Ako dokáže pôsobiť, a najmä, čo dokáže spôsobiť propaganda, máme možnosť pozorovať už desať dní.
Neskutočná, no zato obdivuhodná aktivita tých, ktorí Havlovi v "celosvetovom meradle" majú byť za čo vďační, zaznamenala - ako sa podľa zverejňovaných reakcií "národa", ktoré v médiách prezentujú jeho verní pochlebovači prostredníctvom svojich predplatených správ - búrlivú odozvu od sfanatizovaných más a prináša svoje ovocie.
Takýto prejav kultu osobnosti sme tu už dávno nemali. Aby som bola presná - tak predovšetkým v Česku nemali.
"Samovznikajúce" iniciatívy, ktoré sa šíria cez facebook, zbierajú podpisy, aby česká vláda ihneď! už v januári! 2012 odsúhlasila, aby sa letisko Ruzyně stalo "lakmusom slobody"!
Veď Havel si to zaslúži! A koniec koncov, keď majú Poliaci pomenované letisko po Jánovi Pavlovi II., a Slováci po M. R. Štefánikovi, tak prečo by nemalo pražské letisko niesť meno Havlovo!
Preložené do reči smrteľníka obyčajného, má byť letisko medzinárodného významu pomenované po Václavovi Havlovi, lebo sa zaslúžil o ich/našu slobodu a demokraciu, je symbolom odporu, boja proti režimu. A za tento verejne prejavovaný odpor si aj niečo odsedel - práve neďaleko tohoto letiska - v ruzynskej väznici.
Nekritický obdiv k Václavovi Havlovi , samozrejme, šíria isté skupiny, štruktúry, do ktorých bol začlenený a tieto majú vplyv celosvetový. Ovládajú totiž všetky médiá, ktorými je možné ovplyvňovať verejnú mienku stáda všeobecne zvaného národ.
Z ich kruhov sa začalo šíriť programové ospevovanie Havla. Havla, ako jedného z ich pracovných nástrojov, ktorými sa dostali po novembri k moci v bývalom spoločnom štáte - a vládnu paralelne so starými štruktúrami - dnes už v štátoch dvoch.
Ospevovanie Havla, až na hranicu chorobného zbožšťovania , bez ohľadu na to, že tento človek nepredstavuje osobnosť bezvýhradne pozitívnu, a že má na svedomí aj kroky, ktoré sú v rozpore so všeobecným záujmom obyčajných ľudí, čo desaťročia vytvárali určité hodnoty na území spoločného štátu!
Nejdem sa zaoberať výpočtom jeho "chýb" - o tých sa má možnosť každý dozvedieť z množstva už publikovaných článkov a príspevkov na diskusných internetových stránkach.
Mne iba zastáva rozum nad tým, ako sa dajú ľahko manipulovať masy, ktoré slepo prijímajú len to, čo vidieť chcú, ktoré nemajú toľko súdnosti, aby dokázali vidieť a prijať aj druhú stránku veci - v tomto prípade aj odvrátenú stranu charakteru/osoby V. Havla.
Prirovnávať V. Havla k Jánovi Pavlovi II, alebo k M. R. Štefánikovi je nevkusná opovážlivosť. Obe tieto osobnosti si svoju popularitu a úctu nezískali vysedávaním v spoločnosti a diskusiami pri pive a som presvedčená, že ich vklad do celosvetového diania a najmä prínos pre národ český a slovenský bol inej - neporovnateľne vyššej kvality, ako sú hry intelektuála, ktorým rozumie len hŕstka jemu podobne orientovaných jedincov.
