Návod, ako okradnúť tých najchudobnejších, a súčasne ako napomôcť zbohatlíkom k ešte väčšiemu bohatstvu - a v nejednom prípade aj k legalizácii už protizákonne nadobudnutého vlastníctva nepriamo poskytuje článok Heleny Kokolovej s dátumom 30. 3. 2012 (o 13.30) na www.pravda.sk pod názvom Urbariátom hrozí ďalšie drobenie pozemkov.
Okrem poukazovania na nedokonalosť zákona v súvislosti s urbariátmi sa zaoberá menšinovými vlastníkmi podielov, ktorým sa údajne pre "pár eur" ani neoplatí chodiť na valné zhromaždenia. (Akoby nebolo možné dať plnú moc inému spolupodielnikovi, aby dotyčného zastúpil!)
A pretože vlastníci nemôžu nakladať voľne so svojím majetkom, a teda ho ani odpredať aj iným osobám, prichádza návrh, aby svoje podiely odpredali väčšinovým vlastníkom, alebo tomu, kto má väčší podiel majetku.
Je to vynikajúca rada - najmä pre nenásytných bezcharakterných darebákov, ktorým ide len o vlastné obohatenie. Tých, ktorí majú nesmierne množstvo peňazí - nadobudnutých nečestným spôsobom, alebo rôznymi špekuláciami a môžu si teda dovoliť skupovať všetko, na čo im padne zrak.
A postupne nadobudnúť takú prevahu v urbárskom spoločenstve, že aj v súčasnosti väčšinoví spoluvlastníci sa stanú menšinovými a nebudú mať žiadne práva.
O všetkom bude rozhodovať jeden, či dvaja bezcharakterní nenažranci, ktorí ovládnu celé spoločenstvo a budú ostatných okrádať nielen uzatváraním nevýhodných zmlúv, ale i neprehľadným účtovníctvom. A postupne dosiahnu, že sa im podarí ostatných zlikvidovať a na seba previesť celý majetok.
Pretože ak sa podľa zaužívaného zvyku hlasuje podľa výšky podielov, tak nenažranci budú neprehlasovateľní.
Prevedú ho zákonnou cestou - návrhmi na súdy, aby im ako väčšinovým spoluvlastníkom súd odklepol, že "tamtí" sú povinní im svoj majetok po predkoch odpredať.
Pochopiteľne, že za ceny, ktoré si určia sami - vediac, že "oní chudáci na nich nemajú" - ani peniaze na znalecké posudky, ani na súdne spory a dobre podkutých advokátov, a rovnako nemajú ani na korupciu sudcov a znalcov.
Článok vôbec nespomína skutočnosť, že postupom času pôda i lesy nadobudnú čoraz vyššiu cenu a že sú určitou istotou pre ich vlastníka.
Ani neuvádza, podľa čoho by mohol vlastník určiť hodnotu svojho majetku.
Pred dvoma rokmi, keď som istému skupovačovi ponúkla svoje podiely s cieľom zistiť, akú hodnotu môže mať celý podiel, mi dotyčný povedal, že hodnotu výnosu za posledných 10 rokov.
V nejednom prípade ten desaťročný výnos predstavuje nezanedbateľnú sumu.
A to by si mal každý, kto chce predať svoje podiely nenažranému skupovačovi dobre zrátať - či ním ponúkaná cena za odkúpenie podielu príslušného vlastníka je adekvátna výške desaťročného výnosu, ktorý vlastník v minulosti z vlastníctva získal.
Neverím totiž, že by skupovač bol ochotný zaplatiť reálnu cenu komukoľvek - naopak, jeho cieľom je získať od nevedomých vlastníkov ich majetok za cenu čo najnižšiu.
Podľa môjho osobného názoru vyjadrenia istého pána v článku na túto tému nesmerujú k inému, len k povzbudeniu štátu na vydanie zákona, resp. jeho novelizáciu o urbárskych spoločenstvách , ktorý pôjde po ruke všetkým bezcharakterným indivíduám usilujúcim sa o získanie cudzieho vlastníctva - vlastníctva bezmocných jednotlivcov, menšinových spolupodielnikov.
Rozhodne by ľudia urobili lepšie, keby sa v rodine dohodli, kto bude figurovať ako vlastník podielu s tým, že si zmluvne pre seba ošetria povinnosť vyplatiť príslušnú čiastku ostatným príbuzným , a to aj v prípade ďalšieho dedenia podielov.
A nech nik nepochybuje, že keď príde niekedy na "lámanie chleba" - teda prípadný údajný verejný záujem, tak sa štát reprezentujúce "gorily" s tými lokálnymi veľmi rýchle dohodnú - samozrejme, za príslušnú províziu - a majetok znova prejde do vlastníctva "štátu".
