"Blázni", radujme sa!

Na internetovej stránke Pravdy som si práve prečítala správu od TASR z 29. 9. 2012 pod názvom Duševne chorých na Slovensku pribúda, viac sa však liečia.

A tiež upozornenie pre verejnosť, že opäť sa prezentuje Liga pre duševné zdravie akciou "nezábudka".

Dobrovoľníci sú pripravení začať zbierať peniaze na činnosť spomenutej Ligy.

Aby mali dosť prostriedkov na činnosť. Akú, to si môžete prečítať po "vygúglení".

Podľa štatistík Slovensko vedie vo výskyte psychických porúch.

Bodaj by nie, keď "odborníci" na objednávku vyrábajú z nejedného občana, ktorý sa postavil na odpor moci a poukazuje na praktiky jej reprezentantov, duševne chorých - paranoikov a kverulantov.

Pomáhajú tak k  štatistickému zvyšovaniu počtu "nárastu" duševných ochorení a chorôb.

Pripúšťajú síce niektorí odborníci, že nárast ochorení je zapríčinený pomermi v spoločnosti, ktorá  v skutočnosti je chorá, ale to im nebráni, aby každého kritika týchto javov označili za kverulanta a diagnostikovali mu paranoiu. 

Len preto, že sa nedokáže zmieriť s tým, čo sa okolo neho deje a snaží sa vytrvalo poukazovať na skutočnosti, ktoré mravne rozkladajú našu spoločnosť.

Patrí sem potláčanie domáhania sa svojich práv, poukazovanie na podozrenie z korupcie a zlodejstiev, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, klientelizmus, rodinkárstvo, obohacovanie sa na úkor jedincov a spoločnosti a isto by toho bolo, resp. je viac.

V podstate takýto jedinec nerobí nič iné a nič protizákonné. Angažuje sa vo veciach verejných ako nejedna mimovládna organizácia  - s tým rozdielom, že za vlastné peniaze a na vlastné riziko.

Tým súčasne sa stáva zraniteľnejším a vhodnejším objektom na organizované perzekúcie zo strany jednotlivých zložiek moci.
 
Treba prispievať! Aby nás bolo za čo liečiť - liečiť vymývaním mozgov, že máme nesprávny pohľad na beh sveta a chod spoločnosti v zmysle teórií kognitívnobehaviorálnej terapie, treba akceptovať, že sa musíme napchávať liekmi, ktoré zmenia náš prístup k vlastnému životu a okoliu, resp. fungovaniu v ňom.

Treba sa stotožniť s názormi, že sme skutočne chorí, aby bol dôvod pchať do nás "lieky", o ktorých netušíme, ako môžu ovplyvniť náš celkový zdravotný stav po inej stránke. Podstatné je, že budeme po nich slintať s radostným úsmevom na tvárach.

A prestaneme si všímať, ako všemohúci nenažranci ďalej rozkrádajú a rozpredávajú túto republiku, ako na nás parazitujú, a čo je najhlavnejšie, budeme držať huby, zo strachu, aby sme nedostali na objednávku kohosi v pozadí doživotný punc paranoika, ktorého budú mať dôvod už nebrať vážne.

Ak niekto produkuje systémové bludy, je to v prvom rade táto spoločnosť. Spoločnosť s jej pokrivenými morálnymi kritériami, kedy sa všetka amorálnosť jednotlivcov - najmä tých "vyvolených", vníma ako súčasť bežných  všeobecne platných noriem, kde absentuje akákoľvek etika - psychiatrov , a neraz aj psychológov nevynímajúc.

Namiesto angažovania sa v oblasti verejného života presadzovaním požiadaviek na nápravu stavu našej spoločnosti, apelovaním na politikov, aby vytvárali zákony pre všetkých, nielen pre seba, aby moc zákony aplikovala na každého občana tohoto štátu v zmysle Ústavy SR, podľa ktorej sme si všetci v právach a povinnostiach rovní,  sa mnohé "organizácie" priživujú na tom, že získavajú peniaze na pomoc takej, či onakej kategórii "trpiacich" jedincov z radov jednoduchých a bezmocných občanov, pričom ich pomoc neraz spočíva v prázdnom táraní, kam sa majú obrátiť ďalej, odcitujúc mu množstvo nezrozumiteľných zákonov.

Bodaj by teda čoraz väčší počet jedincov, ktorí nie sú schopní  vyrovnať sa s takými skutočnosťami a s podlosťou, s ktorou sa stretávajú na každom rohu, neupadali do dlhotrvajúcej depresie, ktorá ich oberie o energiu a chuť do života už v produktívnom veku. A mnohých doženie až k samovražde, keď zistia, že všetci "konajú v ich záujme" - ale iba "akože". Keď zistia, že sú denne klamaní a bezmocní voči tým, ktorí ich klamú a označia za kverulantov, ak sa začnú brániť dokazovaním faktov a obracať stále "vyššie" - v nádeji, že "tam hore" nájdu pre svoj problém pochopenie a aspoň jedného slušného mocipána, ktorý bude mať záujem sa nestranne na ich problém pozrieť a pomôže im ho vyriešiť. Ibaže ich sebaobranné pokusy sú vzápätí označené za útoky - voči tým, na ktorých svojvôľu poukazujú, a tí si už "potrebné" zariadia.

A tak sa bezmocný chudák, bez potrebných znalostí, známostí a najmä tučného konta v banke dostáva do začarovaného kruhu, v ktorom ho dookola začne moc naháňať, až kým ho neuštve na smrť.