Pri čítaní článkov o stave nášho súdnictva by veci občan neznalý aj zaplakal, keď číta vyjadrenia sudcov o ich zaneprázdnenosti, návale práce, pri pohľade na fotografie s množstvom spisov, ktoré sa povaľujú všade, kam oko dovidí.
Podľa vlastných slov sú to úbožiatka zavalené prácou, spismi a problémami v nevyhovujúcich priestoroch sa tiesniace obete svojho povolania.
Ich meno poškodzujú médiá, ktoré svojimi článkami o nich vytvárajú nepriaznivý obraz na verejnosti!
No, čo už! Aj tak sa dá nazvať pravda a skutočnosť, ktorú si občas dovolia médiá zverejniť.
I keď nejeden z nás sa roky snaží uhádnuť, podľa akého kľúča sa do médií dostane práve "ten" prípad. Pretože mnohí sme sa pokúšali prosiť o pomoc zverejnením neprávostí, ktoré sa nám roky dejú, bezvýsledne.
My, ktorí so súdmi a sudcami prichádzame do styku viac a častejšie, ako by sme si želali, však vieme svoje.
A nielen vieme, ale aj môžeme dokázať.Ibaže o naše názory nikto nestojí, a nemá ani záujem zverejňovať konkrétne prípady, ktoré by mohli poukázať na dôvodnosť názoru spoločnosti na sudcovský stav.
V prípade slovenských súdov by zrejme musel vychádzať nezávislý stostranový denník, aby mohli byť publikované všetky tie - nazvem to pravým menom - sudcovské svinstvá.
Fakty, ktoré by ukázali verejnosti priamo, akú "kvalitnú" prácu sudcovia produkujú, aby si každý nezaujatý mohol utvoriť vlastný názor.
Množstvo odborne nekvalitných a nie raz aj zbytočných rozhodnutí - uznesení i rozsudkov by jasne dokumentovalo, prečo majú toľko práce: ich neodbornosť, či skorumpovanosť ich vedú k tomu, aby vydávali zmätočné rozhodnutia, ktoré je potrebné napadnúť.
Je to množstvo uznesení a rozsudkov, ktoré sú v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom i zákonom, proti ktorým sa treba dookola aj niekoľko mesiacov odvolávať, aby bolo občanovi "neplatičovi" dané za pravdu - samozrejme za predpokladu, že na vyššej inštancii alebo v pozadí prípadu "nesedí" na veci tiež zainteresovaný biely golier v čiernom talári. A to býva skutočne zriedka.
O koľko menej papierov, o koľko menej práce - tej sudcovskej pochybnej tzv. rozhodovacej činnosti by bolo potrebné! O koľko efektívnejšie by pracovali súdy vo všeobecnosti!
O koľko menej by obete ich svojvoľnosti a arogancie platili na poplatkoch a trovách konania!
Stačilo by naozaj málo. Iba mať charakter, potrebné vzdelanie a konať v mene zákona.
Namiesto toho hľadajú neskutočné kombinácie odôvodnení rozhodnutí, nad ktorými neraz ostane stáť zdravý rozum.
Uplatňovanie zákonov v rozpore s Ústavou SR, i SR ratifikovanými Dohovormi - to všetko je ich právom, ktoré si odvodzujú od svojej sudcovskej nezávislosti.
A to všetko za tie platy, ktoré sa im stále mália! Ten svoj neporiadok, podkupnosť, či vlastnú odbornú neschopnosť, ktorá je skutočným pôvodcom ich údajnej vysokej pracovnej zaťaženosti, zakrývajú všetkým možným - veď často opakovaná lož sa nakoniec stane pravdou.
Tie články, ktoré nám médiá podsúvajú v súvislosti so zaťaženosťou a krivdami páchanými na povesti slovenských sudcov už málokto v tomto štáte berie vážne.
Všetci rozhľadenejší "podobčania" vedia, že ide len a len o účelovo publikované články, za ktoré niekto redakcii dobre zaplatil - v tom lepšom prípade, v horšom priamo prikázal napísať v tom duchu a následne publikovať.
V štáte, kde rozsudok je len zdrapom papiera, ktorým si môže obyčajný človek akurát tak vytapetovať steny záchoda, aby sa mu pri opakovanom čítaní tých sudcovských zvratkov ľahšie vyprázdňovali črevá, či žalúdok.
Ešte šťastie, že aj tento druh ľudského morálneho odpadu je smrteľný, nevie dňa ani hodiny a do hrobu si nič neodnesie - ani svoju "loajálnosť k zamestnávateľovi", ani tie úplatky!
Ale určite v nejednom prípade ho bude sprevádzať na poslednej ceste preklínanie tých, ktorým svojou zbabelosťou, či úplatnosťou zničil existenciu, či priamo život.
