Okrem neustáleho atakovania občana nesprávne prevzatým čechizmom, ktorým nám "predávajú" informácie, alebo "nepredávajú" iným subjektom naše osobné údaje, v posledných dňoch stále počúvame, ako komusi "dochádzajú" peniaze, sily, i trpezlivosť, či "nedochádzajú" mu dôležitejšie skutočnosti.
No, keď sa hlbšie zamyslím, tak niektorí aj majú pravdu. Informácie v médiách zadarmo nemáme -- platíme poplatky za rozhlasové a televízne vysielanie (aj keď napr. televízor nemáme, ale treba vykryť straty spôsobené asociálnymi neplatičmi!), platíme za internet, platíme za noviny a časopisy s čoraz primitívnejším obsahom vo vysokej kvalite.
Naše osobné údaje a poznatky o osobe sú predmetom kšeftovania medzi operátormi, prevádzkovateľmi internetových stránok a "producentmi" otravných a neraz aj nahlúplych reklám, o ktoré väčšina z nás nemá záujem. A súčasne sú predmetom obchodovania medzi policajtmi, siskármi a mafiánmi už známym spôsobom.
Ak budem vychádzať z tejto "základne" pri svojich úvahách, tak skutočne ide o predávanie.
Ale z hľadiska jazykovej čistoty je dokladom nedostatku vzdelania súčasných redaktorov a hlásateľov, ak mi denne predkladajú, že mi chcú "predať" informácie.
V slovenskom jazyku používame v podobných súvislostiach slovo "odovzdať", a mne nie je jasné, prečo toto slovo zo svojho slovníka aj tí , ktorí sa prezentujú ako najvzdelanejší a profesionáli, vypustili.
Ešte smiešnejšie je používanie slova "dochádzať" v súvislostiach, kde ide o úplne opačný význam.
Dôjsť môže dopravný prostriedok, list, výplata na účet, ale aby niekomu došla trpezlivosť, čas, peniaze, či sily v zmysle, že sa už tieto "komodity" minuli?
Myslím, že sily, peniaze, čas i trpezlivosť sa míňajú!A rovnako ťažko niekomu "dôjde" aj nejaký nápad, či myšlienka - okrem toho , že tieto musia človeku napadnúť, a nie napadnúť ho!
Veľa razy sa zamýšľam, prečo v médiách tolerujú tieto nesprávnosti jednotlivým redaktorom, ktorí by mali byť vzorom pre svojich čitateľov a poslucháčov v používaní štátneho, pre väčšinu z nich aj rodného -- jazyka.
Nesprávne používanie gramatických tvarov, či ignorantská výslovnosť ma neraz privádzajú do úžasu a stavajú pred otázku, na základe čoho bol dotyčný prijatý na štúdium žurnalistiky, herectva, alebo iného odboru, ktorý predpokladá aj dôkladnú znalosť slovenčiny a kultivovaný a správny jazykový prejav.
Neraz úbohý rozsah používaných výrazov, prešpikovaný na dôvažok slovami z angličtiny a češtiny, dokáže poslucháčov znechutiť a znehodnotiť akýkoľvek zážitok z počutého.
Neviem, či sa rečniaci domnievajú, že im pridá na "imidži", keď budú poslucháčom servírovať podobné "perly ducha" ako "bolo to skrze toho" , alebo "čož je novinka" a podobne.
Najnepríjemnejšie je však, že toto všetko postupne nechtiac preberajú aj poslucháči -- niektorí podvedome, iní preto, aby mali pocit, že sú "in".
V tejto súvislosti by sa možno dalo použiť, že "im to nedochádza", teda, že im do vedomia neprenikne, že dávajú verejnosti na známosť len svoje medzery vo vzdelaní a neúctu k jazyku svojich rodičov.
