia, závislého od  príslušného orgánu , do akej miery je schopný uplatniť súdnosť, slušnosť,  nestrannosť a zákonnosť, teda uplatniť všeobecne platné kritéria na rozlíšenie, čo je morálne, a čo už hranice morálnosti presahuje.

Moc však chutí zo všetkého najviac, a nie je preto nič divného, že o podobné  funkcie a o podobné pracovné miesta sa uchádzajú prevažne po moci lačné indivíduá a neraz zakomplexované kreatúry, ktoré s potešením potom túto svoju moc nad bežnými ľuďmi dávajú aj príslušným spôsobom najavo.

A pretože ani jedna z nich nemá chuť prísť o svoj "flek", umožňujúci terorizovať a takto si liečiť komplexy,  jeden druhého vždy podržia a vždy nájdu spôsob, ktorým si zabezpečia nielen "čistotu", ale najmä sladkú pomstu tomu, kto si dovolil  im na tú moc siahnuť.

Len preto sa môže stať predmetom kauzy napokon nie neadekvátny a zbytočný  zákrok policajtov, ale zverejnenie fotografie fajčiaceho policajta, ktorá vznikla na základe zavádzajúcej informácie reštauračného zariadenia.

Je totiž isté jedno - ak by policajti neboli čakali na občana Drotována pred reštauráciou s cieľom "si to s ním vybaviť",  a následne sa ešte aj vyjadriť na jeho adresu na chodbe policajného oddelenia , že by si tam mal  posedieť, to už asi s korektnosťou  plnenia si úloh  policajného orgánu nemá nič spoločného  - skôr poukazuje na zneužívanie právomocí verejného činiteľa, keďže sa javí, že dôvod na to orgán nemal.

Medializácia celého prípadu - najmä v časti, že dotknutý policajt podáva trestné oznámenie na občana Drotována , je signálom pre verejnosť, aby sa ochrancom zákona vyhýbala na hony a zatvárala oči pri ich potenciálnych priestupkoch, a o trestných činoch ani vravieť netreba.
Verejnosť musí vziať na vedomie, že v konečnom dôsledku bude "doj....." ona, nie ktokoľvek z tých , čo verne slúžia nám vládnúcim mafiánskym zoskupeniam!

utorok 8. novembra 2011

Už sa ani čudovať nestačím, nieto ešte rozčuľovať

Čudovať a rozčuľovať  sa súčasne nad opovážlivosťou jedných,  drzosťou druhých a hlúposťou tretích.

A všetko spoločne je iba signálom, o aké charaktery zainteresovaných ide. Kategórie v tom najširšom zmysle sú len dve: amorálny  - bez chrbtovej kosti, ktorý ide aj cez mŕtvoly - obrazne i v skutočnosti  za svojím pochybným cieľom a morálny - rešpektujúci všeobecne uznávané hodnoty spoločnosti, v ktorej existuje - hodnoty, ktoré sú na prospech všetkým.

Médiá opakovane poukazujú, že sa platy v tejto mizérii zvýšia o stovky eur nielen sudcom, ale aj poslancom, ktorých tak bohato obdaroval Sulík - jeden z tých za časť občanov  najmúdrejší. 
R. Sulík, ktorý pomohol k pádu vlády, a týmto síce aj pre mňa sympatickým buchnutím päsťou do stola, že jeho/ich vydierať nikto nebude, zaistil, že peniaze zo štátneho rozpočtu pôjdu do horúcich pekiel aj touto cestou - teda na nové voľby.
Spoločne s I. Radičovou, ktorá zrejme v istých momentoch tiež súdnosťou neoplývala,  majú podiel na tom, že peniaze, ktoré tak veľmi štátu  chýbajú inde, skončia v takom zbytočnom "kšefte", ako sú nové voľby.

R. Sulík mal zrejme dobrý nos - svojimi predchádzajúcimi aktivitami zabezpečil, že si poslanci dobre zarobia, pretože ich platy sa zvýšia skutočne o viac ako dosť. Na rozdiel od bežného pracujúceho človeka.
Nepochybujem, že čoskoro sa ozvú sudcovia, prokurátori  a iní na štáte parazitujúci dôležití, lebo im závisť nebude dovoľovať spať pokojným každodenným spánkom - ako v noci, tak cez deň.

Občania, treba využiť príležitosť, ktorou nás obdaroval Sulík a Radičová!
Treba si pozakladať strany - do volieb to stihnete! Aspoň časť z vás by mohla uspieť a zamestnať sa výhodne v parlamente a vyzametať to tam novými metlami, ktoré aspoň na začiatku budú určite zametať dobre - dovtedy, kým medzi ten odpad nezapadnú postupným opotrebovaním morálky a etiky samy.


O rôznorodých pohľadoch, ktoré, samozrejme, tak isto majú pôvod v charaktere človeka, svedčia aj odozvy  na internete, ktoré komentujú návrh zákona D. Lipšica na odmeňovanie občanov, ktorí upozornia na korupciu.

D. Lipšic správne poukazuje na to, čo ja orgánom predkladám už dávno - že ako občan, ktorý oznámi podozrenie z korupciu orgánu, ktorý prejednáva niektorú moju vec, prípadne podozrenie z korupcie v iných súvislostiach, som následne perzekvovaná tým subjektom, ktorý z korupcie je podozrivý - až tak, že to bije do očí. Stále ide však o skrytú korupciu, ktorú v tomto štáte nikdy nedokážete pre postoje vyšetrujúcich orgánov, ktoré robia všetko pre to, aby sa nič  podozrivému nedokázalo. 

Slovenské policajné orgány  podozrivému predložia priamo otázku, či niekoho podplatil, alebo prijal úplatok, a  po samozrejme zápornej odpovedi  vyšetrovanie skončilo. Pre podozrivého. Pre oznamovateľa ale začne peklo, pretože sa hľadajú spôsoby, ako a kde ho napadnúť a pomstiť sa mu za jeho potenciálnu drzosť.

Za jeho "udavačstvo", ako to označujú na internete v diskusii mnohí "uvedomelí" občania.

Tomuto druhu občanov je totiž úplne jedno, že zákonnou cestou sa nedá nič vyriešiť, a že na to doplácajú takí, ktorí majú sotva na prežitie a už vôbec nie na advokátov a súdne spory a poplatky. Pretože v tejto oblasti je  je tá korupcia najvýraznejšia.
Potvrdzuje to aj reakcia čitateľky, ktorá priamo spomína sudkyňu BA II. 
A rovnako ako ona, mám aj ja skúsenosti s vyhrážkami, že si mám dať pozor, aby som krivo neobviňovala, lebo budem trestne stíhaná, ak nepreukážem svoje obvinenia!

Takže preukazovať a dokazovať mám ja - občan ! Nie, aby orgány použili všetky prostriedky na  usvedčenie podozrivého! Kam by oni prišli, aby sa vo veci angažovali! Občan im musí páchateľa priviesť za ruku a rovno mať aj dôkazy v aktovke, aby bola vec jasná!

Niečo podobné som prežívala v minulosti a  prežívam v súčasnosti - a podrobne opisujem na blogu "žumpa". 

V tomto štáte sme dospeli už k takej demokracii, že občan si nesmie absolútne ani nahrať bez vedomia orgánu, či gaunera priebeh stretnutia/konania, pretože ešte aj tu ho obvinia z trestného činu! Bez ohľadu na to, že išlo o úradný styk! v tejto súvislosti mi bolo vyhrážané viac razy, že ak nahrávku použijem dopustím sa trestného činu a budem trestne stíhaná! Lebo som porušila práva toho druhého, ktorý nevedel, že si ho nahrávam!!!

Šikovne vymyslené, však? Len by som chcela vidieť, kto by sa odrazu nechoval ináč, keď vie, že je nejakým spôsobom sledovaný! 

A ako inak zabezpečiť dôkaz o jeho nekalej činnosti, aby ste vec orgánom činným v trestnom konaní mohli vložiť rovno do rúk ako  vec hotovú , ako nevyvrátiteľný fakt - to vám už žiadny zákon neradí!

Bezbrehý výklad demokracie siaha až tak ďaleko, že občanovi je upierané právo na slobodu prejavu a názoru - samozrejme, len keď ide o upozorňovanie na nekalú činnosť osôb, ktoré musia zniesť kritiku verejnosti, pretože ich činnosť je spojená aj s pôsobením navonok.
A za veľmi nebezpečný jav treba považovať, že oznamovateľ môže byť obvinený z trestného činu len za základe toho, že v podaní adresovanému orgánom činným v trestnom konaní  vyjadril svoj názor na charakter niektorých osôb, či ich možnú trestnú činnosť,  pričom toto ale nikde na verejnosti nerozširoval! 
Stačí, že protistrana dostane do rúk podanie, a má podklady na podanie trestného oznámenia pre ohrozovanie jej povesti a vážnosti, snahy privodiť jej trestné stíhanie!

Samozrejme, že pri postojoch a záveroch  slovenských orgánov je dotyčný vždy čistý - bez hriechu  ako novorodenec, a teda má v rukách  dôkaz, že bol oznamovateľom krivo obvinený!

Ako vidieť z množstva mne doručených písomností, uznesení orgánov verejnej správy, polície aj prokuratúry, súdy nevynímajúc, aktivita týchto orgánov spočíva najmä v tom, že na základe lží protistrany  sa zameriavajú vo svojej činnosti  na to, aby svoje rozhodnutia odôvodňovali  na podporu  ich opodstatnenosti  lžami, ktoré vyprodukuje  "dotknutá osoba" a ňou najatí "svedkovia". Vôbec nepotrebujú žiadne konkértne dôkazy.  

Kontrolné zložky polície, súdov, a rôznych iných orgánov nerobia iné, ako hľadajú zákony, ktorými by aj úplne zjavné porušenie zákona v konečnom dôsledku nejakým zákonom vyhlásili za zákonné.

Konajú takto polícia, súdy,  verejná správa. A tak korupcia bujnie, prekvitá - kto má známosti, kto  má na úplatok, má právo, spravodlivosť, aj príslušný zákon na ne  aplikovaný, aby mu dali "neprajníci" a "udavači" pokoj. Veď si to zaplatil, tak má nárok!
Každý z nás vie, že nevina sa dokázať nedá a proti lžiam a krivo svedčiacim podliakom obrany nieto.

A tak je občan, ktorý využije svoje ústavné  právo, akým je právo  vyjadriť názor na podobné indivíduá, alebo ako uvedomelý občan upozorní na nekalú protizákonnú činnosť príslušné orgány, za využitie svojho práva trestne stíhaný! 

Tu už žiadny orgán nemá záujem aplikovať zákon, ktorým by občana  do budúcnosti zabezpečil tak, že mu dá každý svätý pokoj! 
Prečo by aj, keď si ten pokoj predplatil u neho ten, ktorý pácha svinstvá! A ktorý na to má! Pretože ak by svinstvá nepáchal, ťažko by mal z poctivo nadobudnutých peňazí na podplácanie v nádeji, že mu bude vyhovené.

Ťažko potom chcieť spoluprácu  občanov v akejkoľvek oblasti verejného života, keď následne občan zostane bez ochrany a je vystavený represiám ako podozrivého, tak orgánu!

Neraz sa dostane do problémov preto, že použil  formulácie viet a slovné vyjadrenia, aké sa bežne používajú medzi ľuďmi, pretože žiadne odborné vzdelanie právnického charakteru nemá a netuší, ako sa so slovami dá žonglovať, prevracať ich a dávať im úplne nový obsah a zmysel.

Vystresovaný prístupom orgánu nepostrehne účelové  slovné manipulácie, nepostrehne, ako je jeho pozornosť účelovo rozptyľovaná a odvádzaná od podstaty problému pri výsluchoch, ako sa jeho slovné prejavy nezapisujú v jeho vlastnom podaní a ako ich redukujú len na to, čo im vyhovuje uviesť do záznamov.

A v prípade, že sa dožaduje, aby orgán písal, čo občan povedal,  je neraz napadnutý vyšetrovateľom, sudcom , prejednávajúcim, že to povedal práve tak, ako to dotyčný zapísal.

Ešte jeden malý zaujímavý postreh v súvislosti so zapisovateľkami. Porovnaním nahrávky a zápisnice občan zistí, že zapisovateľky neraz trieskajú do klávesnice iba naoko - nepíšu nadiktované, alebo ak aj napíšu, nie je vylúčené, že počas "úpravy" zápisnice je časť prejavu  dodatočne vymazaná!

Ľudia už dávno pochopili, že občianska odvaha sa nenosí! Je dávno z módy a na nový druh uvedomelosti nie sú podmienky a dôvody.

Občania nemajú ani len toľko záujmu a mnohí ani odvahy, že ísť niekam ako občianska kontrola - verejnosť, ktorá by sledovala , ako postupujú orgány pri prerokovávaní vecí, pokladajú za ohrozenie vlastnej existencie.
Pretože nemajú záruku, že budú ako verejnosť naozaj anonymnou verejnosťou - arogancia niektorých - najmä sudcov je totiž taká, že  drzo nástoja na predložení dokladu totožnosti a značia si osobné údaje dotyčných! Údajne preto, aby mali istotu, že nejde o osobu, ktorá by mohla v budúcnosti byť svedkom.

A čo potom  ešte vystupovať v úlohe svedka nejakého trestného činu na súde, či na polícii? Veď to už ide nielen o existenciu jednotlivca, ale aj jeho rodiny, ak nie rovno o život.

streda 2. novembra 2011

Paranoia slovenských sudcov

Pri čítaní článkov o stave nášho súdnictva by veci  občan neznalý aj zaplakal, keď číta vyjadrenia sudcov o ich zaneprázdnenosti, návale práce,  pri pohľade na fotografie s množstvom spisov, ktoré sa povaľujú všade, kam oko dovidí.
Podľa vlastných slov sú to úbožiatka zavalené prácou, spismi a problémami v nevyhovujúcich priestoroch sa tiesniace obete svojho povolania.

Ich meno poškodzujú médiá, ktoré svojimi článkami o nich vytvárajú nepriaznivý obraz na verejnosti!

No, čo už! Aj tak sa dá nazvať pravda a skutočnosť, ktorú si občas dovolia médiá zverejniť. 
I keď nejeden z nás sa roky snaží uhádnuť, podľa akého kľúča sa do médií dostane práve "ten" prípad. Pretože mnohí sme sa pokúšali prosiť o pomoc zverejnením neprávostí, ktoré sa nám roky dejú, bezvýsledne.

My, ktorí so súdmi a sudcami  prichádzame do styku viac a častejšie, ako by sme si želali, však vieme svoje.
A nielen vieme, ale aj môžeme dokázať.

Ibaže o naše názory nikto nestojí, a nemá ani záujem zverejňovať konkrétne prípady, ktoré by mohli poukázať na dôvodnosť názoru spoločnosti na sudcovský stav.

V prípade slovenských súdov by zrejme musel vychádzať nezávislý stostranový denník, aby mohli byť publikované všetky tie - nazvem to pravým menom - sudcovské svinstvá.

Fakty, ktoré by ukázali verejnosti priamo, akú "kvalitnú" prácu sudcovia produkujú, aby si každý nezaujatý mohol utvoriť vlastný názor. 

Množstvo odborne  nekvalitných a nie raz aj zbytočných rozhodnutí  - uznesení i rozsudkov by jasne dokumentovalo, prečo majú toľko práce: ich neodbornosť, či skorumpovanosť ich vedú k tomu, aby vydávali zmätočné rozhodnutia, ktoré je potrebné napadnúť.

Je to množstvo uznesení a rozsudkov, ktoré sú v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom i zákonom, proti ktorým sa treba dookola aj niekoľko mesiacov odvolávať, aby bolo občanovi "neplatičovi" dané za pravdu - samozrejme za predpokladu, že na vyššej inštancii alebo v pozadí prípadu  "nesedí" na veci tiež zainteresovaný biely golier v čiernom talári. A to býva skutočne zriedka.

O koľko menej papierov, o koľko menej práce - tej sudcovskej  pochybnej tzv. rozhodovacej činnosti by bolo potrebné! O koľko efektívnejšie by pracovali súdy vo všeobecnosti!

O koľko menej by obete ich svojvoľnosti a arogancie  platili na poplatkoch a trovách konania!

Stačilo by naozaj  málo. Iba mať charakter, potrebné vzdelanie a konať v mene zákona. 
Namiesto toho hľadajú neskutočné kombinácie odôvodnení rozhodnutí, nad ktorými neraz ostane stáť zdravý rozum. 

Uplatňovanie zákonov v rozpore s Ústavou SR, i SR ratifikovanými Dohovormi - to všetko je ich právom, ktoré si odvodzujú od svojej sudcovskej nezávislosti.

A to všetko za tie platy, ktoré sa im stále mália! Ten svoj neporiadok, podkupnosť, či vlastnú odbornú neschopnosť, ktorá je skutočným pôvodcom ich údajnej vysokej pracovnej zaťaženosti, zakrývajú všetkým možným - veď často opakovaná lož sa nakoniec stane pravdou.

Tie články, ktoré nám médiá podsúvajú v súvislosti so zaťaženosťou a krivdami páchanými na povesti slovenských sudcov už málokto v tomto štáte berie vážne. 

Všetci rozhľadenejší "podobčania" vedia, že ide len a len o účelovo publikované články, za ktoré niekto redakcii dobre zaplatil - v tom lepšom prípade, v horšom priamo prikázal napísať v tom duchu a následne publikovať.
V štáte, kde rozsudok je len zdrapom papiera, ktorým si môže obyčajný človek akurát tak vytapetovať steny záchoda, aby sa mu pri opakovanom čítaní tých sudcovských zvratkov ľahšie vyprázdňovali črevá, či žalúdok.

Ešte šťastie, že aj tento druh ľudského morálneho odpadu je smrteľný, nevie dňa ani hodiny a do hrobu si nič neodnesie - ani svoju "loajálnosť k zamestnávateľovi", ani  tie úplatky!
Ale určite v nejednom prípade ho bude sprevádzať na poslednej ceste preklínanie tých, ktorým svojou zbabelosťou, či úplatnosťou zničil existenciu, či priamo život.

streda 12. októbra 2011

Show must go on!

Ďalšie dejstvo  parlamentnej estrády je za nami.

Niektorí dosiahli, čo chceli, iní stratili, čo stratiť nemuseli.
Vláda spadla  a momentálne leží  prevalcovaná Eurovalom.

V koho prospech to všetko bolo?
Kto zo situácie najviac vyťaží?


No comment.

Hin sa hukáže! - myslím, že to je a takto znie  ten známy výrok protagonistu z Psohlavcov.

pondelok 10. októbra 2011

A predsa som mala pravdu!

Mafiánske  zoznamy vyšli z prostredia polície! Tí, ktorí páchajú tú trestnú činnosť v jej radoch tam, samozrejme, chýbali. 

Ukázalo sa vyšetrovaním a potvrdila nám to policajtka, ktorej uniforma a príslušnosť k polícii dodala ešte väčšie sebavedomie, ako onomu Bcpolišovi, ktorý si dokazoval svoju všemohúcnosť  na poslancovi Drotovánovi.

Nový dôkaz, že pod lampou  býva najväčšia tma ! A občan sa zbytočne usiluje , aby sa tam rozsvietilo! Jeho "nápady" o prípadnej korupcii vyšetrovateľa v pozadí sú sfúknuté ako sviečka - spolu s ním samotným - s dôrazným upozornením, že si má dávať pozor, lebo môže byť trestne stíhaný pre ohováranie orgánu!

Nuž neostáva iné, keďže  ani spoveď v kostole nie je ochránená pred ušami  donášačov,   ako ísť do hája a vyklopiť to bútľavej vŕbe - tá dokáže pochopiť, neruší v spovedi a nezastrašuje opovážlivého občana  možným trestným stíhaním.

Chudák Spišiak, chudák Lipšic!  Ešteže sa im podarilo páchateľku odhaliť a usvedčiť, ba sa aj dobrovoľne priznať. A to v pomerne rekordnom čase. Inak by sa napočúvali od tých, ktorí sú zasa  momentálne najmúdrejší pod slnkom Slovenskej republiky,  a ktorí  neberú vôbec na vedomie, že darovanému koňovi sa nemá hľadieť na zuby, najmä ak toho koňa zdedíš po predkoch.

Čo asi tak mala oná všemohúca za ušami, že ju vydierali? Toto uviedla  - podľa médií - ako dôvod svojho podlého skutku, ktorý jednoznačne ukazuje na neloajálnosť k svojmu chlebodarcovi - slovenskej polícii, ale najmä k slovenskému občanovi, z ktorého daní jej vyplácali mesačný žold a  ktorého mala chrániť pred kriminalitou a kriminálnikmi.

A koľko jej podobných "obetí" vlastnej chamtivosti a chuti po moci  na tom policajnom útvare ešte sedí? 

Mala vôbec oná expríslušníčka policajného zboru na vykonávanie svojej funkcie  príslušné vzdelanie, ale hlavne dostatočnú inteligenciu?  

Pravdepodobne nie, keď sa  nedokázala finančne bokom zabezpečovať tak, aby jej na to nadriadení neprišli!

A asi nepatrila medzi veľmi obľúbených kolegov, keď ju ostatní nepoučili ako sa "to" robí!

Dostanú výnosnejšie korytá?

Niektorí sudcovia sa zobudili. Uvedomili si, že ich diskriminačné žaloby nie sú opodstatnené! Najmä po tom, ako im ministerka spravodlivosti vysvetlila podstatu problému. Tak ich teda stiahli. Nepochybujeme mnohí, že  viacerí to urobili s vidinou  lepšieho a plnšieho válova.

Iní sa - naopak - rozhodli svoje diskriminačné  vidiny dôsledne brániť. Poodvolávajú sa proti zamietnutým žalobám pre nezaplatený súdny poplatok, ktorý nemohli zaplatiť - lebo sú sociálne odkázanými v sudcovskom stave. Kde by vzali na také vysoké súdne poplatky, keď na výživu jedného svojho decka potrebujú mesačne 40.000, korún - a predstavte si, akou núdzou trpia, keď majú tie decká tri!

Majú možnosť sa odvolať  proti zamietnutiu žalobných návrhov z titulu nezaplateného súdneho poplatku, informovala nás jedna z hlásnych trúb ovplyvňujúcich verejnú mienku, resp. vymývanie mozgov obyvateľstva.
 
Rada by som vedela, či sú medzi nimi aj  isté bratislavské  sudcovské svine, ktoré zabránili mne, v predmetnom období poberajúcej štátnu žobračenku,  domôcť sa svojho  ústavou mi garantovaného práva na prístup k súdu a spravodlivému súdnemu procesu pred nezávislým súdom -  práve preto, že som z neznalosti  súdny poplatok zaplatila nie okresnému súdu, ale súdu krajskému., a teda nie včas A toto sudcovská mafia s potešením, že má odo mňa na chvíľu pokoj, obratom využila proti mne a vec bleskovo "prejednala" tak, že uzavrela prípad s tým, že sa proti nemu odvolať už nemôžem!

Samozrejme, aj tu si našli  cestičku pre seba, ako sa dostať von zo šlamastiky - oni si mysleli, že žaloby sú proti štátu pre jeho nesprávny úradný postup, a v týchto veciach sa za návrhy neplatí! A teda nezaplatenie súdnych poplatkov bolo v súlade so zákonom!

Mimochodom, týmto odôvodnením len verejnosti dokazujú, že ani len zákony nepoznajú poriadne - nuž, keď nejeden získal diplom v rýchlovýkrmni  kádrov pre potreby "spoločnosti" - bez ohľadu na to, či to bolo v období pred prevratom, alebo po ňom. Pred prevratom si ho kúpil za  príslušnosť k jedinej ľud milujúcej  strane  a za vernosť jej  straníckej ideológii, dnes  príslušnosť k jej pohrobkom a ich  ideológii zlodejov rozkrádajúcich majetok štátu a okrádajúcich jeho občanov.

A určite nie som sama, komu je z nich  všetkých na grcanie.


nedeľa 9. októbra 2011

Bingo? Slovenské orgány činné v trestnom konaní čapli úplatnú levickú prokurátorku.

Tak sa zase jedna mrena ocitla v sieti. Ak by to bola šťuka, zrejme by sa nič okolo úplatkárskych chúťok nejakého dozerača na dodržiavanie zákonnosti v slovenskom prostredí  nedialo.

Čím nižší úplatok, tým väčšia pravdepodobnosť odhalenia korupčníka. (Tuším sa tomu hovorí nepriama úmera.)  Pretože sa o úplatok s inými nedelí.

Čím vyšší úplatok, tým  rýchlejšia  beztrestnosť páchateľa  a vyššia miera istoty aj pre tých, ktorí mu ju zabezpečia. (Tomuto sa , tuším, hovorí zasa priama úmera.) Pretože sa úplatok rozdelí medzi niekoľkých "zainteresovaných".


Desiatky ďalších  slovenských prokurátorov i prokurátorčekov oboch pohlaví zvyčajne nenachádza žiadne dôvody na to, aby   niekde objavilo -  či už v postupe orgánu, alebo v jeho rozhodnutí  - porušenie zákona,  ktoré by bolo dôvodom vec vrátiť a konať  v nej ďalej - s cieľom učiniť nielen pravde, ale najmä zákonu "zadosť".

Zažili ste už niektorého prokurátora, alebo policajta, či nebodaj sudcu, ktorý by pripustil, že urobil svinstvo, ku ktorému ho inšpirovala tučnejšia obálka odovzdaná v konšpiračnom byte?

Zažili ste niekedy, že iný z tejto branže vydal rozhodnutie, ktoré dokazuje, že jeho kolega postupoval v rozpore so zákonom? Zriedkakedy.  Vo výnimočných prípadoch, kedy sa na planš postavili proti sebe úhlavní ideologickí , alebo osobní nepriatelia.

Dotyčná prokurátorka bola :
l. začínajúca úplatkárka?  alebo  
2. obmedzená?  alebo 
3. neskonale drzá, z čoho vyplývala jej sebaistota pred nemožnosťou odhalenia? alebo 
4. taká naivná, že neobmedzene  dôverovala svojim kolegom?

Existuje aj ďalšia možnosť? 

Uvidíme, kam ju upracú - ťažko totiž niekto uverí tej možnosti, že by dostala čo i len tých 5 rokov  - keď majú aj mnohí  "iní" "za ušami"  - tí,  pred ktorými to dôkladne oplače.





piatok 7. októbra 2011

Nie je pomoc ako pomoc - jednému niekoľko vreciek múky a cestovín, inému na Metaxu a kaviár.

Liptovská dedinka ožila už od  rána neobvyklým ruchom. Stareny, v prevažnej miere --  lebo tie sa dožívajú vraj vyššieho veku  -- tlačili pred sebou dvojkolesové káričky, väčšieho, či menšieho obsahu, ktoré tu veľmi priliehavo kedysi pomenovali so socialistickými vymoženosťami a perspektívami harmonizujúcim  názvom -- blahobyt.
Názov tohoto účelného dopravného prostriedku, ktorý nepotrebuje nakŕmiť benzínom, aby sa dal do pohybu, pretrval -- kým  blahobyt sa rozplynul v nenávratnej perspektíve budúcnosti, ktorú pred sebou už dnešní dôchodcovia nemajú v skutočnosti žiadnu. Ak teda nerátame tento príspevok štátu na zvýšenie životnej úrovne tých, ktorí nemajú možnosti si ju zvýšiť ani len vlastnou prácou, nieto ešte špekuláciami a "privatizáciami" a  výška dôchodku im neumožňuje dôstojne prežívať starobu.
Nejedna si zničila zdravie v ťažkej drine v poľnohospodárskej výrobe, či továrni, nejeden na stavbách, no zväčša v bani.
A ako som si vypočula ráno v obchode, tak jedna pani sa ani tejto pomoci nedožila, aj keď sa zapisovalo do zoznamu "len v auguste". 
Niektorým odkázaným na túto pomoc v zmysle sociálnej medzinárodnej spravodlivosti pomohli  štátnu almužnu odviezť tí majetnejší na lízingových, alebo tí , ktorí sa už v predošlej ére pokladali za majetnejších, na  protosocialistických autách.

Strela vašim materiam, súdruhovia v Európskej únii!  Odhlasovávate pomoc nezodpovedným krajinám, ktoré si cez svoje ešte hlúpejšie a skorumpovanejšie vlády ako  tie naše narobili dlhov a cech máme platiť my - tu  na Slovensku!

Nezabúdate nám pripomenúť, že čoskoro aj my sa môžeme ocitnúť tam, kde sú  Grécko a jeho potenciálni  nasledovníci  - a budeme žobrať o pomoc a využívať tých, ktorí vytvárajú hodnoty v členských krajinách EÚ.

No, možno máte stopercentnú pravdu. Veď občanom tohoto štátu sa zdá, že robíte všetko preto, aby ste to tam dokerovali bez dodržiavania "dopravných" predpisov. A výdatných pomocníkov, ktorí vám idú po ruke máte v našich reprezentantoch moci.

Kam ste už dotlačili zdravotníctvo,  "drahí" všemohúci, pociťujeme na sebe všetci. Nielen pacienti, ale aj zdravotnícky personál. Moju zomierajúcu susedu Hanku prevážajú zo zariadenia do zariadenia, a naposledy ju neprijali na príslušné oddelenie nemocnice v meste - údajne len preto, lebo bola poistenkou poisťovne Apollo, ktorá sa spojila s Dôverou, a táto údajne nepodpísala dohodu s osobou, ktorá sa stala vlastníkom predmetného oddelenia, na ktorom ju mohli umiestniť a  nechať zomrieť v pokoji - dôstojne ako človeka.

Jedno tým Grékom závidím - že napriek všetkému sa dokážu masy spojiť do celku tak, že idú demonštrovať. Neviem síce, kto ich a ako k tomu motivuje, ale ak by sedeli doma, možno by im žiadna "podpora" zo spoločného hrnca  členských štátov EÚ, v ktorých ľudia poctivo pracujú a  hospodária zodpovednejšie,  a najmä zaujímajú sa o veci verejné - teda aj o to, koho , majú na čele štátu, nenapršala.

Možno, že príčinou nezáujmu slovenského občana sú práve tie bedárske dôchodky a občan sa drží aj po 22 rokoch starého známeho socialistického "rozčuľovať sa budem len do výšky svojho platu!"

Takže "milá" naša súčasná eštevláda!  Mysli na budúcnosť. Ale ber na vedomie aj súčasnosť - tá veru nie je pre väčšinu obyvateľstva ružová!

Vyjadri sa v mene tej mlčiacej väčšiny: 

EÚ, strč si Euroval za klobúk! Gréci, kto klame , ten aj  kradne!  Kradnete chlieb ľuďom v iných krajinách -- v tých, kde nielen platy, ale aj dôchodky sú také nízke, že špekulanti na vládnúcej úrovni vymysleli potravinovú pomoc - t. j. ako sa za peniaze štátu zbaviť svojich nepredajných prebytkov. 

Alebo sa, páni všemohúci, mýlim?


Demokracii ste v tomto štáte v jednomyseľnej zhode dávno podkopali základy, tak čo môže byť pre vás ten euroval?
Spoločnými silami ho určite položíte na lopatky -- ako tú ponovembrovú demokraciu na Slovensku i v Česku.