V Korzáre sa objavil článoček, ako dôchodkyňa v Košiciach v hromadnom dopravnom prostriedku napomenula skupinu akýchsi znečistených prispôsobeniasanechcejúcich sa, že cestujú bez lístkov, a nech vystúpia, ak si ich nechcú kúpiť.
Upozornila na nich aj vodiča dopravného prostriedku, ktorého priamo povinnosťou je, aby vylúčil z prepravy osoby, ktoré akýmkoľvek spôsobom obťažujú cestujúcich, ktorí si riadne platia za prepravu. Ten si však svoje povinnosti v tejto súvislosti splniť nemal v úmysle.
Napokon sa všetko obrátilo proti nej, keď jeden z "čiernych" pasažierov na ňu zavolal policajtov. Bola obvinená z rasizmu. To, že jeden z nich sa jej gestami vyhrážal, že ju podreže, pozornosti privolaným policajtom uniklo, hoci vyhrážky sú tiež trestné . Čo sa vraj ona do toho stará! Nik vraj nič nevidel, nepočul, že by sa jej vyhrážali podrezaním ! (A bodaj by počul, keď by sa mohol za svoje svedectvo dočkať fyzického útoku oných "smradov".)
Z občana v práve sa stane útočník - postup policajtov (i vodičov dopravných prostriedkov) v podobných situáciách je postupom "made in Slovakia" - teda štandartným.
Ako obeť istého Runštuka z Liptovského Mikuláša, ktorý si prišiel na autobusovú stanicu iba pofajčiť, to môžem len potvrdiť. Po útoku päsťami do tváre za slušné upozornenie, že nielen, že fajčí na zastávke autobusu a ešte pod značkou so zákazom fajčenia , ale mi aj rovno fúka dym do tváre, hoci všetky ostatné lavičky naokolo sú prázdne, sa mi podarilo včas dočkať sa privolanej mestskej polície.
"Páni" policajti sa veľmi priateľsky a ústretovo správali k tomuto gaunerovi a jeho "kdesavzala,tusavzala" družke, ktorá ma začala pred nimi osočovať. A nemali chuť vôbec konať v mene zákona. Nakoniec sme skončili v nemocnici na pohotovosti, kde mi robili vyšetrenia.
Ešte pred vstupom do ordinácie sa jeden z "pánkov" oprel o stenu pri jej dverách, druhý začal so mnou spisovať zápisnicu. "Opretý o dvere" skákal do mojej výpovede a obviňoval ma z klamstiev.
A tento ich "zásah" neskončil ani po odchode z ambulancie; ešte pred budovou, mi drzo do očí obaja policajti začali tvrdiť, že veď ja svedkov žiadnych nemám. Našťastie sa napokon našli - neboli z LM, a tak sa svedčiť nebáli.
Druhý podobný prípad sa mi stal pred rokom začiatkom jesene v Starom Smokovci. Na priestranstve pred železničnou stanicou ma napadol agresívny pes ešte agresívnejšieho pijana, ktorý sa snažil psa bez náhubku priviazať o poštovú schránku.
Telefonáty na políciu po spamätaní sa zo šoku a opakovane po tom, ako sa už priviazaný pes vrhol aj na ďalšieho okoloidúceho.
Keď sa pes aj s majiteľom objavili v tom istom vlaku ako ja, mnou upozornený vodič tatranskej električky odpovedal, čo s tým vraj on má. Pritom na prepravu psa bez pevnej schránky platia jednoznačné pravidlá.
Policajti. ktorí zastavili vlak asi o dve stanice ďalej za Starým Smokovcom, napriek mojej žiadosti, aby cestujúceho vyviedli, lebo už v ich prítomnosti sa mi vyhráža, že keď vystúpime, si to so mnou "vybaví", reagovali tak, že "on aj tak pôjde vlakom"!
Prosím, ale nebol by išiel tým istým ako ja a neboli by mu poskytli možnosť naháňať ma po vagóne z jedného konca na druhý.
Z cestujúcich "nik nič nevidel, nepočul"! Až na jednu, ktorá sa ku mne ako známa z Bratislavy priznala.
Lenže mám smolu! Pre Adamca hrá čas. Prípad sa posúva z miesta na miesto - z Obvodného úradu v Poprade späť na políciu. A viete prečo? Lebo nestačí, že ma policajti identifikovali vo vlaku, nestačí, že Adamec hneď po predvolaní vypovedal, že vulgárne nadával - to áno, ale "inej panej"! A napriek tomu, že bol mnou "opoznaný" aj na Obv. úrade v Poprade, kde tvrdil presne toto isté, nie je možné vo veci rozhodnúť!
Svedkyňa neplánovane otehotnela, skončila pre rizikovú tehotnosť na celé mesiace v nemocnici a v týchto dňoch sa - aspoň dúfam - stala šťastnou matkou, a teda nie je možné ju vypočuť.
Inteligencia?, či morálka? našich policajtov a orgánov vôbec je preukázateľná aj z uvedených prípadov.
Len zlomyseľník, alebo hlupák by pochyboval, že Adamec nadával "inej panej" - pretože nadávať "nejakej inej" dôvod nemal. A tak som si po odchode policajtov z vlaku ešte vypočula, že som p..., ktorá si má strčiť vložku medzi nohy.
A takto sa rozhoduje vo všetkom a všade. Obeť sa stáva útočníkom a luhárom, pretože v tomto zmysle ho vnímajú strážcovia zákona a morálky!
Pretože oni sami nemajú ani morálku, ani nedodržiavajú zákon, nemôžu mať iné kritériá na hodnotenie činov "podobčana". Vraví sa : Podľa seba súdim teba!
V súvislosti s opísanými postupmi polície na území Slovenska je potom občanovi na smiech, keď číta, ako pán policajný prezident poukazuje na to, že by nemali po uliciach prevetrávať svoje minisukne ôsobky, ktoré tiež túžia po nejakej moci, a majú smolu , že sú "len" - slušne povedané - ženského pohlavia. Hoci nejednu by bolo možné označkovať nálepkou, akou Adamec otituloval mňa.
Najsmiešnejšie však na viacerých pozorovateľov pôsobia dve útle policajtky vedľa seba, ktoré sa v tých minisukniach v zimnom období klepú od zimy, dúchajú si na skrehnuté prsty a riešia problém, kam nenápadne zaliezť, aby sa zohriali, takže aby riešili skutočné prípady na ulici im nezostáva ani čas, ani chuť, a hádam ani sily.
Samozrejme, že sú aj výnimky - ako do výšky IQ, tak fyzického vzhľadu, odbornej úrovne, i morálky. Mne osobne však prekážajú skôr policajti, ktorí sa voči občanovi správajú podobným spôsobom, ako uvádzam - a v podobných spôsoboch ani policajtky nezaostávajú za svojimi kolegami - nebývajú výnimkou.
Takže je to úplne fuk, kto sa na tej ulici promenáduje.Myslím si však, že by ani feministkami, ani antidiskriminačným zákonom nebolo napadnuteľné, keď v rámci rovnosti pohlaví bude aj naďalej umožnené rovnoprávne sa promenádovať po uliciach aj ženskému policajnému elementu, aby si svoj rovnoprávny plat v príslušnej platovej triede zaslúžil, a nemuseli sa neskôr kolegovia z branže cez antidiskriminačný zákon - vezmúc si príklad od sudcov SR - domáhať vyrovnania - teda zohrievania kancelárskych stoličiek a vyprázdňovania či umývania kávových šálok, namiesto hliadkovania po čoraz nebezpečnejších uliciach našich miest.
A čo nám dokumentuje prípad brata Jána Figeľa, ktorý mal, ako médiá informujú, možnosť od r. 1998 až do roku 2006 o milióny okradnúť cez špekulatívne "kšefty" dôverčivých?
Nenapraviteľnú dôverčivosť veľkej časti národa, ktorý stále viac túži po peniazoch ako po rozume.
Pretvárku skrývajúcu sa za kresťanské založenie a cítenie, ako aj skutočnosť, že podobní "zbožní" kresťania sú ochraňovaní nielen "štátom" , ale asi aj samotným Bohom, ku ktorému sa tak pokrytecky na verejnosti úpenlivo modlia - aby im zachoval priazeň a neuvádzal ich do pokušenia konať čestne.
Tak čo iného možno od nich čakať.
Jeden získa byt ako výhodu zo svojho postavenia, druhý milióny špekuláciami. Nenadarmo sa vraví: Čo fígeľ, to groš!Ale kto sa ešte vôbec dnes tomu čuduje? Veď oni konajú len "nie v rozpore so zákonom" - a nielen títo dvaja, však, JUSTÍCIA?
