V záujme strany, ktorá mi umožnila kandidovať vo voľbách na svojej kandidátke, som sa rozhodla sledovať priebeh volieb a sčítania hlasov.
Dopoludnia som sa vrátila za týmto účelom - už po vykonaní volebného aktu - späť do miestnosti.
Volebná komisia pôsobila rodinným dojmom - reči, ktoré viedli medzi sebou som počúvala a asi tri razy ma nenechali "chladnou", nuž som sa pridala nejakou poznámkou k pretriasanej téme - samozrejme, len v prípade, že v miestnosti neboli voliči.
Pohŕdavé pohľady niektorých členiek a členov naznačili, že som v miestnosti nevítaná - a neskôr sa už objavila aj neskrývaná zloba. Nepochybujem, že ako prisťahovalkyni, ktorá nie je po vôli pánovi starostovi, domáci majú záujem dávať najavo svoju nevraživosť hraničiacu s nenávisťou v niektorých prípadoch, pričom ide o osoby, s ktorými som osobne nemala nič "do činenia". Zjednodušene povedané - organizovaná ohováračská kampaň a teror, ale podrobnosti z priebehu posledných piatich rokov, ktorými by som to dokumentovala, nejdem rozoberať.
Po príchode do miestnosti som sa prihlásila s tým, že som vopred svoju účasť avizovala a spýtala som sa , či sa v miestnosti v prípade potreby môže konzumovať - nemali žiadne výhrady.
Pretože členky komisie voličov upozorňovali, že za plentu majú ísť po jednom, aj v prípade, že sú manželmi, neskôr som niekoľko razy gestom ruky upozornila niektorú z členiek, že v tomto smere je zákon porušovaný.
To, že si každú chvíľu vykladali zákon podľa vlastnej úvahy, ukazuje aj skutočnosť, že jedným dovolili, iným nie:
a) odvoliť bez predloženia dokladu totožnosti,
b) byť za plentou bezdôvodne, či už manželom, alebo mladým ľuďom -
v niektorých prípadoch sa za jednou plentou zišli aj traja,
c) niektoré dieťatko mohlo vhodiť do urny pod dozorom rodiča obálku, iné nie,
d) niektorí navzájom si cudzí si radiť mohli koho voliť, iní nie.
Ku konfliktu prišlo tesne pred obedom, keď členky komisie začali medzi sebou nahlas rozoberať, či manželia môžu spolu byť v jednej kabínke za plentou, alebo nie.
V povahe mám zvedavosť i ochotu pomôcť aj bez vyzvania, a tak som vykrútila - v neprítomnosti voličov - infolinku, na ktorej som sa na toto spýtala s tým, že po potvrdení, že každý z manželov volí samostatne, som podišla ku stolu volebnej komisie v snahe im informáciu odovzdať, aby nemali ďalšie pochybnosti. A to som si nemala dovoliť!
Domnievam sa, že za mojím chrbtom si prizvala predsedníčka členov obvodnej volebnej komisie z Liptovského Mikuláša, ktorí s ňou komunikovali v inej miestnosti, aby sa poradili, ako ma z volebnej miestnosti dostať.
Všimla som si v niektorých prípadoch aj snahu ako nenápadnou mimikou upozorňovať voličov na moju prítomnosť.
A určite bolo v rozpore so zákonom, že niektorých voličov posielali ku dvom stolíkom umiestneným pod javiskom, ktoré neboli izolované od okolia žiadnou plentou a tí si volebné hlasovacie lístky vypĺňali tam.
Sady volebných lístkov sa priebežne skladala a nosila zozadu - z priestoru mimo volebnej miestnosti. Mám právo sa domnievať, že lístky niektorých strán tam vôbec nemuseli byť. Na stole možno boli kompletné nejaké sady pre prípad kontroly. Pochybnosti by nevznikli, keby si zainteresovaní boli pripravili sady volebných lístkov v počte pre všetkých zapísaných voličov a mali ich na viditeľnom mieste.
Signalizuje mi to, že v Dúbrave platia aj počas volieb "ich" zákony - ako mi kedysi jeden z obyvateľov šplechol do tváre na verejnom zhromaždení občanov so starostom, keď som sa slušným spôsobom snažila dosiahnuť, aby voči mne neporušovali zákony a akceptovali moje práva tak, ako rešpektujem ja ich.
Pri odchode trojčlennej komisie - z ktorých jednou bola pani K., som sa dala do reči s nimi, že chcem sledovať priebeh volieb a sčítavanie hlasov, a spomenula som aj problém s pochybnosťami členiek komisie, či môžu manželia voliť spoločne v jednej kabínke. (Zrejme bolo potrebné im umožniť, aby sa poradili - doma nebolo dosť času!)
Vonku sme v diskusii pokračovali, keď medzi nás priskočil nejaký chlap, a začal slovne na mňa útočiť a zhadzovať ma pred dotyčnými nezmyselnými rečami , že on nás počúval z druhej strany a "nedá mu", lebo ja som taká a onaká, a robím to a ono - nepochybujem, že potreboval dosiahnuť, aby mi bolo zabránené v miestnosti sedieť.(Nápadne pripomínal jedného z kandidátov na volebnom plagáte.)
Nepochybujem ani o tom, že dotyčný bol ten, kto mohol nadháňať Smeru-SD voličov. Viac razy som počula spomenúť odchod do krčmy a krčmu, ktorá je za rohom v rozhovore medzi voličmi, i voličmi a členom komisie, ktorý si viac razy odbehol kamsi "uvariť čajík!
Mnohí voliči zjavne nevedeli koho majú voliť a krúžkovať, dokonca, ani ako vykonať volebný akt, a to by podporovalo domnienku o" kupovaní" hlasov nadháňačmi Smeru-SD, najmä ak z obce pochádza jeden z kandidátov zastávajúci vyšší post vo verejnej správe.
Pretože odvolilo 698 osôb, platných hlasov bolo 688 a z toho viac ako polovica hlasov bola v prospech Smer-SD. V pomere k hlasom pre ostatné strany, kde druhý najvyšší počet bol 60, je to neprimeraný rozdiel.
Neviem, či členovia volebných komisií si zámerne zákon o prítomnosti pozorovateľov a osôb zaujímajúcich sa o priebeh volieb a sčítanie hlasov vykladali po svojom, alebo ho nepochopili, ale dozvedela som sa, že iba so súhlasom predsedníčky komisie tam môžem byť prítomná.
Pretože už niekoľko dní predtým som na infolinke pre voľby prebrala všetky možné prípady, ktoré s týmto súvisia, vedela som, že ma zavádzajú.
Vyšla som s členmi obvodnej komisie von a pred budovou som vykrútila opäť infolinku, kde som vysvetlila panej, o čo mi ide - nato ďalšie vysvetľovanie už počúval jeden z členov. Po ukončení som sa dozvedela od pánov, že "tá pani" si to vysvetľuje po svojom, a oni majú v príručke výklad zákona, a teda pani predsedníčka rozhodne! A tá už stála vonku a vyjadrila sa, že keď sa komisia dohodne, tak tam nebudem! A nezabudla pripomenúť, že po celú dobu mám v ruke mobil.
Jediným mojím prehreškom bolo spontánne hlasné upozornenie, že pán z vedľajšej kabínky pri odchode z nej podal akýsi papier údajne manželke. Samozrejme, nik nič nevidel.
Zbytočne som vysvetľovala, že zákon hovorí o rozhodovaní len predsedu komisie a len v prípade narúšania volieb, či nedostatočnej kapacity miestnosti, inak že mám právo zo zákona.
Nuž som opäť volala na infolinku, čo robiť. Poradili mi podať sťažnosť na Ústrednú volebnú komisiu, čo som aj vykonala. Ochotná členka pani B.mi ju prijala. Neskôr však - nevediac, na čom som, keďže som sa chcela vyhnúť konfliktom s komisiou a prípadným obvinením ma z niečoho, aby bol dôvod odviesť ma policajne, som viac razy žiadala o stanovisko. Ešte pred uzavretím miestnosti som sa dozvedela, že prídu sledovať sčítanie hlasov z obvodnej volebnej komisie.
(A že sa nevypláca špekulovať, že už nikto nepríde, nuž zatvoríme o nejakých 10 minút volebnú miestnosť skôr, ukázali dvaja voliči - prišli minútu pred 22. hodinou, pričom jeden z členov obvodnej volebnej komisie mi hovoril, že majú právo miestnosť zatvoriť aj skôr! Iste - vtedy, ak by boli odvolili všetci zaevidovaní voliči! Ale ak by niekto cudzí mal záujem u nich voliť na voličský preukaz a rátal by s otvorením podľa zákona do 22. hodiny, obrali by ho o právo!)
Po otvorení obálok a zrátaní volebných lístkov pre Ľ S N S som sa o počte hlasov pre túto stranu nedozvedela. Rozprávali tak, aby sme nič nepočuli.
V urne bol lístok bez obálky - celú dobu ležal na už zapečatenej škatuli s nepoužitými lístkami - bol pre stranu SMER-SD, zakrúžkované čísla 1, 2, 3 a 4. Ktovie , či skončil medzi neplatnými, alebo bol neskôr vsunutý ako platný.
Pri sčítavaní hlasov ešte v prítomnosti členov obvodnej volebnej komisie bolo počuť, ako sa predsedníčka rozprávala o platných lístkoch - 3 nesvojprávni, 4 lístky neplatné, 1 lístok bez obálky. Obálky po otvorení boli kontrolované opakovane, či sa nestalo, že do odpadovej škatule boli omylom vhodené aj neotvorené s hlasovacími lístkami.
Na stránke obce je uvedené, že hlasovalo 698 voličov, platných hlasov bolo 688. Rozdiel teda činí 10. Ako si to mám vysvetliť?
Mám právo na pochybnosti na základe toho, ako sa voči mne členovia na čele s predsedníčkou komisie nevraživo správali, čím vyvolali moju nedôveru.
Ja osobne totiž neprejavujem nevraživosť voči nikomu, kto sa snaží uplatniť svoje zákonné práva, a tým je vylúčená pochybnosť o mojich prípadných úmysloch.
Žiaľ, do posledného momentu som nemohla strážiť zákonnosť konania komisie po sčítaní hlasov.
Členovia obvodnej volebnej komisie odišli skôr, ako bola vyhotovená zápisnica. Jeden z nich ma pri odchode informoval, že výsledok mi komisia povie po podpísaní zápisnice.
Zápisnica sa písala v miestnosti obecného úradu na prvom poschodí, kde som už prítomná nebola. Nevedela som, či mám právo sa toho zúčastniť, a nechcela som vyhrocovať situáciu.
Pred odchodom členiek so zápisnicou o 01.35 hod. do Liptovského Mikuláša som požiadala predsedníčku o informáciu. Odmietla ma s tým, že mi výsledok môže povedať až keď im zápisnicu schvália. Akceptovala som to, lebo som nevedela, či to zákon takto ukladá.
Čakala som pred budovou na vyhotovenie zápisnice, keď zrazu - bola jedna hodina po polnoci, sa objavilo auto, ktoré si to namierilo rovno ku mne - a vraj, či tam boli nejaké problémy, či som z volieb. Vysvetlila som, že som sedela vo vnútri a čakám na zápisnicu a ja osobne neviem o ničom, ale predsedníčka komisie je hore v budove. Keď som zisťovala, kto páni sú, vraj od polície. Na môj argument, že ich auto nemá policajné označenie, vraj sú tajní. Zaujímavé, že prišli zisťovať kupovanie hlasov - "nejaké päťeurovky" - až po ukončení volieb! Samozrejme, že som im povedala aj svoje meno s dodatkom, že ak by sa do Dúbravy unúvali kvôli mne, aby mali istotu, že sa trafili. Niekto si asi potreboval len overiť, čo o kupovaní hlasov viem, resp. či o tom tuším.
Na mňa atmosféra vo volebnej miestnosti pôsobila nedôstojne. Akoby sa schádzali susedia na kus reči a na návštevy po tom, čo sa dlhšie nevideli.Diskutovali medzi sebou a členmi komisie navzájom. Prišlo aj na objímanie sa voličov s niektorými členmi komisie.
Členovia okrskovej komisie pričasto striedavo opúšťali svoje miesta a odbiehali do priestoru za lamelovú posuvnú stenu. Jedna z členiek chodila postávať medzi mnou , kabínkami a stolom komisie chrbtom ku mne. Prečo asi? Aby zakryla výhľad? A mimikou dala komisii signál, ak by som vstala zo svojho miesta a išla si niečo za plenty overiť?
Možno by som objavila priložený návod na vyplnenie hlasovacieho lístka s konkrétnym krúžkovaním kandidátov konkrétnej strany, alebo si vypočula rady spoza deliacej steny.
Sála bola totiž predelená posuvnou stenou zo skladacích dielcov. Čo sa odohrávalo za ňou, neviem. Možno sa spoza nej našepkávalo ako v divadle.
Pred touto stenou boli totiž tesne blízko k nej a navzájom ku sebe natlačené tri kabínky. Koridor medzi stenou a kabínkami pohľadom obhospodarovali predsedníčka komisie a druhá členka, obe sediace na kraji stola.
Vopchať sa do medzier medzi kabínkami bolo trošku náročnejšie pre viacerých voličov.
A hoci je spoločenská sála Kultúrneho domu v Dúbrave poriadne veľká, všetko bolo natlačené na čo najmenší priestor.
Škoda, že nie je povolené vo volebných miestnostiach fotografovať, aby bolo zdokumentované moje tvrdenie.
Účel svätí prostriedky! Možno aj v tom, že na kontroly sú vysielaní tí členovia z nadriadených komisií, ktorí majú v danej obci aj vlastné záujmy - koľko "ich" strana získala hlasov.
Informácie pre voličov boli na paneli umiestnenom tak, aby čiastočne kryli výhľad do určitého priestoru. Zoznam tých, ktorí sa kandidatúry vzdali, bol umiestnený tak, že si ho v podstate nik nevšimol na hadovito postavenom labilnom paneli so zoznamom strán a menami voličov.
Toto neobvyklé usporiadanie priestoru volebnej miestnosti zmiatlo aj voličov, ktorí sa volieb zúčastňujú pravidelne. Všetci sa poberali do časti za posuvnou stenou a po upozornení komisiou išli inam s ospravedlňovaním sa, že minule to bolo "tam".
Zrejme som urobila chybu, keď som vopred na obecnom úrade avizovala, že sa zúčastním priebehu volieb. Ktovie s akým usporiadaním priestorov pre vykonanie volebného aktu voličom by som sa stretla.
Nikdy predtým som nič z toho, čo zverejňujem, nezažila. Ani ako volička, ani ako členka volebných komisií.
Možno preto, že nikde nebola taká dobre zohratá partia členov komisie, ktorá síce úplne zákon neovládala, ale zato jej niektorým členom chutnal "čajík".
Možno niekto bude argumentovať, že som mala žiadať do zápisnice zaznamenať aspoň časť toho, o čom tu píšem. To by však museli v komisiách sedieť osoby nezaujaté a dovolím si tvrdiť, i čestné.
Snažiť sa premôcť ešte aj v tomto smere už od začiatku najavo mi prejavovanú nevraživosť a ignoranciu predsedníčky okrskovej komisie by bolo rizikom s možným obvinením, že som im marila voľby.
S trikmi domácich, ako zabezpečiť voľby v prospech "svojich", som už oboznámená. Pri budúcich voľbách už budem múdrejšia a rožkom sa opiť nedám!
Toto sú moje postrehy a skúsenosti a dovolila som si ich zverejniť - aj keď viem, že pri mentalite obyvateľov obce Dúbrava osem, či desať členov dobre zohratého tímu všetko poprie a obráti proti mne.
Ostáva mi veriť, že moje telefonáty súvisiace so snahami zabrániť mi využiť zákonné právo nepoprie Ústredná volebná komisia a informačná linka MV pre voličov.
Podľa zverejnenej informácie JUDr. Králik z Obvodného úradu sa vyjadril, že v Liptovskom Mikuláši boli voľby bez najmenších problémov a Obvodná volebná komisia neriešila žiadny problém!
Výjazd do Dúbravy bol ale po dva razy - jeden okolo obeda, druhý ku sčítaniu hlasov. Najmä ten, ktorý bol kvôli osobnej prítomnosti členov pri sčítavaní hlasov bol na základe čoho? Pokiaľ viem ja, tak asi na pokyn Ústrednej volebnej komisie a na základe mojich opakovaných telefonátov, že sa snažia porušovať moje právo tam byť prítomná.
Smeru-SD teda aj podobné praktiky pomohli k tomuto (Pyrrhovmu?) víťazstvu. O čistote pri používaní spôsobov ako sa dostať k vysnívanej méte, ktorou je parlamentná lavica a parlamentná väčšina, nám už politici a ich prisluhovači za 22 rokov dávno vzali všetky ilúzie.
Na záver tohoto osobného hodnotenia priebehu volieb v Dúbrave by som sa chcela poďakovať tým obyvateľom obce Dúbrava, ktorí poctili svojou dôverou Ľudovú stranu Naše Slovensko a odovzdali jej, i mne osobne svoje voličské hlasy.
Dúfam, že nám priazeň zachováte aj v budúcnosti, i keď sme teraz žiadnu "dieru do sveta" parlamentných lavíc neurobili.
