Ťažké chmáry chvíľu viseli nad nespokojencami z radov tých najobyčajnejších v postavení plebejcov voči "všemohúcim nadobčanom" Slovenskej republiky.
Našťastie sa hromy-blesky nad našimi hlavami stratili vďaka pozornosti kohosi, kto sa aj sám cítil ohrozený tým, čo na nás chystalo potajomky Ministerstvo vnútra SR svojím novým zákonom o ochrane "osobností" reprezentujúcich moc v tomto štáte.
Minister Lipšic, manžel bývalej novinárky Beáty zbystril pozornosť po verejnom upozornení a zabránil, aby sa "novelizácia" príslušného zákona schválila.
Zákon, ktorý bol ministrovi predložený- a ja verím, že úmyselne - pred koncom roka, pričom doň mohla byť dodatočne vsunutá príslušná pasáž, mohol v tejto časti uniknúť jeho pozornosti. Ani minister Lipšic nie je automat, ale obyčajný človek.
Plebsu teda zostala možnosť nadávať na všetkých tých podliakov, ktorí porušujú zákony na jeho vrub nielen pri bútľavých vŕbach, ale aj vo vlastných obydliach, telefónnych aparátoch, krčmách a diskusných stránkach médií za rovnakých podmienok ako doteraz.
Teda, nie za 500,- eur pokuty, ale len za 165,- , čo nám jasne deklaruje, že urážka verejného činiteľa nezmizla zo scény úplne.
D. Lipšic - podľa Aktuálne.sk, o l7.02 hod., 2. januára 2012:
"Verejný činiteľ nebude požívať ochranu pred slovnými atakmi."
Veľmi správna poznámka.
Pretože za slovné ataky vládnúca zberba považuje aj opodstatnené poukazovanie na nezákonné rozhodnutia, na možnú korupciu v pozadí, ktorou bolo rozhodnutie orgánu motivované, na zlodejstvá a mafiánske praktiky uplatňované pri nich, na drzé vystupovanie "činiteľa" proti občanovi, ktorý sa slušným spôsobom domáha svojich práv argumentujúc zákonom, ktorým je "činiteľ" viazaný, proti občanovi, ktorý sa dožaduje slušnosti voči sebe ako rovnému s občanom-"činiteľom", občanovi, ktorý protestuje proti neudeľovaniu mu slova pri prerokovávaní sporných prípadov, proti dezinterpretácii svojich prednesov a ktorý je napokon trestaný sofistikovaným spôsobom za to, že ho orgán a jemu spriaznená protistrana vyprovokujú až do stavu, kedy už nie je schopný rozčúlený bezbrehým a očividným potláčaním jeho občianskych práv a zneužívaním jeho neznalosti práva, procesných postupov a zákona potlačiť svoje reakcie a ovládnuť svoje prejavy.
Problémom ale stále ostáva pri aplikácii súčasného zákona skutočnosť, že pod pojmom "hrubá urážka" si každý zo "všemohúcich" vykladá po svojom, čo pod hrubú urážku zaradiť.
Toto je ponechané na ľubovôli každého, kto participuje na prejednávaní "skutkov", pre ktoré sa občan - plebejec dostane nakoniec tam, kam podľa "všemohúcich" patrí: pred priestupkový orgán - v tom lepšom prípade, v tom horšom je rovno trestne stíhaný!
A stíhaný je preto, že nie je schopný dokázať, že povedal iba pravdu v súvislosti s osobou toho, kto ho žaloval.
Môže mať tisíc razy pravdu podporenú množstvom dôkazov. Tieto nie sú vôbec brané na vedomie, pretože by sa nedosiahol požadovaný cieľ, ktoré si vytýčil "navrhovateľ" a "činiteľ". A tým je pomsta za opovážlivosť plebejca/podobčana zverejniť všeobecne známe skutočnosti o tom-ktorom gaunerovi.
D. Lipšic, Aktuálne.sk, 2. 1. 2012:
".....niektorí kolegovia na ministerstve doteraz nepochopili, v čom je ich práca. Ich práca nie je v tom, aby sa privilégiá verejných činiteľov prehlbovali, práve naopak", povedal Lipšic."
V tejto súvislosti poukazujem na to, že na MV SR na Drieňovej ul. sedia takí, ktorí tým "svojim" vždy dajú za pravdu a opakujem, že hľadajú zákony, ktorými by tie základné práva občana postihnutého zlovôľou a svojvoľným konaním nižších zložiek a gaunerov potlačili.
A občan, ktorý už vyčerpal všetky bezplatné možnosti, ktoré by mali priniesť nápravu a zmenu rozhodnutia, skončil. Pretože žiadny advokát sa ho neujme, lebo na zastupovanie nemá dostatok finančných prostriedkov.
Kontrolné orgány - nielen MV SR - ako vieme veľmi dobre, sú ovládané starou nomeklatúrou z radov komunistov a eštebákov, a tak návrhy na preskúmanie nezákonnosti konania, napriek konkrétnym faktom, skončia rovnakou odpoveďou - samozrejme, v prospech obete "činiteľa" a jeho "krvnej skupiny".
Tento postup je pre "všemohúcich" zárukou, že napokon z obete sa stáva štvanec.
D. Lipšic, Aktuálne.sk, 2. 1. 2012:
"V slobodnej spoločnosti má podľa neho každý právo povedať to, čo uzná za vhodné."
Je to síce pekné konštatovanie, v súlade s onou proklamovanou demokraciou, ibaže jeho "chyba krásy" spočíva v tom, že toto právo je zároveň negované zákonmi na ochranu osobnosti, ktoré umožňujú presne to, o čom píšem vyššie: stíhať za pravdu, ktorá je všeobecne známa, aj podložená dôkazmi, ale nič neprinúti orgán - "činiteľa", ktorý má predstavu o nedotknuteľnosti svojej a svojich "vlastných", aby tú pravdu a skutočnosti vzal "na vedomie".
O porušovaní zákonov, nestrannosti a dobrých mravoch v konaniach už ani nevravím.D. Lipšic, Aktuálne.sk, 2. 1. 2012:
"Môže to byť aj niečo zraňujúce, niekedy aj vulgárne, neteším sa tomu, ale je to tak" poznamenal Lipšic".
Pán minister ale zabudol pripomenúť, že za takéto výrazy a názory môže byť občan stíhaný podľa spomenutého zákona na ochranu osobnosti na základe návrhu dotknutej osoby!
A preto nie je dôvod robiť si ilúzie o demokracii, v ktorej panuje sloboda slova a názoru.
Mne to najzreteľnejšie "vysvetlil" a v praxi predviedol JUDr. Králik z Obvodného úradu v Liptovskom Mikuláši na prejednávaní môjho údajného priestupku proti JUDr. Chovancovi ( viď prepis diktafónovej nahrávky zo 14. 12. 2011 na mojom blogu "slovenskazumpa"), kde ma ešte aj poučil, aby som si pozrela knihu istej autorky, ktorá sa k tomuto viaže.
A chudák minister Lipšic! Hneď si v príslušnej diskusii k tejto problematike vyslúžil na svoju adresu tie najvulgárnejšie označenia - veď je sloboda slova! Nepochybujem že od tých, ktorí ho majú dôvod nenávidieť z najrôznejších príčin.
(Pamätáte sa na "cirkus" okolo "Palko je orgán?)Osobne si nemyslím, že podobné výrazy patria na verejnosť, ale čo nám iného zostáva? Každý z nás je na niekoho v súvislosti s jeho konaním a rozhodovaním, ktoré sa nám nepáči, ktoré nás osobne poškodzuje, priam alergický.
A keď inak nemôžeme, tak si napätie a vlastnú bezmocnosť ventilujeme podobným spôsobom.
Expresívnymi a vulgárnymi vyjadreniami, aby sme takto dodali v dnešnej dobe váhu svojim slovám, najmä ak nás - plebejcov, naše práva, "všemohúci", ktorí sú pri moci aj z našej vlastnej voličskej hlúposti, úplne ignorujú!
Navrhujem, aby sa autori zákona z dielne MV SR, ktorým chceli posilniť ochranu vlastných pozícií a vlastnú sebanedotknuteľnosť radšej zaoberali zákonom v tom zmysle, aby presne špecifikovali, čo a za akých okolností možno postihovať ako hrubú urážku verejného činiteľa.
A aby ochranu nepožívali len oznamovatelia korupcie, ale aj všetci, ktorí oznámili podozrenie z akejkoľvek trestnej činnosti osôb, ktorých nekalé konanie je všeobecne známou skutočnosťou, o ktorej sa verejne medzi ľuďmi hovorí. Bez vetra sa ani list nepohne!!!
A najmä, aby sa podaniami oznamovateľov zaoberali do hĺbky, vyvíjali snahu zaobstarať dôkazy zo svojej moci, pretože páky na to majú, a nie iba formálnym odmietaním podaní odvádzali pozornosť od možnej trestnej činnosti dobre známych indivíduí!
A MS SR navrhujem, aby takto presne v novelizácii špecifikovalo aj príslušný zákon o ochrane osobnosti.
Pretože zákon je zneužívaný aj tak, že si môže každý, na koho bolo podané oznámenie pre podozrenie z trestného činu, podávať žalobné návrhy proti oznamovateľovi - za obsah podania - za vyslovené názory na osobu potenciálneho páchateľa a za podozrenia, ktorými by sa mala polícia dôkladne zaoberať a nie svojimi rozhodnutiami o nedôvodnosti podania prispievať k stíhaniu oznamovateľa.
Práve pre tú dobre známu vysokú mieru korupcie sa nikdy nič nepreukázalo tomu, kto by mal už dávno sedieť v base!
Najsmutnejšou skutočnosťou na zákonoch o ochranu osobnosti je ale možnosť vytrieskať z obetí vysoké finančné čiastky z titulu údajnej ujmy na cti!
Mám návrh:
Zmeniť zákon tak, aby v prípade, že bude rozhodnuté v prospech navrhovateľa, priznať mu len verejné ospravedlnenie a trovy konania len za opodstatnené úkony!
A ak by predsa len mal zaplatiť pokutu ten, kto sa mal dotknúť kohokoľvek na jeho údajnej - zväčša pochybnej cti - tak, aby tie peniaze išli do pokladnice štátu! Nie osobne tomu, kto sa chce za pravdu inému pomstiť!
Vážení, uvideli by ste, koľko by ubudlo sporov - podaní na súdy, ak by sa to finančne nevyplatilo tým gaunerom, ktorí si môžu dovoliť platiť "vychcaných" advokátov, čo im dokážu zabezpečiť rozsudky v ich prospech za každých podmienok a okolností!
Najsmiešnejšia na celom zákone o ochrane osobnosti je ale skutočnosť, že sa dotknutí gauneri mylne domnievajú, že vynesením rozsudku, že nebolo preukázané, že sú tým, čím ich žalovaný otituloval, zmení verejnosť, či ich okolie názor na nich samých!
Kdeže! Pre nás navždy zostanú presne tým, čím ich onálepkoval odvážlivec verejne, predtým, ako mu násilím režim cez svoje "demokratické" brzdy zavrel ústa.
