Na svetlo "božie" sa dostávajú len tie najväčšie svinstvá vyvolených "všemohúcich". Tie menšie a drobné zostávajú nepovšimnuté nielen verejnosťou, ale najmä orgánmi činnými v trestnom a inom konaní. Bodaj by aj nie, keď samy tieto orgány sú súčasťou korupčnej siete s prepojením na politické strany.
Na Obvodnom úrade v L M na odbore všeobecnej vnútornej správy spoľahlivo operujú "gorilie" mláďatá a ako sa mne osobne zdá, tak aj za súčinnosti a vo vzájomnej zhode v niektorými policajtmi a prokurátormi, pretože by sa inak veci nehýbali vopred určeným smerom - pohybom k výsledku, ktorý bol vopred určený niekym, kto si môže výsledok dovoliť "predplatiť".
V mojich prípadoch, ktoré uvádzam na "slovenskej žumpe" je to evidentné. Postupy, ktoré sú volené kompetentnými nemajú iný cieľ, ako umlčať mňa ako osobu, ktorá si dovoľuje poukazovať na "gorily", na ktoré zatiaľ "nedošlo". Majú síce "za ušami" až -až, ale majú aj zatiaľ mocných a neodhalených ochrancov. Len preto zatiaľ ešte všetky behajú slobodne po svojom teritóriu.
Ak by nebola polícia i prokuratúra taká "ústretová", musela by vidieť z dôkazov, ktoré predkladám, že nie ja som tá "gorila", ktorá pôsobí problémy iným!
Je všeobecne známe, že tieto orgány sa nezaoberajú zisťovaním skutočného stavu v nejednom, či prevažnej väčšine? prípadov.
Je iba náhodné, že ani jeden z nich nie je zaujatým vo veci, že vždy ten "spoľahlivý" dostane do rúk prípad?
Žiadny signál o možnej trestnej činnosti pre orgány nie je dostatočným dôkazom, že sa naozaj deje čosi v rozpore so zákonom.
Je všeobecne známe, že činnosť týchto orgánov sa orientuje najmä na potláčanie rozširovania poznatkov o trestnej činnosti, na ktorú upozorňujú "podobčania", ktorí roky márne bojujú s podliakmi najrôznejšej kategórie.
Zabraňovanie "ohováraniu" sa deje za pomoci zastrašovania vznášaním trestných obvinení.
Ako sa dnes v rozhlase vyjadril Tom Nicholson, už pred niekoľkými rokmi upozorňoval na to, čo je dnes s takou pompou prepierané v médiách ako "prípad desaťročia".
V tom období existovali ešte aj dôkazy, ktorými sa dali skutky "bielych golierov" priamo dokázať.
Ale ako je v tomto štáte bežné, tak nikoho z tých "všemohúcich" Nicholsonove "taľafatky" nezaujímali.
Zato ale ich zaujímal sám Nicholson v tom smere, ako nadobudol poznatky a písomnosti vzťahujúce sa k tejto rozsiahlej trestnej činnosti väčšej skupiny "jednotlivcov", a ako si vôbec dovoľuje s niečím takým obťažovať samotných prokurátorov a policajné orgány.
Človek obyčajný by si myslel, že je výnimkou, keď je na neho vyšetrovateľ, či prokurátor alebo iný "všemohúci" agresívny, keď na neho reve a zastrašuje ho.
A naviac, ak sa narodil v ženskej podobe.Omyl!
Z dnešného rozhovoru Nicholsona s moderátorom Hrabkom som si urobila názor, že spôsoby vyšetrujúcich orgánov, sudcov, a všetkej tej bandy bezcharakterných príživníkov zohrievajúcich stoličky za štátne peniaze sú spôsobmi a postupmi voči občanovi, ktorý sa cíti v práve, štandardnými. Bez ohľadu na pohlavie.
Opäť sa potvrdzuje všeobecne známe, že "vrana vrane oči nevykole".
A tak nás "riadia" všetci tí, pre ktorých je zákonný postup, nestrannosť a slušnosť, morálka a etika pojmom neznámym.
Preto nemôže občan s nimi spolupracovať - najmä ak ho nemajú čím vydierať.
Lenže ak sa nepoučí z niekoľko málo stretnutí so "všemohúcimi", nakoniec si nájdu spôsob, ako ho - aby som použila vyjadrenie, ktoré mi adresoval istý advokát na chodbe jedného orgánu - "dojedrbú, až sa doserie".
A na toto "dojedrbávanie" vo vzájomnej súčinnosti vynaložia všetky svoje schopnosti, znalosti a pracovný čas!
V duchu eštebáckych praktík, že ONI už posúdia, čoho sa objekt ich "dojedrbávania" dopustil, aby mu niečo mohli "našiť a napariť".
Zbytočne teda bude občan uvedomelým oznamovateľom a upozorňovat na kriminálnikov, ktorí páchajú trestnú činnosť, alebo zneužívajú právomoci verejných činiteľov, keď má do činenia so samotnými a pomaly už samými kriminálnikmi, ktorí reprezentujú moc.
Nielen preto, že si to nik "nebude všímať", ale aj preto, že orgány slovenskej akejkoľvek moci nemajú v popise práce robiť iné, ako vyvíjať maximálne úsilie na potláčanie úsilia verejnosti o nápravu verejného života.
Nuž a pretože tu nie je "všemohúcich" vôľa, tak nevedie ani cesta k objektívnemu prešetrovaniu káuz, ale na podklade ignorancie skutočností a faktov, voči ktorej nemá obyčajný človek žiadnu šancu, napokon stíhajú uvedomelého občana.
Neberú pritom vôbec do úvahy, za akých okolností vlastne občan podanie urobil, alebo prečo si dovolil zverejniť to, čoho sa stal obeťou.
Pozadím veci je vždy len a len nečinnosť, či zatĺkanie prípadov orgánmi, ktoré majú vo veci konať. Konať riadne a spravodlivo.
Ich predstava spravodlivého výkonu funkcií, do ktorých boli dosadení, však nesiaha ďalej, ako po chápanie spravodlivosti "v intenciách strany" a "v intenciách" vlastnej osoby!
Najhorší je pre občana pocit, keď si uvedomí, že v tomto štáte naozaj niet inštancie, kde by dovolal spravodlivosti ani v tom prípade, že bol odsúdení na základe krivých obvinení.
Lebo aj pri prehodnocovaní jeho odvolaní sa nedeje nič iného - iba "odklepnutie" vyššou inštanciou rozhodnutia, ktoré ešte v začiatku konania ktosi v pozadí "predpísal" ako liek, ktorý má naivného občana definitívne vyliečiť z ilúzií o demokracii v Slovenskej republike.
