Ako nám avizoval nový riaditeľ RTVS, má v úmysle zvýšiť poplatky za rozhlas a televíziu, a aby to tak "nebolelo", aby si občan nevšimol podstatu, sľubuje nový kanál.
Nový kanál na odtok peňazí z vreciek občanov - bez rozdielu, či televízor vlastnia, alebo nie.
Bez rozdielu, či vôbec sledujú ten "kultúrny" odpad, ktorým nás bohato v každom smere médiá zásobujú.
Bez rozdielu, či majú ochotu si nechať vymývať mozgy tým, čo im podsúvajú vlastníci - "ovládače" verejnoprávnych médií.
Je naozaj namieste, aby sa o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov verejne diskutovalo a aby bol zákon schválený taký, ktorým nebudú poškodzovaní občania, ktorí nemajú televízny prijímač a ani chuť sledovať Slovenskú televíziu.
"Zástrčkový zákon" umožňuje okrádať tých, ktorí nikdy televízor nevlastnili a nevlastnia.
Na jednej strane štát okráda občana, ktorý podobné služby nevyužíva, na druhej strane toleruje odberateľov elektrického prúdu načierno, a rovnako toleruje, že neplatia za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov.
Za týchto platíme všetci a doplácame na nich najmä my, ktorí nemáme ani jeden televízor, pretože nesledovať televíziu patrí k nášmu životnému štýlu.
Zlodej štát nás dôchodcov okráda kde môže. Priamo i nepriamo.
Iba preto, aby rôzne mentálne poddimenzované "osobnosti", ktoré sa grupujú v televíznych a rozhlasových štúdiách mali na svoj životný štandard, ktorým sa nám prezentujú a z ich spôsobu života a rebríčka hodnôt sa bežnému človeku zdvíha žalúdok.
Ešte aj pred rokom 1989 mal režim viac slušnosti, keď si prišiel do môjho bytu, resp. na prípojku spoločnej antény občas skontrolovať, či naozaj ten televízor nemám.
A neokrádal ma donucovacími prostriedkami - hrozbou exekučného vymáhania, platiť za to, čo nevyužívam.
Myslím, že by mal začať platiť znova zákon základnej slušnosti a ten "zástrčkový" by mali poslanci zrušiť.
Ak chce niekto svoje názory, či osobu prezentovať cez médiá, nech si za svoj exhibicionizmus platí z vlastného vrecka.
Potom ho bude možno zaujímať, koľko obdivovateľov mal v danej chvíli, a či sa mu vôbec vyplatí investovať do tárania, ktoré pramálo ľudí je ochotných počúvať.
Napokon - načo je nejaká verejnoprávna inštitúcia v podobe rozhlasu a televízie? Veď aj tak nie sú nezávislými médiami.
Programy, ktoré občanovi vnucuje televízia, po stránke kvality posúdiť nedokážem.
Zato rozhlas! Stále horší a horší, a nie raz som už musela vypnúť stanicu Devín, Reginu, či Rádio Slovensko.
Nekultivované hlasy hlásateľov a hlásateliek, afektované a "ulepené", ich primitívne vyjadrovanie, odsekávanie jednotlivých slov vo vete, výslovnosť trhajúca uši - najmä čoraz väčšmi sa rozmáhajúca maniera pri vyslovovaní "l", a o ignorovaní mäkkých spoluhlások ani nevravím.
Časy takého hlásateľa, akým je Ondrej Holič, už zrejme pominuli.
Časy takého hlásateľa, akým je Ondrej Holič, už zrejme pominuli.
A po stránke obsahu jednotlivých programov? Niekedy poslucháč nevie, či ide o rozhlasovú reláciu, alebo stretnutie "nejakých" dvoch pri pive - koktanie, neschopnosť súvislého prejavu, neschopnosť pohotovo reagovať, vyjadrovať sa k avizovanej téme, hlúpe a zbytočné pochechtávanie, skákanie pozvaným hosťom do reči - akoby poslucháča zaujímala "vtipnosť" duchom chudobného "rozhlasáka".
Kontaktné relácie, ktoré by mali umožniť poslucháčom aj priamo zavolať do rozhlasového vysielania, sú fraškou. Často po oznámení čísla telefónu, na ktoré môžu poslucháči volať, nik nezdvíha, alebo ho nechajú čakať tak dlho, až to vzdá.
To sú tie lepšie prípady. Nedávno, keď som odmietla vykladať nejakému zdvíhačovi telefónov, prečo sa chcem kontaktovať s lekárkou vo vysielaní, vyhodil ma z linky s tým, že im tam volajú "kadejakí" a viac razy mi telefónne slúchadlo nezdvihol.
Osobitnou kapitolou je redaktorka, ktorá pozýva do vysielania cudzincov, ktorí sa na Slovensku udomácnili.
Jej hmkanie, mliaskanie, skákanie do reči hosťa, ktorého prejav by sme chceli počuť - jej už neraz "vytmavili" volajúci.
Relácie, ktorých obsahom je neraz len prázdne táranie, ktoré poslucháčovi takmer nič neprinesie.
Množstvo zbytočnej a agresívnej hudby v reláciách zasahujúcich do nočných hodín, ktoré počúvajú prevažne starší občania.
Prečo musia hudbou skracovať reláciu, nie je nám mnohým jasné. Po každých 4-5 vetách si musíme vypočuť neraz zvratky pseudoslávikov okorenené množstvom basov a decibelov. Aby týmto tiežumelcom pribudli na konto nejaké eurá za počúvanosť?
Každú chvíľu nám do podvedomia pretláčajú tie isté "osobnosti" kultúrneho života. Akoby na Slovensku nebolo ešte dosť neobjavených ďalších, ktoré nám majú tiež čo povedať.
Pričasto sú v rovnakom čase na všetkých staniciach hudobné produkcie, mnohokrát pre väčšinu poslucháčov nudné až otravné, alebo relácie, ktoré by mohli po obsahovej stránke byť poslucháčovi prínosom, lenže naraz v rovnakom čase ich všetky počúvať nemôže.
Možno by som toho našla i viac.
Môžete mi odporučiť, aby som to nepočúvala - vypla rádio. Odpovedám: činím tak už takmer pravidelne.
A kladiem otázku: len prečo musím za to ešte aj platiť?
Množstvo zbytočnej a agresívnej hudby v reláciách zasahujúcich do nočných hodín, ktoré počúvajú prevažne starší občania.
Prečo musia hudbou skracovať reláciu, nie je nám mnohým jasné. Po každých 4-5 vetách si musíme vypočuť neraz zvratky pseudoslávikov okorenené množstvom basov a decibelov. Aby týmto tiežumelcom pribudli na konto nejaké eurá za počúvanosť?
Každú chvíľu nám do podvedomia pretláčajú tie isté "osobnosti" kultúrneho života. Akoby na Slovensku nebolo ešte dosť neobjavených ďalších, ktoré nám majú tiež čo povedať.
Pričasto sú v rovnakom čase na všetkých staniciach hudobné produkcie, mnohokrát pre väčšinu poslucháčov nudné až otravné, alebo relácie, ktoré by mohli po obsahovej stránke byť poslucháčovi prínosom, lenže naraz v rovnakom čase ich všetky počúvať nemôže.
Možno by som toho našla i viac.
Môžete mi odporučiť, aby som to nepočúvala - vypla rádio. Odpovedám: činím tak už takmer pravidelne.
A kladiem otázku: len prečo musím za to ešte aj platiť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára