Po viac ako dvadsiatich rokoch tárania o demokracii zisťujeme, že tá naša poriadne smrdí. Nečudo - za dvadsať rokov nielen, že nevyspela, ale ani sa nik nepostaral, aby jej vymieňal plienky. A tak nám ten smrad už poriadne udiera do nosov.
Samozrejme, iba nám, ktorí ho denne musíme čuchať. Jej strojcovia ten smrad cítiť nechcú, pretože by nám museli priznať, že im v skutočnosti nešlo o demokraciu, ale o rozkradnutie toho, čo sa vybudovalo a zavedenie mafiánskych praktík a nového druhu teroru do každej sféry občianskej spoločnosti.
Veľa námahy im to, samozrejme, nedalo, pretože budovali na pevných základoch. Eštebáckych, veksláckych a rozkrádačských kádrov na obsadenie najrôznejších postov mali dosť - školiť nikoho nemuseli - mali ich k dispozícii z bývalej nomenklatúry jedinej spravodlivej a ľudskej strany, ktorej oddane slúžili ohlupované masy pracujúcich v nádeji na lepšie zajtrajšky; a pretože "myslenie bolí", ani sa nesnažili vidieť si ďalej od nosov - aby nebodaj neprišli o ilúzie blahobytu. Napokon, netreba sa čudovať - mnohí z nich boli "prevychovaní" v komunistických krimináloch, a tí učenlivejší sa neskôr ochotne poučili z "krízového" vývoja socializmu s ľudskou tvárou aj sami.
Ten smrad je taký silný, že si bežný občan čoraz častejšie pripomína, ako mu bolo za socializmu dobre, pretože mlieko stálo tri koruny, rožok 30 halierov. Pripomína si to stále viac dôchodcov, ktorí sa za svoju dlhoročnú prácu , neraz v ťažkých podmienkach , uznania nedočkali a patria do skupiny chudobných už dávno, hoci sa snažia zatajovať svoju biedu pred svetom, kde sa dá.
Pripomínajú si aj istoty iné, ktoré im ten zatracovaný socializmus poskytoval: bezpečnosť na uliciach, absenciu špekulantov, ktorí ich sľubovaním rôznych výhod lákajú do pascí a pripravujú o celoživotné úspory - o peniaze odtrhnuté od úst, nezaťažoval ich nízkopríjmový rozpočet stále drahšími nielen potravinami, ale najmä liekmi, ktoré sú pre mnohých dennou nevyhnutnosťou, aby vôbec mohli existovať.
Tŕňom v päte národa je beztrestnosť zlodejov s výzormi ctihodných "otcov", ktorým nemožno siahnuť na majetok, ktorý ukradli štátu, ochrana tých, ktorí nezákonne konajú krytí zákonmi, ktoré si odhlasovávajú v parlamente sami - pretože hlúpy národ sa ani po 20 rokoch nezobudil a stále im - nepoučený a nepoučiteľný - umožňuje opíjajúc sa ich prázdnymi sľubmi dostávať sa k moci.
A potom si - tak, ako za "socíka", pri pive a najlepšie doma medzi štyrmi stenami, sťažuje, nadáva na všetko možné a na každého, koho mu slina na jazyk prinesie - len vlastná hlúposť mu je nedotknuteľná.
