piatok 6. apríla 2012

"Triasol som sa od strachu a hnevu" - tí, ktorí to "spískali", sa báť isto nemusia

Pod týmto nadpisom Občiansky hlas, marec 2012 - predvolebné noviny známej "99-ky" uviedli "výpoveď obete policajného šikanovania".

Nenapadlo by mi na tento článok reagovať, nebyť toho, že mi  - už po voľbách - priateľka povedala, že bola nemilo prekvapená, keď ju doma navštívili policajti, ktorí ju žiadali, aby potvrdila, alebo vyvrátila, či sa podpísala na petičný hárok "99%".

Nespomínala, že by sa triasla od strachu, ale neskrývala rozhorčenie nad tým, že si niekto dovolil zneužiť jej meno a číslo OP, i jej podpis.
To všetko "sedelo". Nesedela len adresa jej trvalého bydliska.

Chápem, že sa takto zneužitý občan môže triasť od strachu, keď ho navštívi v byte, či dome policajný orgán.
Slovenský občan má strach z polície aj keď nič nespáchal - práve pre jej neblahú povesť, pretože nikdy si nie je istý, čo mu  a z koho iniciatívy "prišijú".

Na druhej strane je to asi jediná možnosť, ako občana upozorniť, že niekto manipuloval bez jeho vedomia a súhlasu s jeho osobnými údajmi, a že by mal "zbystriť pozornosť" vo vlastnom záujme.

Návšteva v mieste trvalého pobytu je súčasne možnosťou, ako si polícia môže overiť, že dotyčný existuje a že adresa na hárku súhlasí s miestom jeho pobytu.

Policajné orgány majú prístup do evidencie, a tak pre ne nie je problémom zistiť si údaje o komkoľvek a v podobných prípadoch majú možnosť na nezrovnalosti prísť.

Článok je zjavne účelový v prospech "99%" a mal v prvom rade zabrániť preverovaniu  petičných hárkov a možno aj vyvolať averziu voči postupu polície pod minulým vedením. 
Dotyčná anonymná  obeť totiž verejne priznáva, že hárok podpísala, neľutuje to a poukazuje na praktiky, ktoré tu už boli v minulosti a treba sa proti nim postaviť.

Moja priateľka, ktorá sa nikam nepodpisovala, nikam nedávala svoje oprávnené rozhorčené vyhlásenie o zneužití svojich osobných údajov, sa ale trasie od hnevu, že sa ktosi opovážil v jej mene pomôcť akémusi subjektu, o ktorom nemala ako osoba o politiku sa nezaujímajúca ani tušenia.

Ona sa nehnevá na políciu, ale na toho darebáka, ktorý sa dopustil skutku, za ktorý potrestaný nikdy nebude - lebo na Slovensku je to tak!
 Tak, že účelovo dokonalé zákony podobné falšovanie podpisov a zneužitie údajov bez úmyslu získať tým  vlastný prospech sú legálne!

Ale naozaj? Koľko dostali vyplatené za každý podpis lovci s petičnými hárkami?