Parlamentné svine pri korytách s "gorilou" hlavou a hrošou kožou

Keď sa národ prebúdzajúci sa zo snov o lepších kapitalistických zajtrajškoch konečne spontánne po 22 rokoch rozkýval a odvážil sa vystúpiť vo verejnom proteste proti nevyšetrovaniu všetkých odhalených svinstiev na vrub občana popáchaných  činnosťou poslancov jednotlivých strán v parlamente, nerátali svine pri korytách, že to bude s väčším efektom.

Dnes, keď zisťujú, že sa aspoň niekoľko tisíc prebudených občanov dožaduje zákonných krokov proti všetkým aktérom, ktorí sa viac ako 20 rokov obohacujú na nás všetkých, vyhlasujú aktivitu občanov za politickú prezentáciu kohosi v pozadí, kto sa snaží o odstavenie súčasnej garnitúry od korýt. Tie sú síce už takmer poloprázdne, ale ako sa zdá, predsa len zostalo ešte dosť toho, na čom sa dá obohatiť a úplne položiť tento národ na kolená.

A staré praktiky komunisticko-eštebáckych nomenklatúr odievajú do nových zákonných úprav. Potláčanie protestov nadobúda sofistikovanejšie prejavy. Také, aby sa nedalo dokázať, že na Slovensku sa  veselo ďalej potláčajú ľudské práva - tých, ktorí sa živia poctivou prácou a na špekulovanie o tom, čo sa kde dá ešte trhnúť, nemajú ani čas, ani prostriedky, a už vôbec nie potrebné zručnosti a znalosti legislatívnych - účelovo vytvorených dier.

Nikto nepochybuje, že do davov sú štruktúrami moci  účelovo vkliňovaní provokatéri, ktorí nemajú iný cieľ, len vyvolávať situácie, ktoré by mali v konečnom dôsledku vládnúcej moci pomôcť potláčať právo občana na jeho Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi mu deklarovanú slobodu prejavu aj vo forme verejných protestov a demonštrácií  a následným  zastrašovaním vysokými pokutami  a trestným stíhaním - samozrejme koho iného ako organizátorov, ktorí sa odhodlali "niesť svoju kožu verejne na trh", aby takto dodali punc dôveryhodnosti akciám.

Hrošia koža je naozaj dobrou ochrannou praktikou proti pravde a právam. Poslanci slovenského parlamentu nám to v posledných dňoch dokazujú s excelentnou brilantnosťou.

Banalizovanie vlastných svinstiev a svinských praktík a na druhej strane zveličovanie údajného poškodenia parlamentnej budovy demonštrantmi - to je ono!

Za peniaze slovenských občanov a na základe ich dôvery, ktorú sklamali, sedia v parlamente. 

Namiesto toho, aby aspoň naoko  prejavili slušnosť voči svojmu voličovi a kolektívne  vzali metly a vedrá s vodou a išli si upratať ten mikrochliev  pred vstupom do NR SR, ktorý im zanechal ako odkaz s  vizitkou svojej moci občan, ktorý ich má už naozaj plné zuby, sú takí drzí, že niekoľko týždňov pred voľbami sa s  bohorovnou drzosťou odvažujú žalovať organizátorov verejného protestu  -  povolenej akcie.

Organizátorov! Aj keď je nepochybné, že všetko majú dôkladne nahraté a nafilmované, a konkrétnych páchateľov by veľmi ľahko dokázali identifikovať.

Nehanbia sa vyčísľovať ako údajnú  škodu spôsobenú demonštrantmi  prasknuté sklo, ktoré dostalo zásah nepochybne od provokatéra, ktoré mu nešlo o nič, len aby sa celá akcia zvrhla na krviprelievanie a zatýkanie, a tým by sa zlikvidoval akýkoľvek odpor prejavu nespokojnej časti národa - časti, ktorá si "vidí ďalej od nosa" a vie, kam "to" v tomto štáte smeruje - pretože "to" už dospelo za hranicu únosnosti.

Nehanbia sa vyčísľovať údajne poškodené obloženie budovy - v skutočnosti iba začiernené od plameňov sviečok. Začiernené oveľa menej ako ich špinavé orangutánske chamtivé paprče.

 

Keď bežný občan počúva, aké mali napáchať demonštranti škody tým, že zanechali po sebe nejaké ohorky sviečok, zadymené obloženie a nejaké porozbíjané vajcia, ktoré musela NS SR po nich odpratať, nestačí sa čudovať, kde sa berú tie niekoľko tisícové sumy v eurách!

Podľa akého cenníka sa v Národnej rade  SR upratuje?!
A kto upratuje? Firma blízka niektorému z poslancov? 
A upratuje podľa vlastného, niekoľkonásobne predraženého cenníka?


Nestálo by za to, aby sa aj o toto niekto zaujímal?

Občania, nedajte sa odradiť! Vyjdite do ulíc! Chovajte sa pokojne, neničte nič naokolo, upozorňujte na provokatérov a nepridávajte sa k nim v ich umelo a zámerne vyvolávaných prejavoch "odporu".

Prezentujte heslami a prejavmi, že  máme všetci  tých "goríl"naozaj už dosť, a že tu boli síce z vôle ľudu i luzy, ale donekonečna to tak byť nemusí.

A ak by bolo potrebné, prispejte eurom-dvoma organizátorom na úhradu tých údajných škôd - oni prejavili odhodlanie  -- a najmä odvahu za nás všetkých.

Ale nezabudnite si od tej zberby, ktorá nás tu zdiera, žiadať aj podrobnú faktúru, aby sme videli všetci,  čo všetko a v akej výške si  za to upratovanie účtujú - aby sme adekvátne v deň volieb mohli účtovať za upratovanie na politickej scéne my!

Neprispôsobivý, neprispôsobiteľný, neprispôsobujúci sa, nechcejúci sa prispôsobiť občan

Stále počúvame a čítame o neprispôsobivých občanoch.

Napadlo mi sa hlbšie zamyslieť nad týmto označením istej skupiny občanov, ktorí nemajú záujem rešpektovať žiadne spoločenské a zákonné normy, a okrem "bielych golierov" a podsvetia do nich zaraďujeme prevažne Cigánov, alias Rómov.

Keď budem vychádzať z predpokladu, že možno pol milióna občanov SR patrí k cigánsko-rómskemu etniku,  a druhý pol milión sa skladá z kriminálnikov už uvedených kategórií a z kategórie menších delikventov, tak zvyšok slovenských občanov bez ohľadu na národnosť a rasovú príslušnosť- aj po odrátaní detí predškolského veku - niekoľkonásobne v miliónoch prevažuje nad tými, ktorých možno zaradiť ku neprispôsobivým, neprispôsobiteľným, neprispôsobujúcim sa a nechcejúcim sa prispôsobiť.

Ostatní občania sú dôkazom toho, že sú si vedomí, že v spoločnosti nie je možné existovať bez prijatia určitých noriem, ktoré majú dosah na ostatných ľudí, a teda musia prijať skutočnosť, že ich právo končí nie tam, kde začína právo iného, ale už kúsok pred tým.

Drvivá väčšina cigánsko-rómskeho etnika, najmä jeho časti žijúcej na územiach bývalých socialistických štátov však nemá v úmysle nič a nikoho rešpektovať okrem vlastných pudov a pohnútok.

Život na úrovni dobytka bez majiteľa je možno na vyššej úrovni, ako život v cigánskych osadách.

Zbytočne sa títo ľudia budú sťažovať, že ich nik nezamestná - ich spôsoby správania, ich hygiena, ich vzdelanostná úroveň,  správanie sa v spoločnosti, ktoré sú na extrémne nízkej - živočíšnej a pudovej úrovni, nevzbudzuje dôveru  u potenciálnych zamestnávateľov.

Zbytočne sa budú sťažovať, že ich deti sú segregované v školách. Rozsudky v prospech tejto časti obyvateľstva im síce môžu poskytnúť pocit víťazstva, zadosťučinenie, ale na druhej strane nezaväzujú nikoho z rodičov "gadžov" povinnosťou posielať svoje deti do škôl, ktoré navštevujú najmä deti nechcejúcich sa prispôsobiť. 

Žiadnym zákonom nemožno nútiť nikoho, aby trpel spoločnosť a spôsoby tých, ktorí mu nevyhovujú a prispôsoboval sa on im  na svoj úkor.

Prevažnú väčšinu z nás vychovávali doma tak, aby sme sa medzi ľuďmi "slušne" správali. Každému je jasné, čo sa myslí pod bežným "slušným" správaním  - spôsob komunikácie, spôsob stolovania, hygienické návyky, rozhľad a prehľad v bežných situáciách, schopnosť ovládať svoje konanie v bežných konfliktoch, spôsob odievania sa, a najmä zmysel pre povinnosť: plniť si úlohy, sľuby a záväzky.

Ešte aj psa naučíte, že musí rešpektovať svoje psie povinnosti v aspoň základnej miere zodpovednosti, ktorú možno na neho naložiť.

U našich problematických spoluobčanov toto všetko ide úplne mimo ich vedomia a chápania. Tam sa dostanú len poznatky o ich nárokoch  na ten-ktorý príspevok a znalosť potrebných zákonov, ako sa vyviniť z prípadného stíhania pre delikt.

Neprispôsobivý znamená, že  niečo/niekto je neschopné/ý  prispôsobenia. Takým môže byť aj chorý, alebo postihnutý človek , pričom prispôsobenie je nie závislé od jeho vôle, ale od jeho daností, schopností a možností.

Neprispôsobiteľný znamená, že niečo/niekoho nie je možné prispôsobiť si podľa vlastných predstáv, alebo požiadaviek..

Neprispôsobujúci sa je človek, ktorý nie je ochotný akceptovať všetko, čo mu iný v snahe manipulovať ho, diktuje.
Napr. ako má žiť vo vlastnej rodine, aký módny štýl má prijať za vlastný, ako si má zariadiť domácnosť,  aké má mať názory na politické dianie, že má pod hrozbou represií potláčať svoje právo na slobodu slova, že má robiť a myslieť vo sfére, ktorá je jeho výlučným teritóriom tak, ako si to želá niekto iný.

Zjednodušene povedané: používa v prevažnej miere vlastný rozum a vôľu, pričom tým nezasahuje do práv iných.

Nechcejúci sa prispôsobiť občan - to je správne označenie tých, ktorí nerešpektujú nič, okrem svojich pudov, bez ohľadu na to, o aké ide - pretože všetky súvisia so spôsobom života v spoločnosti , so vzťahom a postojmi k právam iných.
A sem patria všetci tí, ktorí sa priživujú na prevažnej časti ostatných občanov.

Túto kategóriu spoločnosť nedonúti rešpektovať zákon žiadnym iným spôsobom, ako dôsledným  a tvrdým uplatňovaním zákona, neposkytovaním žiadnych nenáležitých výhod imunity, či pozitívnej diskriminácie.

Za úplne zcestnú cestu k riešeniu problémov a k náprave daného stavu treba pokladať obviňovanie protestujúcich  - obetí , ktoré sa bránia - zatiaľ zákonnými prostriedkami  - proti výčinom občanov  nechcejúcich sa prispôsobiť - konkrétne v prípadoch spojených s vyčíňaním Cigánov/Rómov - z rasizmu.

Drzosť cigánsko-rómskeho spoločenstva už presiahla únosnú mieru pre väčšinu tých, ktorí žijú v ich blízkosti.

Liptovskomikulášske a iné päťhviezdičkové "gorilie" mláďa/tá

Na svetlo "božie" sa dostávajú len tie najväčšie svinstvá vyvolených "všemohúcich". Tie menšie a drobné zostávajú nepovšimnuté nielen verejnosťou, ale najmä orgánmi činnými v trestnom a inom konaní. Bodaj by aj nie, keď samy tieto orgány sú súčasťou korupčnej siete s prepojením na politické strany. 

Na Obvodnom úrade v L M  na odbore všeobecnej vnútornej správy  spoľahlivo operujú "gorilie" mláďatá a ako sa mne osobne zdá, tak aj za súčinnosti a vo vzájomnej zhode v niektorými policajtmi a prokurátormi, pretože by sa inak veci nehýbali vopred určeným smerom - pohybom k výsledku, ktorý bol vopred určený niekym, kto si môže výsledok dovoliť "predplatiť".

V mojich prípadoch, ktoré uvádzam na "slovenskej žumpe" je to evidentné. Postupy, ktoré sú volené kompetentnými nemajú iný cieľ, ako umlčať mňa ako osobu, ktorá si dovoľuje poukazovať na "gorily", na ktoré zatiaľ "nedošlo". Majú síce "za ušami" až -až, ale majú aj zatiaľ mocných a neodhalených ochrancov. Len preto zatiaľ ešte všetky behajú slobodne po svojom teritóriu. 

Ak by nebola polícia i prokuratúra taká "ústretová", musela by vidieť z dôkazov, ktoré predkladám, že nie ja som tá "gorila", ktorá pôsobí problémy iným!

Je všeobecne známe, že tieto orgány sa nezaoberajú zisťovaním skutočného stavu v nejednom, či prevažnej väčšine? prípadov.  

Je iba náhodné, že ani jeden z nich nie je zaujatým vo veci, že vždy ten "spoľahlivý" dostane do rúk prípad?

Žiadny signál o možnej trestnej činnosti pre orgány  nie  je dostatočným dôkazom, že sa naozaj deje čosi v rozpore so zákonom.

Je všeobecne známe, že činnosť týchto orgánov sa orientuje najmä  na potláčanie rozširovania poznatkov o trestnej činnosti, na ktorú upozorňujú "podobčania", ktorí roky márne bojujú s podliakmi najrôznejšej kategórie.

Zabraňovanie "ohováraniu" sa deje  za pomoci zastrašovania vznášaním trestných obvinení.

Ako sa  dnes v rozhlase vyjadril Tom Nicholson, už pred niekoľkými rokmi upozorňoval na to, čo je dnes s takou pompou prepierané v médiách ako "prípad desaťročia".

V tom období existovali ešte aj dôkazy, ktorými sa dali skutky "bielych golierov" priamo dokázať.

Ale  ako je v tomto štáte bežné, tak nikoho z tých "všemohúcich" Nicholsonove  "taľafatky" nezaujímali.

Zato ale ich zaujímal sám Nicholson v tom smere, ako nadobudol poznatky a písomnosti vzťahujúce sa k tejto rozsiahlej trestnej činnosti väčšej skupiny "jednotlivcov", a ako si vôbec dovoľuje s niečím takým obťažovať samotných prokurátorov a policajné orgány.

Človek obyčajný by si myslel, že je výnimkou, keď je na neho vyšetrovateľ, či prokurátor alebo iný "všemohúci" agresívny, keď na neho reve a zastrašuje ho. 

A naviac, ak sa narodil v ženskej podobe.

Omyl!

Z dnešného rozhovoru Nicholsona s moderátorom Hrabkom som si urobila názor, že  spôsoby vyšetrujúcich orgánov, sudcov, a všetkej tej bandy bezcharakterných príživníkov zohrievajúcich stoličky za štátne peniaze sú spôsobmi a postupmi voči občanovi, ktorý sa cíti v práve,  štandardnými. Bez ohľadu na pohlavie.

Opäť sa potvrdzuje všeobecne známe, že "vrana vrane oči nevykole".

A tak nás "riadia" všetci tí, pre ktorých je zákonný postup, nestrannosť a slušnosť, morálka a etika pojmom neznámym.

Preto nemôže občan s nimi spolupracovať - najmä ak ho nemajú čím vydierať.

Lenže ak sa nepoučí z niekoľko málo stretnutí so "všemohúcimi", nakoniec si nájdu spôsob, ako ho - aby som použila vyjadrenie, ktoré mi adresoval istý advokát na chodbe jedného orgánu - "dojedrbú, až sa doserie".

A na toto "dojedrbávanie" vo vzájomnej súčinnosti vynaložia všetky svoje schopnosti, znalosti a pracovný čas! 

V duchu eštebáckych praktík, že ONI už posúdia, čoho sa objekt ich "dojedrbávania" dopustil, aby mu niečo mohli "našiť a napariť".

Zbytočne teda bude občan uvedomelým oznamovateľom a upozorňovat na kriminálnikov, ktorí páchajú trestnú činnosť, alebo zneužívajú právomoci verejných činiteľov, keď má do činenia so samotnými a pomaly už samými kriminálnikmi, ktorí reprezentujú moc.

Nielen preto, že si to nik "nebude všímať", ale aj preto, že orgány slovenskej akejkoľvek moci nemajú v popise práce  robiť iné, ako vyvíjať maximálne úsilie na potláčanie úsilia verejnosti o nápravu verejného života.

Nuž a pretože tu nie je "všemohúcich" vôľa, tak nevedie ani cesta k objektívnemu prešetrovaniu káuz, ale na podklade ignorancie skutočností a faktov, voči ktorej nemá obyčajný človek žiadnu šancu,  napokon stíhajú uvedomelého občana.

Neberú pritom vôbec do úvahy, za akých okolností vlastne občan podanie urobil, alebo prečo si dovolil zverejniť to, čoho sa stal obeťou.

Pozadím veci je vždy len a len nečinnosť, či zatĺkanie prípadov orgánmi, ktoré majú vo veci konať. Konať riadne a spravodlivo.

Ich predstava spravodlivého výkonu funkcií, do ktorých boli dosadení,  však nesiaha ďalej, ako po chápanie spravodlivosti "v intenciách strany" a "v intenciách" vlastnej osoby!

Najhorší je pre občana pocit, keď si uvedomí, že v tomto štáte naozaj niet inštancie, kde by dovolal spravodlivosti ani v tom prípade, že bol odsúdení na základe krivých obvinení.

Lebo aj pri prehodnocovaní jeho odvolaní sa nedeje nič iného - iba "odklepnutie" vyššou inštanciou  rozhodnutia, ktoré ešte v začiatku konania  ktosi v pozadí "predpísal" ako liek, ktorý má  naivného občana  definitívne  vyliečiť z ilúzií o demokracii v Slovenskej republike.

Sme naivní my, alebo pani premiérka?

Ku kauze Gorila, presnejšie k obsahu písomností, ktoré sú zverejnené na internetových stránkach a k dispozícii komukoľvek, sa premiérka na Aktuálne.sk vyjadrila, že je to zmes práv, poloprávd a lží.

Nám, ktorí sme ešte úplne nestratili súdnosť, hoci o dôstojnosť nás už dávno tamtým podobní obrali na každom úseku nášho života, je jasné, že o žiadne polopravdy a lži nejde, ale že všetko uvedené je pravdou, ktorá maximálne môže obsahovať nepresnosti vo výške vyplatených miliónov pre niektorého z tých, ktorí za našimi chrbtami špinavo kšeftujú na náš úkor.

Odkiaľ by zrazu  mali desiatky miliónov oní "všemohúci" a zákonom -- ako sa denne presviedčame -- nepodliehajúci, na  tie prepychové sídla, ich zariadenie, autá, drahé dovolenky a nákladný život súčasne?

V rovnakom duchu čo do dôveryhodnosti obsahu záznamov  sa i  teraz argumentuje  iniciatívnymi pracovníkmi tajných služieb a ich  potrebou vykazovať činnosť  -- tak, ako sa argumentovalo  a argumentuje aj v súvislosti s dôveryhodnosťou obsahu spisov ŠtB.

Najzaujímavejšie na celej veci je ale to, že vždy všetko dostane verejnosť "na vedomie" až v období, keď sa už stratili - skartovali zo zákona! - všetky priame a usvedčujúce dôkazy, ktoré by mohli v tomto konkrétnom prípade vyvrátiť domnienky pani premiérky, že ide i zmes poloprávd a lží! 

Dvojtvárnosť Ivety Radičovej začína byť už odpudzujúca.  

Na jednej strane vyhlasuje, že už do politiky nikdy nevstúpi, na druhej čítam, že sa zrejme po nejakom čase neskôr vráti.  

Na jednej strane čítam, že o kauze Gorila vedela už pred niekoľkými rokmi ( kedy bol zrejme ešte čas vo veci začať konať ako občianka! a dožadovať sa vyšetrenia veci kompetentnými orgánmi), na  druhej  sa dnes vyjadruje o nej ako o zmesi pravdy, poloprávd a lží -- bez toho, aby  mala na to dôkazy.

V danom období mohla prípadne dosiahnuť to, že by dnes nebol obsah písomností spochybňovaný a vyhlasovaný aj ňou samotnou za zmes pravdy, poloprávd a lží.

Takéto mastné sústa obvykle dostávajú občania pred rozhodujúcimi okamihmi, aby ich pozornosť bola odpútaná od podstatnejších vecí: kým sa bežní ľudia budú vŕtať v "tomto", my  zatiaľ schválime potichu to, čo pre ochranu svojich zlodejstiev a zlodejských "osobností" nevyhnutne potrebujeme!

Nekritickosť pani premiérky, neochota zaujať jednoznačné stanovisko a dať ho verejnosti na vedomie zreteľne a včas v nejednom prípade je tiež len obrazom a odrazom  stavu, v akom sa tento štát nachádza. Nedovoľuje jej to strach? Alebo podiel na tichom súhlase s tým, čo sa dialo a deje?

Komu sa snažia podsúvať, že sme si všetci rovní pred zákonom? Pre koho majú vždy po ruke tie frázy o demokracii?

Veľmi dobre vidí aj ten najjednoduchšie zmýšľajúci občan, že "ruka ruku umýva" tak dôkladne,  že vždy je každé svinstvo skartované a premlčané - samozrejme, najmä  ak ide o gaunera z vysokej politiky  -- mafiána z kategórie tzv. bielych golierov.

A keďže sa medzi nich zaradí obratom  takmer každý , kto k politike a moci privonia, môžeme sa len bezmocne prizerať, pretože väčšine slušných ľudí  -- slušných čo sa týka etiky a morálky až do "špiku ich kostí" -- je zabraňované čestne pôsobiť v ktorejkoľvek oblasti a na ktoromkoľvek mieste. Stanú sa čoskoro buď obeťou šikanovania zo strany kolegov, alebo vydierania a intríg, aby bol dôvod tieto "biele vrany" , ktorých skutočnou čistotou  myšlienok a morálnych zásad sa cítia ohrozovaní, z kŕdľa obratom vyštvať.

Práve preto, aby mohli  občania dostávať na svoje podania odpovede, že sa nič nedokázalo a podanie odmietajú - bez toho, aby sa do hĺbky zaoberali skutočnosťami v ňom uvedenými.

Práve preto, aby mohli občana trestne stíhať za jeho opovážlivosť a snahu odhaliť gaunera.

Práve preto, aby bolo možné nazvať uvedené fakty a podozrenia ohováraním gaunera, ktorý má väčšie práva ako čestný človek.

Práve preto, aby si gauner mohol uplatňovať pred súdom odškodné za údajné poškodenie svojej povesti.

No najhlavnejším dôvodom týchto snáh je, aby občan pochopil, že mu nič a nikto nepomôže, ani keby mal desiatky dôkazov a svedkov - pretože ONI sú pánmi nad životom a existenciou každého jednotlivca, ich "zákony" sú svätým písmom a ich podlé skutky môže trestať iba Boh a jediné, čo od občana, svojho voliča vyžadujú, je aby za každých okolností držal hubu, ak po nej nechce dostať - a nielen v prenesenom slova zmysle.

Trošku si naše orgány "prispali"

Ak by nebola tak intenzívne  v súčasnosti  medializovaná kauza Gorila, ktorú už niekoľko rokov kompetentné vyšetrovacie  orgány a vládne garnitúry ignorujú, opäť by ju potichučky zamietli všetci kompetentní  pod "červený" koberec.

Takto sme sa dočkali toho, že po prebudení sa zo sna nečinnosti  sa začali orgány činné v trestnom konaní tváriť, že majú záujem vo veci konať.

Ba zobudili sa nám --  síce až po tom, ako im iní chrstli do tváre vedro studenej vody --   i tí, ktorí už dávno mali vec dať vyšetrovať z vlastnej iniciatívy, ktorí mali zbaviť mlčanlivosti tých, ktorí  majú k tejto kauze  nielen slovenskej verejnosti, ale najmä vyšetrovacím orgánom  najviac čo povedať, a aj tí,  ktorí mali  dávno z postov odvolať v  kauze  stále účinkujúcich aktérov, šafáriacich  na spoločnom doteraz, akoby majetok patril iba im.

Žiadny triezvo uvažujúci človek sa však  nad týmto otáľaním  nepozastavuje a zároveň ani nijako zvlášť neoceňuje  nebývalú iniciatívu viacerých vyšetrovacích  orgánov, pretože  neverí, že vôbec niečo niekomu dokážu.

Museli by mať na to dokazovanie totiž "politickú vôľu".  A kde nie je vôľa, tam nie je ani cesta -- aby som  voľne previedla do "našej" reči toľko Dzurindom opakované "kde je vôľa, tam je aj cesta".

Pretože v podrobnostiach takéhoto rozsiahleho škandálu, do ktorého sú namočené všetky svine pri korytách, vôľa hrabať sa nebude, tak aj tá cesta sa stratí kdesi v nedohľadne.

Peniaze, mafiánske prepojenia a praktiky  majú totiž svoju čarovnú moc zlikvidovať každý nepohodlný dôkaz, ktorým by bolo možné usvedčiť účastníkov týchto špinavých politických hier a zlodejstva na najvyššej vládnej úrovni.

Trestne stíhať -- podľa týchto suprazlodejov -- treba totiž jedincov,  ktorí na špinavé praktiky a  nezákonnosti poukazujú! 

 

A v tomto duchu si vytvárajú a odhlasovávajú zákony -- ako je aj ten najnovší súvisiaci s hrubými urážkami "verejných" činiteľov.

Činiteľov, ktorí tajne kradnú a korumpujú!

Lebo na Slovensku je to tak!

Špinavá hra so slobodou slova, slobodou prejavu a právom na informácie na úkor občana

Netrvalo dlho, a dozvedáme sa, že 500-eurová pokuta predsa len bude! Pre tých, ktorí si nebudú dávať pozor na jazyk za každých okolností - najmä ak tým ostrým jazykom a perom  budú smerovať proti "všemohúcim", ktorí naozaj v tomto štáte už teraz môžu všetko!

Môžu prekrúcať fakty, osočiť obeť z toho, čo nikdy nepovedala, či nenapísala, môžu ju urážať svojimi svinstvami skrývajúcimi sa za zákon, môžu ju odsúdiť za to, čoho sa nikdy nedopustila, pretože oni jej dokážu, že to urobila!

Pán minister Lipšic síce poskytol médiám ľúbivé odôvodnenie, ako sa niečo podobné mohlo dostať do návrhu zákona,  a múdro odôvodnil neprípustnosť postihu za prejavy, ktoré k demokracii  patria, aj keď sa nejednému nadobčanovi podobné "hodnotenia" na adresu jeho vlastnej "osobnosti" nepáčia, ale pravdepodobne  to na situácii, a najmä znení návrhu zákona nič nezmenilo.

Buď JUDr. Lipšic ako minister vnútra a odborník v oblasti práva nemá žiadnu váhu pri výkone svojej ministerskej funkcie, a preto jeho slová nikto v jeho vlastných radoch vážne neberie, alebo dospel sám k záveru, že drzý plebs je treba bičom prinútiť k väčšej úcte voči  skorumpovanej vrchnosti, keď si prečítal, čo všetko popísali jeho neprajníci na jeho vlastnú adresu. (Pritom nie je vylúčené, že by ich bolo treba hľadať medzi jeho vlastnými podriadenými.)

Inak by totiž zákon v pôvodnej podobe nemohol byť pripomienkovaný a posudzovaný zainteresovanými  ovplyvňovateľmi jeho podoby z radov tých "všemohúcich", v ktorých prospech bol nimi samými navrhnutý!

Len tak ďalej, súdruhovia!

Mimochodom, nie je vylúčené, že za hrubú urážku bude považované už aj vyjadrenie o "všemohúcej osobnosti" na adresu jeho preukázateľnej príslušnosti ku komunistickej a eštebáckej branži! Dnes sa takýmto vyjadrením totiž nejeden cíti hlboko urazený a ponížený! Príkladov bolo zverejnených dosť.

Koho rukojemníkom je vlastne slovenský pacient ?

V poslednom období neustále počúvame reči o štrajku lekárov, pričom sa stále zdôrazňuje ich bezohľadnosť, že si na dosiahnutie svojich cieľov ako rukojemníkov vybrali pacientov, ktorí sú na nich závislí.

Stačí trochu porozmýšľať, a možno sa bude celá vec javiť úplne ináč.

Koho rukojemníkom je v skutočnosti slovenský pacient?

Podľa môjho názoru tých, ktorí zdierajú občana a vydierajú ho všade tam, kam majú dosah cez  svoje najrôznejšie spoločnosti, ktoré majú jediný cieľ: bohatnúť na úkor druhých, na úkor všetkých nás, ktorí nemáme možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ich špinavé kšefty.

Ak majú v týchto zoskupeniach pôsobiace indivíduá právo na nadštandardné platy a odmeny, prečo nedoprajú tým, ktorí roky pracujú poctivo na svojich pracovných postoch primerané platy a odmeny za vykonanú prácu?

V prípade štrajku  lekárov a jeho zámerne zveličovaného dopadu na  pacientov hlavnou príčinou budú asi zlodeji zo zdravotných poisťovní, ktoré majú honosné sídla, množstvo parazitov administratívneho charakteru a parazitov v tzv. dozorných radách, o ktorých by sa dalo uvažovať ako o organizovaných výpalníkoch. 

Peniaze, ktoré by mali ísť priamo  do zdravotníctva, sa strácajú v "čiernych dierach" poisťovní a dodávateľov zdravotníckeho zariadenia a  materiálu, ktoré musia zdravotnícke zariadenia častokrát niekoľkonásobne predražené povinne nakupovať "len tam a tam". Pri týchto nákupoch si každý "sprostredkovateľ" uchmatne čosi pre seba - ako napokon môžeme vydedukovaťaj z obsahu zverejnenej "Gorily", alebo košického prípadu, ktorý začal zverejňovať na svojej Necenzurovanej stránke Vladimír Pavlík

Nakupovanie u nadiktovaných dodávateľov nikto neoznačuje za nátlakovú akciu. Rovnako za nátlakové akcie nikto neoznačuje diktát podmienok, za ktorých majú lekári poskytovať zdravotnú starostlivosť - či už ide o limity na množstvo výkonov, alebo predpis liekov. 

A to už nehovorím o diktáte, ktorej poisťovne poistencom musíte byť, aby sa vám dostalo potrebnej zdravotnej starostlivosti! Za posledného štvrťroka z môjho bezprostredného okolia boli dve zomierajúce osoby z nemocničného zariadenia v L M odoslané do Štiavničky - pretože boli poistencami poisťovne Apollo, nemohli byť ponechané v L M!

Neustále špekulácie okolo cien/preceňovania liekov, na ktoré sú čoraz vyššie doplatky, ktoré si už mnohí pacienti nemôžu dovoliť, zrejme nie sú "dielom" štrajkujúcich lekárov.

Na ohlupovanie pacientov, že generikum je totožné s pôvodným liekom,  dnes už nenaletí ani ten najobyčajnejší nevzdelaný človek - pacient, ktorý sám na sebe spozoruje čoskoro, že pôvodný liek  na neho pôsobil priaznivejšie, či bol účinnejší.

Medzi vykorisťovanú triedu možno zaradiť aj zdravotnícky personál. Veď asi len to odpracované  množstvo nadčasov vytvára dojem, že majú vysoké platy. Možno by bola verejnosť prekvapená, keby sa príjem podelil odpracovaným množstvom hodín - vtedy by bolo zrejmé, aká je hodinová mzda tých, ktorí donedávna držali ústa a snažili sa "udržiavať" svojich pacientov.

A toľko omieľané úplatky? Hádam mi nechce niekto tvrdiť, že bežný lekár, ktorý nepatrí do kategórie  vysoko odborne fundovaného a ceneného špecialistu, je denne zasýpaný úplatkami!!!

Ja osobne by som na to úplatkárstvo poukazovala v súdnictve, na polícii, ministerstvách, stavebných úradoch, prokuratúrach a orgánoch verejnej správy.

Aj tá "Gorila" nám jasne ukazuje, kde treba hľadať úplatné kreatúry, ktoré parazitujú na  financiách a majetku štátu!

Ešte sa vám zdá, že slovenský pacient je rukojemníkom štrajkujúcich lekárov a nie náhodou tejto skorumpovanej demokratickej republiky, v ktorej sa  "res publica"  (vec verejná) vytrvalo zamieňa  za utajovanie všetkých svinstiev, ktoré sa dejú za chrbtom občana, ktorý nemá ani toľko práv, aby mohol bez obáv pred postihom na ne poukázať?

 

Nový pokus o potlačenie slobody slova a zastrašovanie nespokojných so stavom "demokracie" zatiaľ nevyšiel

Ťažké chmáry chvíľu viseli nad nespokojencami z radov tých najobyčajnejších v postavení plebejcov voči "všemohúcim nadobčanom" Slovenskej republiky.

Našťastie sa hromy-blesky nad našimi hlavami stratili vďaka pozornosti kohosi, kto sa aj sám cítil ohrozený tým, čo na nás chystalo potajomky Ministerstvo vnútra SR svojím novým zákonom o ochrane "osobností" reprezentujúcich moc v tomto štáte.

Minister Lipšic, manžel bývalej novinárky Beáty zbystril pozornosť po verejnom upozornení a zabránil, aby sa "novelizácia" príslušného zákona schválila.

Zákon, ktorý bol ministrovi predložený- a ja verím, že úmyselne - pred koncom roka, pričom doň mohla byť dodatočne vsunutá príslušná pasáž, mohol v tejto časti uniknúť jeho pozornosti. Ani  minister Lipšic nie je automat, ale obyčajný človek.

Plebsu teda zostala možnosť nadávať na všetkých tých podliakov, ktorí porušujú zákony na jeho vrub nielen pri bútľavých vŕbach, ale aj vo vlastných obydliach, telefónnych aparátoch, krčmách a diskusných stránkach médií za rovnakých podmienok ako doteraz. 

Teda, nie za 500,- eur pokuty, ale len za 165,- , čo nám jasne deklaruje, že urážka verejného činiteľa nezmizla zo scény úplne.

D. Lipšic - podľa Aktuálne.sk, o  l7.02 hod., 2. januára 2012:

"Verejný činiteľ nebude požívať ochranu pred slovnými atakmi."

Veľmi správna poznámka.

Pretože za slovné ataky vládnúca zberba považuje aj opodstatnené poukazovanie na nezákonné rozhodnutia, na možnú korupciu v pozadí, ktorou bolo rozhodnutie orgánu motivované, na zlodejstvá a mafiánske praktiky uplatňované pri nich,  na drzé vystupovanie "činiteľa" proti občanovi, ktorý sa slušným spôsobom domáha svojich práv argumentujúc zákonom, ktorým je "činiteľ" viazaný, proti občanovi, ktorý sa dožaduje slušnosti voči sebe ako rovnému s občanom-"činiteľom", občanovi, ktorý protestuje proti neudeľovaniu mu slova pri prerokovávaní sporných prípadov, proti dezinterpretácii svojich prednesov a ktorý je napokon trestaný sofistikovaným spôsobom za to, že ho orgán a jemu spriaznená protistrana vyprovokujú až do stavu, kedy už nie je schopný  rozčúlený  bezbrehým a očividným potláčaním jeho občianskych práv a zneužívaním jeho neznalosti práva, procesných postupov a zákona potlačiť svoje reakcie a ovládnuť svoje prejavy.

Problémom ale stále ostáva pri aplikácii súčasného zákona skutočnosť, že pod pojmom "hrubá urážka" si každý zo "všemohúcich" vykladá po svojom, čo pod hrubú urážku zaradiť.

Toto je ponechané na ľubovôli každého, kto participuje na prejednávaní "skutkov", pre ktoré sa občan - plebejec dostane nakoniec tam, kam podľa "všemohúcich" patrí: pred priestupkový orgán - v tom lepšom prípade, v tom horšom je rovno trestne stíhaný!

A stíhaný je preto, že nie je schopný dokázať, že povedal iba pravdu v súvislosti s osobou toho, kto ho žaloval.

Môže mať tisíc razy pravdu podporenú množstvom dôkazov. Tieto nie sú vôbec brané na vedomie, pretože by sa nedosiahol požadovaný cieľ, ktoré si vytýčil "navrhovateľ" a "činiteľ". A tým je pomsta za opovážlivosť plebejca/podobčana zverejniť všeobecne známe skutočnosti o tom-ktorom gaunerovi.

D. Lipšic, Aktuálne.sk, 2. 1. 2012:

".....niektorí kolegovia na ministerstve doteraz nepochopili, v čom je ich práca. Ich práca nie je v tom, aby sa privilégiá verejných činiteľov prehlbovali, práve naopak", povedal Lipšic."

V tejto súvislosti poukazujem na to,  že na MV SR na Drieňovej ul. sedia takí, ktorí tým "svojim" vždy dajú za pravdu a opakujem, že hľadajú zákony, ktorými by tie základné práva občana postihnutého zlovôľou a svojvoľným konaním nižších zložiek a gaunerov potlačili.

A občan, ktorý už vyčerpal všetky  bezplatné možnosti, ktoré by mali priniesť nápravu a zmenu rozhodnutia, skončil. Pretože žiadny advokát sa ho neujme, lebo na zastupovanie nemá dostatok finančných prostriedkov.

Kontrolné orgány - nielen MV SR - ako vieme veľmi dobre, sú ovládané starou nomeklatúrou z radov komunistov a eštebákov,  a tak návrhy na preskúmanie nezákonnosti konania, napriek konkrétnym faktom, skončia  rovnakou odpoveďou - samozrejme, v prospech obete "činiteľa" a jeho "krvnej skupiny".

Tento postup je pre "všemohúcich" zárukou, že napokon z obete sa stáva štvanec.

D. Lipšic, Aktuálne.sk, 2. 1. 2012:

"V slobodnej spoločnosti má podľa neho každý právo povedať to, čo uzná za vhodné."

Je to síce pekné konštatovanie, v súlade s onou proklamovanou demokraciou, ibaže jeho "chyba krásy" spočíva v tom, že toto právo je zároveň negované zákonmi na ochranu osobnosti, ktoré umožňujú presne to, o čom píšem vyššie: stíhať za pravdu, ktorá je všeobecne známa, aj podložená dôkazmi, ale nič neprinúti   orgán - "činiteľa", ktorý má predstavu o nedotknuteľnosti svojej a svojich "vlastných", aby tú pravdu a skutočnosti vzal "na vedomie". 

O porušovaní zákonov, nestrannosti a dobrých mravoch v konaniach už ani nevravím.

D. Lipšic, Aktuálne.sk, 2. 1. 2012:

"Môže to byť aj niečo zraňujúce, niekedy aj vulgárne, neteším sa tomu, ale je to tak" poznamenal Lipšic".

Pán minister ale zabudol pripomenúť, že za takéto výrazy a názory môže byť občan stíhaný podľa spomenutého zákona na ochranu osobnosti na základe návrhu dotknutej osoby!

A preto nie je dôvod  robiť si  ilúzie o demokracii, v ktorej panuje sloboda slova a názoru.

Mne to najzreteľnejšie "vysvetlil" a v praxi predviedol JUDr. Králik z Obvodného úradu v Liptovskom Mikuláši  na prejednávaní môjho údajného priestupku proti JUDr. Chovancovi ( viď prepis diktafónovej nahrávky zo 14. 12. 2011 na mojom blogu "slovenskazumpa"), kde ma ešte aj poučil, aby som si pozrela  knihu istej autorky, ktorá sa k tomuto viaže.

A chudák minister Lipšic! Hneď si v príslušnej diskusii k tejto problematike vyslúžil na svoju adresu tie najvulgárnejšie označenia - veď je sloboda slova! Nepochybujem že od tých, ktorí ho majú dôvod nenávidieť z najrôznejších príčin.

(Pamätáte sa na "cirkus" okolo "Palko je orgán?)

Osobne si nemyslím, že podobné výrazy patria na verejnosť, ale čo nám iného zostáva? Každý z nás je na niekoho v súvislosti s jeho konaním a rozhodovaním, ktoré sa nám nepáči, ktoré nás osobne poškodzuje, priam alergický.

A keď inak nemôžeme, tak si napätie a vlastnú  bezmocnosť ventilujeme podobným spôsobom. 

Expresívnymi a vulgárnymi vyjadreniami, aby sme takto dodali v dnešnej dobe váhu svojim slovám, najmä ak nás - plebejcov, naše práva,  "všemohúci", ktorí sú pri moci aj z našej vlastnej voličskej hlúposti, úplne ignorujú!

Navrhujem, aby sa autori zákona z dielne MV SR, ktorým chceli posilniť ochranu vlastných pozícií a  vlastnú sebanedotknuteľnosť radšej zaoberali zákonom v tom zmysle, aby presne špecifikovali, čo a za akých okolností možno postihovať ako hrubú urážku verejného činiteľa.

A aby ochranu nepožívali len oznamovatelia korupcie, ale aj všetci, ktorí oznámili podozrenie z akejkoľvek trestnej činnosti osôb, ktorých nekalé konanie je všeobecne známou skutočnosťou, o ktorej sa verejne medzi ľuďmi hovorí. Bez vetra sa ani list nepohne!!!

A najmä, aby sa  podaniami oznamovateľov zaoberali do hĺbky, vyvíjali snahu zaobstarať dôkazy zo svojej moci, pretože páky na to majú,  a nie iba formálnym odmietaním podaní odvádzali pozornosť od možnej trestnej činnosti dobre známych indivíduí!

 

A MS SR navrhujem, aby takto presne v novelizácii  špecifikovalo aj príslušný zákon o ochrane osobnosti. 

Pretože zákon je zneužívaný aj tak, že si môže každý, na koho bolo podané oznámenie pre podozrenie z trestného činu, podávať žalobné návrhy proti oznamovateľovi - za obsah podania - za vyslovené  názory na osobu potenciálneho páchateľa a za podozrenia, ktorými by sa mala polícia dôkladne zaoberať a nie  svojimi rozhodnutiami o nedôvodnosti podania prispievať k  stíhaniu oznamovateľa.

Práve pre tú dobre známu vysokú mieru korupcie sa nikdy nič nepreukázalo tomu, kto by mal už dávno sedieť v base!

Najsmutnejšou skutočnosťou na zákonoch o ochranu osobnosti je ale možnosť vytrieskať z obetí vysoké finančné čiastky z titulu údajnej ujmy na cti!

Mám návrh:  

Zmeniť zákon tak, aby v prípade, že bude rozhodnuté v prospech navrhovateľa, priznať mu len verejné ospravedlnenie a trovy konania len za opodstatnené úkony!

A ak by predsa len mal zaplatiť pokutu ten, kto sa mal dotknúť kohokoľvek na jeho údajnej - zväčša pochybnej cti - tak, aby tie peniaze išli do pokladnice štátu! Nie  osobne tomu, kto sa chce za pravdu inému pomstiť!

Vážení, uvideli by ste, koľko by ubudlo sporov - podaní na súdy, ak by sa to finančne nevyplatilo tým gaunerom, ktorí si môžu dovoliť platiť "vychcaných" advokátov, čo im dokážu zabezpečiť rozsudky v ich prospech za každých podmienok a okolností!

Najsmiešnejšia na celom zákone o ochrane osobnosti je ale skutočnosť, že sa dotknutí gauneri mylne domnievajú, že vynesením rozsudku, že nebolo preukázané, že sú tým, čím ich žalovaný otituloval, zmení verejnosť, či ich okolie názor na nich samých!

Kdeže! Pre nás navždy zostanú presne tým, čím ich onálepkoval odvážlivec verejne, predtým, ako mu násilím režim cez svoje "demokratické" brzdy zavrel ústa.