Denne sme presviedčaní o výdobytkoch ponovembrovej zamatovej "revolúcie". Každú chvíľu nám niekto z médií servíruje poriadnu dávku prázdnych rečí, ako nám je dobre a čo sme získali likvidáciou komunistického zriadenia.
Veď môžeme cestovať! Veď môžete nahlas povedať to, čo sme predtým nikdy nesmeli! Veď máme plné obchody tovarov od výmyslu sveta! Veď, veď, veď ..... blablabla.
Cestovať môžu iba niektorí - tí, ktorí majú množstvo peňazí, alebo tí, ktorí si ešte majú z čoho odtrhnúť od úst.
Stovky zamestnancov, ktorí poctivo pracovali sa neraz aj niekoľko mesiacov nedočkajú svojej mzdy - ak sa jej vôbec dočkajú.
Nahlas môžeme nadávať hádam iba na komunistov a eštebákov - aj to dnes už len vo všeobecnej rovine.
Poukázať na to, že ten a ten, ktorý nám tu moralizuje a rozhoduje o tom, čo je zákonné a čo nezákonné, je evidovaným konfidentom, je hádzaním hrachu na stenu.
Nik neakceptuje, že rozhodnutia jeho a jemu podobných nomenklatúrnikov sú presne v duchu komunisticko-eštebáckych praktík.
Otvorene vyjadriť svoj názor na svinstvá, ktoré páchajú zoskupenia s mafiánskymi spôsobmi, sa dnes už len málokto odváži.
Zverejnenie ich svinstiev pod svojím menom sa rovná existenčnej samovražde.
Pretože "oni" majú na vynikajúcich právnikov, ktorí im zabezpečia návratnosť investície do súdneho sporu navýšenú o peniaze, ktoré im súd prisúdi z titulu ochrany ich úbohých tiežosobností.
Máme aj údajne demokratické zákony - možno aj sú demokratickými. Ak, tak iba na papieri. Ich aplikácia v praxi sa dá označiť ako mafiánske praktiky a postupy.
Máme aj zahraničné súdy - môžeme sa na ne obracať - ak sa prebojujeme cez eštebácko-komunistickú mašinériu domácich prostriedkov nápravy! A súdny človek pochopí veľmi skoro, že bez peňazí sa nedostane ani za prah okresného súdu.
Množstvo advokátov, ktoré je nám k dispozícii, ako nám tvrdia tí pri moci, záujem o malé ryby nemá. Prečo by sa mali zaoberať poškodzovaním práv nejakého bezvýznamného "niktoša"? Veď ten by im za ich údajnú námahu a vysokokvalifikovanú pomoc nemohol prihodiť niekoľko tisícok stoviek eur mimo vyúčtovania právneho zastúpenia.
Množstvo úradníkov nás šikanuje tak, ako za údajneminulého komunizmu. Arogancia moci už na najnižšej úrovni - nevľúdnosť, neodbornosť, posielanie občana od okienka k okienku, snaha zbaviť sa ho čo najskôr - najlepšie využitím jeho neznalosti zákonov a nariadení.
Ešteže sa nájdu výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo a občas sa občan stretne s nefalšovanou ústretovosťou a ochotou pomôcť vyriešiť jeho problém.
Máme k dispozícii nových hrdinov, nové idoly - ktoré občan so stratou pamäti a absenciou súdnosti ochotne prijíma za svoje ponovembrové idoly, ktorým sa ochotne chodí klaňať.
A keby len týmto! Ale aj tým starým krysám, ktoré sa odrazu - ako tvory inteligentné - zmodernizovali. Svoju rétoriku obliekli do demokratického šatu - a jeden ako druhý spoločne ťahajú za jeden jediný koniec povrazu - a tým sú peniaze, ktoré zdierajú z poctivo pracujúcich naivne veriacich ľudí, že "veď už čoskoro" sa budeme mať lepšie!
Nemáme hranice, a po Európe si v podstate môže "korzovať" každý, ako sa mu žiada.
Vďaka nulovej ochrane hraníc máme pornografiu, drogy, zneužívanie žien a detí, potraviny pochybnej kvality. Čínskych harabúrd od výmyslu sveta. Plastami a odpadom vlastným zapratanú polovicu krajiny, ale čo je horšie, aj odpadom , ktorý k nám nekontrolovane podnikavci z radov tzv. mafie vyvážajú z okolitých štátov.
No, ktovie čo všetko ešte nám ten v skutočnosti eštebácky prevrat priniesol. Väčšina mi dá za pravdu, že minimum pozitívneho.
Z tejto komédie vyťažili jej autori, ktorí ju dlhodobo pripravovali cez zahraničných záujemcov o nové odbytiská svojich výrobkov.
A máme aj ponovembrový výdobytok demokracie - Ústav pamäti národa, ktorý sa práve "tí" - verejnosti dobre známi "ochotníci", snažia za každú cenu zlikvidovať. Alebo aspoň ochromiť jeho činnosť. Predsa je pre nich neprijateľné, aby sa ktokoľvek mohol dostať k zdrojom, ktoré preukazujú ich podlé charaktery.
Zvyknem takmer pravidelne počúvať českú reláciu "Příběhy dvacátého století".Obete komunistického teroru, samozrejme, iba tie, ktoré ho prežili a ešte nezomreli, dostali možnosť zverejňovať svoje zážitky z komunistických a iných lágrov. Neraz z ich slov ide mráz po chrbte, a poslucháč musí - či chce, či nechce - obdivovať týchto ľudí.
Ľudí, ktorých nedokázali ani kriminály v komunistickej réžii, ani koncentráky v nacistickej réžii, ani gulagy v réžii sovietskej zlomiť natoľko, aby si nedokázali zachovať česť a morálku, a dokázali po týchto hrozných a ľudskú dôstojnosť ponižujúcich zážitkoch ešte žiť čestne ďalej.
Na slovenskej rozhlasovej stanici v podobnom duchu funguje relácia "Rodinné striebro".
Z pohľadu obetí, ktoré spomínam vyššie, sa mi zdá absurdným názov tejto relácie, ktorá je obsahovo zameraná (?) , alebo len občas prináša (?) podobné príbehy - príbehy obetí komunistických represií!
Z môjho pohľadu názov v spojení s týmito príbehmi je priamou urážkou obetí.
Ten, kto vymyslel tento názov, zrejme neoplýva priveľkou fantáziou a schopnosťou empatie.
Áno! Musíme tieto príbehy zaznamenávať, aby tí, ktorí po nás prídu, nemali skreslený - idealizovaný - obraz o minulom režime, kedy liter mlieka stál 3,- koruny, či rožok 30 halierov.
A najmä, aby mali na pamäti, že treba byť stále na stráži - nepriateľ totiž nespí - on sa potichu aktivizuje! A čaká na návrat "starých dobrých časov", rátajúc s tým, že tí, ktorí využili týchto málo rokov údajnej slobody slova a prejavu, mu to draho zaplatia!
Ale, že by zrovna v spojení s utrpením vytipovaných "triednych nepriateľov" bolo treba túto "úschovňu" prezentovať pod označením "rodinné striebro"? Nezdá sa mi to vhodné.
Za takéto "klenoty" z našej minulosti sa treba skôr hanbiť a odsudzovať ich!
Keď sledujem podobné výpovede svedkov našej čiernej minulosti, keď sama na sebe zakúšam staré praktiky starých i nových "všemohúcich", bezmocná proti ich svinstvám, a na druhej strane počúvam ospevovanie súčasného režimu, začínam mať pocit skutočnej rozpoltenosti.
Pocit, že v tomto štáte sú dva svety, ktoré paralelne existujú vedľa seba - bez toho, aby si navzájom odporovali a prekážali. V tichej dohode o vzájomnom neútočení!
